Roger Federer je švajčiarsky tenista, ktorý je mnohými považovaný za najlepšieho tenistu v histórii tohto športu. Je držiteľom mnohých rekordov a jeho manželka pochádza zo Slovenska. Tento rok na turnaji Laver Cup ukončil svoju bohatú kariéru. Roger Federer oficiálne ukončil kariéru na turnaji Laver Cup 2022, kde odohral svoj posledný zápas vo štvorhre. Zahral si ho so svojim rivalom ale zároveň skvelým priateľom Rafaelom Nadalom.
Osobný život Rogera Federera
Roger Federer sa narodil 8. augusta 1981 v Bazileji vo Švajčiarsku. Mnohí jeho predchodcovia v tomto veku už nehrávali. Matka Lynette rodená Durandová pochádza z Johannesburgu v Južnej Afrike, jej predkovia boli Holanďania a francúzski hugenoti. Bývalá športovkyňa sa s Federerovým otcom Robertom, Švajčiarom pochádzajúcim s Bernecku, stretla počas jeho služobnej cesty v Južnej Afrike. Obaja sú zamestnaní vo farmaceutickej spoločnosti Ciba-Geigy. S rodinou vyrastal v prostredí severošvajčiarskych obcí Birsfelden, Riehen a Münchenstein v pohraničí s Francúzskom a Nemeckom.
Federer má staršiu sestru Dianu, ktorá sa narodila v roku 1979 a pracuje vo Švajčiarsku ako zdravotná sestra. Zaujímavosťou je, že rovnako ako jej brat, je matkou dvojičiek. Federerovým hlavným jazykom je nemčina, ale plynule hovorí aj francúzsky a anglicky - organizuje tlačové konferencie vo všetkých troch jazykoch. Federer má dve občianstva - juhoafrické a švajčiarske. Legendárny tenista si rozhodne na luxus potrpí, čoho dôkazom je aj dom, v ktorom so svojou rodinou býva. Ich nový dom leží blízko zátoky Kemprathner a stál približne 36 - 45 miliónov eur.
Roger Federer je v súkromí milý usmievavý chlapík, ktorý žije so svojou rodinou v Bottmingene. Švajčiarsky tenista sa s ňou zoznámil na olympiáde v Sydney v roku 2000. S manželkou Mirkou má Federer celkovo štyri deti. Tak ako každý profesionálny športovec, tak aj Federer je na Instagrame mimoriadne aktívny a populárny. Už takmer na začiatku svojej kariéry založil Roger Federer aj svoju nadáciu s názvom Roger Federer Foundation.
Fenomenálny tenista vo voľnom čase hráva karty, kriket, stolný tenis a ďalšie športy, rád chodieva na pláž a lyžuje. Je vychovávaný v duchu rímskokatolíckej viery. Počas turnaja Rome Masters 2006 vykonal audienciu u pápeža Benedikta XVI. Rovnako ako iní švajčiarski muži mal absolvovať povinnú základnú vojenskú službu v armáde. V roku 2003 bol však od tejto povinnosti oslobodený, keď sa sťažoval na dlhotrvajúce problémy s chrbticou. Namiesto toho slúžil v civilnej službe a ako náhrada bolo požadované, aby odviedol 3 % zdaniteľného príjmu.
Prečítajte si tiež: Vek Rogera Federera
V tom istom roku v decembri založil spolu s matkou Roger Federer Foundation, ktorej cieľom je pomáhať deťom najmä v Južnej Afrike. V roku 2005 vydražil raketu, s ktorou vyhral US Open. Výťažok z predaja smeroval osobám zasiahnutým ničivým hurikánom Katrina. Ďalším šľachetným gestom bola jeho výzva, aby aj ostatní tenisti podporili ľudí postihnutých touto katastrofou.
Od detstva je fanúšikom futbalového klubu FC Basel a národného futbalového tímu. V mladosti vystriedal veľa športov. Okrem iného sa venoval aj bedmintonu a basketbalu. Vďaka týmto športom si rozvíjal koordináciu oka a motoriky, periférneho videnia a tiež zlepšil flexibilitu - pri tenisových úderoch inak pevného zápästia, ktoré neskôr využíval pri niektorých svojich „zázračných úderoch“. Federer sa netajil ani tým, že je vášnivým hráčom kriketu. Dvakrát sa stretol s indickým hráčom Sačinom Tendulkarom, považovaným za jedného z najlepších kriketistov všetkých čias. Počas svojej profesionálnej kariéry sa jeho priateľom stal americký hráč golfu Tiger Woods, považovaný za jedného z najlepších hráčov golfu vôbec. Federerovými tenisovými vzormi bol Boris Becker a Stefan Edberg.
Profesionálna kariéra Rogera Federera
Jeden z najlepších tenistov sveta začal hrať tento šport už v šiestich rokoch. Až do dvanástich rokov hral súbežne s tenisom tiež futbal, neskôr sa rozhodol pre tenis. V štrnástich rokoch sa stal tenisovým šampiónom Švajčiarska a bol vybraný, aby trénoval v Swiss National Tennis Center v Ecublens. Tri roky (1996 - 1998) pôsobil na juniorskom okruhu. Počas tohto obdobia má na konte deväťdesiatjeden hlavných zápasov v dvojhre a päťdesiatdeväť v štvorhre.
Rogerovým debutom grandslamovej kariéry sa stal Australian Open 1998, keď mal šestnásť rokov. Počas dvojhry sa mu podarilo prebojovať do semifinále, kde ho vyradil Švéd Andreas Vinciguerra. Na parížskom French Open 1998 ho hneď v úvodnom kole vyradil Čech Jaroslav Levinsky 4-6, 7-5 a 7-9. Dovtedy najlepší grandslamový výsledok dosiahol vo Wimbledone 1998, kde získal „double“ - dva tituly. K piatim turnajovým víťazstvám z juniorskej dvojhry patrí tiež trofej na floridskom Orange Bowlu 1998 kategórie osemnásťročných v Key Biscayne, keď vo finále zdolal Argentínčana Guillerma Coriu. Tento zápas hraný 20. decembra 1998 bol posledným v jeho juniorskej kariére.
V roku 1999 sa mu podarilo skončiť v prvej stovke ATP rebríčku ako najmladšiemu v histórii (skončil na 95. mieste). V grandslamovej štvorhre debutoval vo Wimbledone 1999, kde spolu s Austrálčanom Lleytonom Hewittom došli do osemfinále. V ňom nestačili na favorizovaný pár Björkman a Rafter. Rok 2000 znamenal účasťou vo finále v Bazileji a Marseille potvrdenie vkladaných nádejí v Rogera. Počas turnaja na olympiáde v Sydney napriek veľkému boju o bronzovú medailu nestačil na Francúza Di Pasquala a skončil teda na štvrtom mieste. V apríli 2000 sa tenista rozhodol opustiť švajčiarsky klub Swiss Tennis a následne sa jeho novým osobným trénerom stal Švéd Peter Lundgren, ktorý s hráčom spolupracoval až do konca sezóny 2003. Kondičným koučom bol Pierre Paganini.
Prečítajte si tiež: Úspechy Federera a Nadala na antuke Roland Garros
V roku 2001 nasledovalo definitívne umiestnenie vo svetovej špičke, prvé víťazstvo na okruhu ATP v Miláne a vynikajúci turnaj vo Wimbledone, kde ukončil wimbledonskú nadvládu (31 neprerušených víťazstiev vo Wimbledone) Petea Samprasa, keď ho zdolal v päťsetovom zápase. Do profesionálnej sezóny vkročil januárovým finále sydneyského turnaja Adidas International, na ktorom zdolal argentínskeho hráča Juana Ignacia Chelu (6-4, 6-7 a 6-4). Rok 2002 nebol pre neho až tak úspešný, keďže sa nedostal cez štvrté kolo v žiadnom z Grand Slamov. Podarilo sa mu prebojovať do prvého finále ATP Masters Series na Miami Masters, kde však prehral s Andre Agassim.
Dva halové tituly v štvorhre získal spolu s Bielorusom Mirným. Najskôr sa im podarilo zvíťaziť vo februári na turnaji Rotterdam Open, kde prvýkrát na okruhu ATP obhájil titul. Do finále sa prebojoval aj nasledujúci rok 2003, ale hetrik nezískal. Druhý triumf potom vybojoval na októbrom Kremlin Cupu prebiehajúcom v Moskve. Federer druhýkrát za švajčiarsky tím nastúpil do Hopmanovho pohára, kde spolu so životnou i tímovou partnerkou Mirkou Vavrincovou nepostúpil zo základnej skupiny. Vyhral však dvojhry Davisovho pohára proti bývalým ruským svetovým jednotkám Maratovi Safinovi a Jevgeniji Kafelnikovi. Napriek tomu, že vo Wimbledone, US Open i French Open vypadol v úvodných kolách, zakončil rok ako šiesty v ATP Champions Race a kvalifikoval sa tak na záverečný Masters Cup. Tam v semifinále prehral s Lleytonom Hewittom po vyrovnanom zápase 5-7, 7-5 a 5-7.
V auguste 2002 prišiel o svojho trénera Petra Cartera, ktorý tragicky zahynul pri automobilovej nehode. Sezónu zakončil skvelým umiestnením na rebríčku ATP. Prvýkrát sa dostal medzi elitnú svetovú desiatku, keď sa umiestnil na šiestej pozícii. V štvorhre skončil na 25. priečke. V roku 2003 po prvý raz zdvihol nad hlavu víťaznú trofej Wimbledonu a dňa 6. júla 2003 sa zapísal do histórie ako prvý Švajčiar, ktorý vyhral Wimbledon, keď porazil Austrálčana Marka Philippoussisa 7 - 6 (5), 6 - 2, 7 - 6 (3).
V tom istom roku získal tiež víťazstvo v zlatej sérii, kde vyhral najskôr v januári na arabskom Dubaj Tennis Championships, keď si poradil s českým tenistom Jiřím Novákom. Druhú trofej si odniesol z viedenského CA-TennisTrophy, kde vo finále zdolal Španiela Carlosa Moyu 6-3, 6-3 a 6-3. Vynikajúci životný výsledok sa mu podaril aj v Davisovom pohári, kde postúpil do semifinále Svetovej skupiny, keď ako švajčiarska jednotka doviedol tím k výhram v prvom kole nad Holandskom (3:2) vo štvrťfinále s Francúzskom (3:2). V semifinále však Švajčiarsko vyradila Austrália opäť po výsledku 2:3. Dvojhru v Melbourne Parku proti Philippoussisovi vyhral bez straty setu. Následne spolu s Rossetom neuspeli v štvorhre a prvú singlovú porážku v prebiehajúcom ročníku utrpel od Hewitta, ktorý ho zdolal v tejto súťaži druhýkrát. Poslednú trofej sezóny získal na Turnaji majstrov , keď na neho záverečnom stretnutí nestačil skúsený Američan Andre Agassi po setoch 6-3, 6-0 a 6-4. Rok zakončil na 2. pozícii rebríčka ATP za Roddickom .
Rok 2004 bol začiatkom jeho dominancie v mužskom tenise. Fenomenálny tenista získal víťazstvo Australian Open, ale tým jeho triumfy neskončili . Už druhého februára sa stal po prvý raz svetovou jednotkou na rebríčku ATP. Vo finále úvodného melbournského grandslamu porazil Marata Safina 7-6, 6-4 a 6-2. Ďalšie štyri a pol roka zotrval na pozícii lídra klasifikácie a vytvoril tak absolútny tenisový rekord v dĺžke trvania 237 týždňov na prvom mieste bez prerušenia. Podarilo sa mu obhájiť aj titul vo Wimbledone, kde zvíťazil nad Andy Roddickom 4-6, 7-5, 7-6, 6-4. Bodoval aj na US Open, kde v rozhodujúcom duely o titul porazil Lleytona Hewitta 6-0, 7-6 a 6-0. Od roku 1988 sa tak stal prvým tenistom, ktorý ovládol tri zo štyroch Grand Slamov v jedinej sezóne. Naposledy pred ním sa tento výkon podaril švédskemu tenistovi Matsovi Wilanderovi. Rok zakončil druhým víťazstvom v poradí na Masters Cupu v Houstone. Za rok vyhral 74 zápasov, len 6 prehral, celkom dosiahol 11 titulov. Získal ocenenie ITF Tennis World Champion a Laureus World Sportsman of the Year, kde porazil hviezdy ako Valentino Rossi, Michael Phelps, Lance Armstrong či Michael Schumacher. Počas tejto veľmi úspešnej sezóny nemal trénera. S predchádzajúcim koučom - švédskym trénerom Petrom Lundgrenom sa rozišiel koncom roka 2003. Až v roku 2005 angažoval na polovičný úväzok bývalého austrálskeho tenistu Tonyho Rocheho, aby mu pomohol zdokonaliť sa najmä v hre na antuke.
Prečítajte si tiež: Zápasy Djokoviča s Federerom: Priebeh a výsledky
V roku 2005 mu podarilo obhájiť dva Grand Slamy dva Grand Slamy. Vo finále Wimbledonu vyhral nad Andym Roddickom 6-2, 7-6, 6-4. Druhý titul si vybojoval v duely na US Open, kde bol lepší ako ostrieľaný hráč tenisu Andre Agassi 6-3, 2-6, 7-6 a 6-1. Ďalšie turnaje veľkej štvorky však nevyhral. Vypadol v semifinále potom, čo ho na Australian Open zdolal Rus Marat Safin a na French Open ho stopol Španiel Rafael Nadal. Viac sa mu darilo v sérii Masters, kde získal štyri turnajové víťazstvá, a to jedno na Hamburg Masters a tri na Indian Wells Masters, Miami Masters a Cincinnati Masters. Stal sa tak prvým tenistom, ktorý za jeden rok dokázal vybojovať štyri tituly Masters. Na rebríčku ATP sa mu podarilo udržať prvenstvo.
Rok 2006 bol najlepším rokom Federerovej kariéry a dokázali ho poraziť len dvaja hráči - Rafael Nadal a Andy Murray. Úspešný rok začal víťazstvom na Australian Open , kde zdolal Marcosa Baghdatisa 5-7, 7-5, 6-0, 6-2 a následne obhájil ďalšie dve víťazstvá. Prvé z nich vo Wimbledone po finálovej výhre nad španielskym hráčom Rafaelom Nadalom 6-0, 7-6, 6-7, 6-3 a druhé na newyorskom US Open, kde porazil Američana Andyho Roddicka 6-2, 4-6, 7-5 a 6-1. Čistý grandslam mu unikol prehraným finále antukového French Open, kde ho zdolal Nadal. Počas sedemnástich odohratých turnajov na okruhu ATP sa na všetkých prebojoval až do finále, s výnimkou Cincinnati Masters, a dvanásťkrát z bojov o titul odišiel ako víťaz.
Federer v roku 2006 už po tretíkrát získal titul majstra sveta ITF, najlepšieho hráča okruhu ATP a druhý raz dostal ocenenie Laureus pre najlepšieho športovca sveta. V roku 2007 opäť obhájil prvé miesto na Australian Open, keď vo finále porazil Argentínčana Fernanda Gonzáleza 7 - 6, 6 - 4, 6 - 4. Víťazstvo si odniesol aj z Wimbledonu, kde vyhral rozhodujúci turnaj znova nad Rafaelom Nadalom 7-6, 4-6, 7-6, 2-6, 6-2 a svoj štvrtý kariérny titul na newyorskom US Open získal vďaka výhre nad Srbom Novakom Djokovićom, ktorý dopadol 7-6, 7-6 a 6-4. Aj v tomto roku mu unikol čistý Grand Slam prehrou vo finále antukového French Open, kde ho zase zdolal Nadal (3-6, 6-4, 3-6 a 4-6). V sérii Masters sa päťkrát prebojoval do finále a získal dva triumfy. V kategorii ATP International Series Gold ovládol udalosť v Dubaji a konečne na turnajoch ATP International Series vybojoval ďalšiu obhajobu z bazilejského Swiss Indoors. Na rebríčku ATP opäť po celý rok neopustil pozíciu svetovej jednotky. Za ním skončil Rafael Nadal. Po druhýkrát bol vyhlásený majstrom sveta ITF, najlepším hráčom okruhu ATP a po tretíkrát za sebou získal cenu Laureus pre najlepšieho športovca sveta. Na finančných odmenách zarobil 10 130 620 dolárov, čo je najväčší peňažný zisk z turnajov počas jedného kalendárneho roka.
V tomto roku mu bola udelená významná pocta. Jeho portrét vyšiel na švajčiarskej poštovej známke, pri čom tejto pocty sa dočkal ako prvý ešte stále žijúci človek v krajine. V roku 2008 sa mu darilo už menej, dokázal vyhrať iba jeden Grand Slam a tým stratil pozíciu svetovej jednotky. Jeho šnúru desiatich grandslamových finále ukončil v semifinále Australian Open v Melbourne Novak Djoković. Týmto rekordom sa však zapísal do historických štatistík mužského tenisu. O víťazstvo vo Wimbledone ho pripravil Nadal po dramatickom finálovom zápase 6 - 4, 6 - 4, 6 - 7, 6 - 7, 11 - 9. Prvý Grand Slam v sezóne si vybojoval na US Open, keď zvíťazil nad Andym Murrayom 6 - 2, 7 - 5, 6 - 2. Aj napriek menej úspešnému roku sa stal po štvrtý raz za sebou najlepším športovcom sveta.
Ani v roku 2009 ho jeho odveký rival Rafael Nadal nenechal vyhrať Australian Open. Zápas skončil tesným výsledkom 5:7 6:3 6:7 (3) 6:3 2:6. Viac sa mu darilo vo francúzskom French Open, kde porazil Švéda Robina Söderlinga 6-4, 7-6, 7-6 a skompletizoval tak ako šiesty hráč tenisu histórie kariérny Grand Slam - víťazstvo zo všetkých štyroch majorov a vyrovnal rekord Peta Samprasa. Po dvoch rokoch znovu zvíťazil vo Wimbledone, keď vo finále porazil amerického hráča Andyho Roddicka v piatich setoch 5-7, 7-6, 7-6, 3-6 a 16-14. V sérii Masters zvíťazil na Madrid Open, kde zdolal Nadala a na Cincinnati Masters si poradil so srbským hráčom Novakom Djokovićom. Po piaty raz v kariére získal titul majstra sveta ITF a tiež bol najlepším hráčom okruhu ATP. V roku 2010 dokázal dobyť jediný grandslamový titul, a to víťazstvo na Australian Open. Vo finálovom zápase vyhral nad Škótom Andym Murraym. Federer týmto víťazstvom zvýšil tenisový rekord na šestnásť grandslamových titulov. Víťazstvo vo Wimbledone nezískal vďaka českému tenistovi Tomášov...
Mirka Federer
Mirka Federer sa narodila v roku 1978 ako Miroslava Vavrincová v Bojniciach vo vtedajšom Československu. Keď mala dva roky, jej rodičia .... Roger Federer s manželkou Mirkou ... Mimochodem, na jejím začátku byla legendární Martina Navrátilová, která devítileté Mirce věnovala coby .... Náš spoločný život je intenzívny, priznala tenisová hviezda. „Bola pri mne aj vtedy, keď som nemal žiadne tituly,“ hovoril kedysi Roger Federer .... Takto to vyzerá v dedinke, kde Federerovci stavajú nový dom. Takto vyzerá vila vo Wollerau z bezprostrednej blízkosti. Palác Federerovcov sme navštívili osobne.
S rodičmi emigrovala ako dvojročná. Aj ona bola dobrou tenistkou. Prvé lekcie s Martinou Navrátilovou. Láska z olympiády. Na turnajoch s celou rodinou.
Manželkou Rogera Federera je bývalá profesionálna tenistka Miroslava Federer. Mirka z Bojníc mu nedovolila zabudnúť na skutočný život. Roger Federer o svojej slovenskej láske: „Bez Mirky by som nič nedosiahol."