Prehľad úspechov slovenského vzpierania sumarizuje prehľad medailí slovenských vzpieračov na vrcholných svetových a európskych podujatiach v ére.... Zoznam slovenských majstrov sveta je prehľad slovenských športovcov, ktorí získali zlatú medailu na majstrovstvách sveta v rôznych športových odvetviach.
Nikola Seničová exceluje vo vzpieraní, kde získala medaily na juniorských majstrovstvách Európy a vynikajúce umiestnenia na seniorských svetových podujatiach.
Začiatky a prvé úspechy
Takto opísal, v roku 1996, skutočnosť akéhosi pomyselného vzniku športovca Richard Leakey.
Mal pätnásť rokov, keď bol v americkom Wausau juniorský majster sveta v kategórii C1, teda v singlkanoe.
Vrchol kariéry a majstrovstvá sveta
Slovensko vyslalo na Hry XXX. olympiády do Londýna (27. júla - 12. augusta) najmenšiu výpravu v ére samostatnosti, reprezentovať ho bude 46 športovcov.
Prečítajte si tiež: Majstrovstvá v biatlone: Balog kraľuje
Martin Tešovič (do 105 kg - 6. 8. 16:30) Narodený: 26. októbra 1974, Bratislava Disciplína: kategória do 105 kg Svetové úspechy: majster sveta a majster Európy Doterajšie olympiády: 1996 - 10. miesto (do 91 kg), 2004 a 2008 nebol klasifikovaný (do 105 kg), 2010 - neklasifikovaný (štvorboby).
Prehľad úspechov slovenského vzpierania.
Ďalšie športové aktivity
Badminton, posilňovanie a kanoistika.
Košické športové osobnosti
Tento projekt nielenže slúži na morálne ocenenie športovcov, ale tiež poskytuje platformu pre uznávanie mladých talentov, legendárnych osobností a hendikepovaných športovcov z Košíc.
Absolútny víťaz navyše získava putovnú podobu tohto ocenenia, čo je významným uznaním jeho prínosu k športu.
Prečítajte si tiež: Súčasnosť slovenského biatlonu
Romana Gajdošová je popredná slovenská triatlonistka, ktorá sa zúčastňuje na medzinárodných súťažiach a nedávno získala striebro na svetovom pohári.
Martin Kátlovský je florbalista, ktorý sa stal majstrom Slovenska a zúčastnil sa medzinárodných šampionátov.
Zuzana Paňková je talentovaná vodná slalomárka, juniorská majsterka sveta, ktorá uspela aj v seniorských súťažiach.
Spomienky na olympionikov
Na OH v Helsinkách 1952 získal Košičan Mikuláš Atanasov bronzovú medialu v zápasení.
Chýr o skvelom úspechu letel metropolou východu takpovediac z ucha do ucha, lebo televízia ani rozhlas vtedy ešte zďaleka nefungovali tak ako dnes.
Prečítajte si tiež: Slovenský biatlonista Marek Matiaško
Ján Tokár: Zápasník telom i dušou
Ján Tokár starší mal osem rokov, a rovnako ako mnoho iných košických chlapcov začal snívať o olympiáde.
Hoci v zápasení dosiahol veľa, olympiáda mu dvakrát ušla doslova o chlp.
Ak takouto hláškou poctili Tokára, určite to nemysleli posmešne.
Takmer rovnakú, vyšportovanú figúru ako vtedy, má aj dnes.
Vrcholovo sa venoval zápaseniu voľným štýlom a v Československu roky patril k absolútnej špičke.
Pamätám sa, že výborne mu to išlo aj vo futbale.
V bráne ma temperamentne víta rozkokošený hnedý labrador Deny.
Našu prosbu o spoločnú fotografiu s manželom a jeho športovými trofejami zdvorilo odmietne.
Pani Tokárová nám nachystá výbornú kávu.
„V roku 1958 som prišiel do oddielu, ktorý v tom čase bojoval o prežitie.
Mal som 14 rokov.
Lokomotíva Košice práve vypadla z 1. ligy, viacerí kľúčoví zápasníci klub opustili, lebo našli lepšie podmienky inde.
V Košiciach sa v športových kruhoch šuškalo, že zápasenie ide kvalitou rýchlo nahor.
Po sovietskej invázii v roku 1968 odišlo na západ, kde boli podmienky na športovanie oveľa lepšie, niekoľko kamarátov Jána Tokára.
Kubačka zamieril do Švajčiarska a po dvoch mesiacoch Jána pozval na návštevu.
„Dostal som šancu hrať tam futbal.
Dal som sedem gólov a bol som najlepší strelec mužstva.
Vo Švajčiarsku som strávil osem mesiacov, mal som možnosť vidieť, ako tam veci fungujú.
Každý človek, ktorý sa chce hýbať, má množstvo možností.
Štát nepodporuje iba vrcholových športovcov, ale aj tých, ktorí to robia rekreačne, len kvôli svojmu zdraviu.
Nikdy si nesťažoval, ale toľko smoly, ako mal on, by inú povahu zlomilo.
Spolu s troma ďalšími zápasníkmi z Československa sa nakazili žltačkou.
Vrcholoví športovci boli štátom všestranne podporovaní.
V roku 1969 nastúpil do práce vo Východoslovenských železiarňach, od ktorých dostal trojizbový byt v Košiciach.
Dnes je podľa neho konkurencia v akomkoľvek športe oveľa menšia než za starých čias.
Napríklad z Rimavskej Soboty prestúpil do Košíc Jozef Palatinus, ktorý získal striebornú medailu na majstrovstvách Európy juniorov a na majstrovstvách sveta skončil tretí medzi juniormi.
Neskôr si vybojoval aj striebro na MS už medzi mužmi.
Bol k nám priateľský, ale aj prísny.
Bez prísnosti to v zápasení nejde, je to tvrdý šport.
Ján Tokár tiež hodnotí športovú súčasnosť veľmi kriticky: „My sme boli fanatici do športu, mám pocit, že dnešnej mládeži chýba všestrannosť.
Stav nášho športu je žalostný.
V roku 1968 sa konali majstrovstvá Európy začiatkom júla v Skopje, trochu neskôr aj letná olympiáda v Mexiku.
Ako naschvál práve vtedy, začiatkom roka, si vykĺbil rameno.
Bol vo výbornej forme, ale zranenie mu zhatilo krásne plány.
Do Skopje napokon cestoval a zhodou zvláštnych okolností aj štartoval.
Jeho meno našej výprave veľa nehovorilo, trochu neskôr zistili, že je to majster sveta!