Naše duševné srdce treba sýtiť zdravým pokrmom, vlastne liekom, ktorým nie je nič iné ako Božie Slovo. Naše srdce je totiž od narodenia choré. Choré je však po stránke odlúčenia od Boha a uzdraviť ho môže len liek pre neho určený.
Výpadok tohto lieku na trhu nehrozí, na lúkach nerastie, v poli sa neseje a ani nezberá. Je ním Božie slovo. Obsahuje toľko odporúčaní, rád, záverov, návodov, príkazov, podmienok a hlavne uistení a zasľúbení, že vo svojej podstate zdanlivo tvorí ten najzložitejší recept na život, v skutočnosti je však tým najjednoduchším a najjasnejším receptom. Najdôležitejšia ingrediencia je Pán Ježiš Kristus.
Tento recept na večný život však počíta aj s našou voľbou. Máme úplnú slobodnú voľbu, môžeme ho dokonca pokrčiť, zahodiť, spáliť. Odmietame liek Božie Slovo vo svojej plnosti a chceme večný život dosiahnuť takpovediac po svojom. Preto sa stáva, že niektorú časť Písma máme radšej, inú ani neotvárame, a ak na nás niekde vyskočí obviňujúci veršík, ktorý zasiahne naše svedomie, rýchlo hľadáme iné verše, ktoré by ho popreli, ospravedlnili nás, alebo, a to je častejšie, strčíme ho do posledného šuflíka v pamäti, a budeme sa tejto pasáži vyhýbať, ako sa len dá.
Prakticky tým meníme obsah lieku, ktorý má udržiavať naše srdce čisté, vo vzťahu k Bohu otvorené, plné milosti, lásky, ale aj spravodlivej sebakritiky vo svetle pravdy, ktorá nie je ničím iným ako účinnou látkou, stimulom k náprave. Všetci sme chorí a nemusíme sa za to hanbiť. Veď sám Pán Ježiš povedal, že prišiel liečiť chorých, teda nás, zdraví nepotrebujú lekára.
ŠÚKL vidím v prenesenom význame ako náš zbor, ktorý má povinnosť strážiť nemennosť zloženia lieku na večný život a aj jeho dostupnosť v každom čase. Modlime sa jedni za druhých, aby sme spoločne obstáli a ustrážili jeho večný účinok.
Prečítajte si tiež: Ornamenty na vlasy: Prehľad a vývoj
Žijeme vo svete a ten ako vieme je pod panstvom diabla. Bojuje proti svojmu oponentovi Bohu a snaží sa čo najviac ľudom zabrániť prísť k Nemu. U neveriacich sa snaží dosiahnuť, aby ľudia nemali čas Boha hľadať, namiesto obrazu Boha ponúka ľuďom jeho náhradu, ktorá vyzerá ako Boh, ale nie je to Boh. Keď už človek začne hľadať Stvoriteľa, zaobaľuje svoje lži do Jeho pravdy takže človek neplní vôľu Otca, ale vôľu diabla.
Obrátený človek to nemá o veľa ľahšie, tu sa diabol snaží znepríjemniť ich život a čo viac, ak veriaci zlyhá, okamžite na neho žaluje u Boha. Pravda je, veriaci nepríde o spasenie, ale môže do večnosti vojsť ako slabo hospodáriaci sluha s „talentami“, ktorý nevydal všetko svoje úsilie na to, aby majetok zverený Bohom zhodnotil na maximum. Preto na veriacich číha pokušenie na každom kroku. Zvyčajne začne hlodať červík pokušenia v prvotnej myšlienke a od nej je len krôčik k uskutočneniu hriechu.
My musíme to pokušenie opustiť, vyhodiť ho preč alebo od neho utiecť. Diabol a Boh sú ako dva magnety nastavené tak, že sa vzájomne odpudzujú. My sme tretí magnet. Uprostred nich. Máme dve strany, ktoré majú opačnú polarizáciu. K jednému z tých dvoch magnetov (diabol, Boh) nás to priťahuje, naopak vo vzťahu ku druhému odpudzuje. Ak teda príde pokušenie od magnetu diabol, musíme byť nastavený tak, aby k tej strane z ktorej prichádza pokušenie sme boli otočení tou odpudzovanou plochou. Tým automaticky nastavíme druhú stranu, ktorá nás ťahá k druhému magnetu, Bohu.
V Písme sa píše, že Boh nedopustí, aby sme boli skúšaní nad naše možnosti. Skúsme vyskúšať princíp troch magnetov a keď príde pokušenie naše každodenné, obráťme sa k Bohu.
Je rozdiel, ak človek vo svojej viere s Bohom starne, alebo rastie. Obrátený človek vo vzťahu k Bohu je na tom do istej miery podobne. Bod zlomu - zrodu nastáva vo chvíli, keď uverí a odovzdá svoj život Bohu. Mal by nasledovať rast vo viere, ktorý je však vo veľkej miere závislý od vôle obráteného človeka.
Prečítajte si tiež: Nápady pre zbran ornament
Treba povedať, že môže ísť o kohokoľvek. Môže mať ako najvyššie vzdelanie len základnú školu, alebo doktorát z filozofie, môže ísť o učňa alebo docenta jadrovej fyziky, absolventa strednej školy alebo môže byť profesorom teológie. Vzťah k Bohu si nenárokuje génia s vysokým IQ. Rast by však mal po narodení nasledovať.
Keď prichádza na svet dieťa, nielen rodičia ale celé okolie sa na jeho príchod pripravujú. Chystajú mu všetky malé i veľké veci, ktoré bude potrebovať, neraz kupujú veci, ktoré sa k slovu dostanú až o niekoľko rokov. Plánujú mu budúcnosť do najmenších detailov. Niečo podobné sa deje aj v nebi. Očakáva sa znovuzrodenie jedinca, všetci sa tešia na ten Bohom predzvedený okamih.
V nasledujúcich dňoch a rokoch pozorne sledujú, ako to ich Božie dieťa rastie. Tešia sa z každého krôčiku, každej zloženej skúšky, z každého vyhraného boja i z toho ako dieťatko vyrastá v dospeláka viery a čím ďalej sa viac podobá na svojho Pána a Kráľa. Sú však bežné prípady, kedy dieťa ostane dieťaťom. Ostane na tej istej úrovni, ako po narodení. Mesiac, dva, tri sa nič nedeje, rodičia sa utešujú, po roku, dvoch, desiatich sa radosť mení na trápenie a hovorí sa o tragédii. Nie je tomu inak ani v nebi. Znovuzrodený ostal na tej úrovni, ako keď sa mu Pán dal poznať a daroval mu večný život. Nerastie ani vo viere a tým pádom ani v službe. Je pre život s Pánom nepoužiteľný.
Taký človek dar spásy prijal, ale netúži poznať svojho Darcu viac. Bojí sa, že ho ten dar bude niečo stáť. Ak by však Boh za svoj dar niečo očakával, potom by to nebol dar. Ten je darom len vtedy, keď nie je ničím podmienený zo strany obdarovaného. Keď milovanej osobe dáme dar a ona ho dá do skrine a roky naň nepozrie, bolí nás to. Môžeme si ako ľudia povedať, že sme sa nestrafili do vkusu osoby. U daru spásy je to však iné, každý by ho chcel, ale nie každému prinesie takú radosť, akú očakávajú v nebi.
I preto sú v Písme verše o odmenách za život vo viere, za úspešne zložené skúšky a vytrvanie na ceste s Bohom. Niekto s darom spásy vo viere iba starne, iný práve vďaka nemu vo viere rastie.
Prečítajte si tiež: Príbehy z paranormálnych javov na Slovensku
Osídlo, pred ktorým varuje Lukáš vo verši 35 je trvalou hrozbou pre všetkých ľudí. Je poukazom na nástrahy, návnady tohto sveta, ktoré nás dokážu k sebe pripútať natoľko, že si ani nevšimneme aké nebezpečenstvo nám hrozí. Ak nám pasca okamžite nezlomí väzy, potom máme ešte čas volať o pomoc.
Paradoxom je, že keby sme volali na pomoc iných ľudí, nedokážu nám z pasce pomôcť. Pomoc musí prísť zhora, od mocnejšieho, múdrejšieho, milujúceho. Len On vie ako nás z pasce dostať.
Nech si už kdekoľvek vo svete, všade navôkol sú jeho (satanove) lákadlá. Nech si už do niektorého zahryznutý, alebo len ovoniavaš, nech už je strunka napnutá na maximum alebo pasca sklapla a uviazol si v nej, volaj k Bohu. Aj tá najkrajšia návnada tohto sveta je v porovnaní s tým čo ponúka On iba falošným šmejdom.
Realita viery, značne deformovaná v očiach neveriacich ale aj formálnych kresťanov. Znakom kresťana nie je chudoba a slaboduchosť, znakom kresťana je pokoj v duši, pokoj v súvislosti s majetkom, aj vo vzťahu k ľuďom. Znakom kresťana je empatia, zhovievavosť, porozumenie a láska.
Okrem týchto znakov má kresťan aj práva a výsady. Má právo kedykoľvek a odkiaľkoľvek pristúpiť pred Boha a predniesť mu svoje radosti, starosti, vďaky a prosby. Jeho výsadou je, že každá srdcom prednesená modlitba bude vzatá na vedomie samotným Stvoriteľom. Samozrejme, ak je niekto nepriateľ kresťana, na 90% je aj nepriateľom Boha! A len kresťan má tú výsadu, že za takéhoto človeka môže prosiť a žehnať mu dobro v prítomnosti samotného Boha.
Využijem opäť naplno výsadu, ktorú nám dal. Modliť sa za iných. Využijem istotu, ktorú nám zasľúbil, že každá modlitba bude vypočutá, ani jedna sa po ceste do neba nestratí. Ak je však pred Pána predložená, je len na Jeho rozhodnutí čo s ňou ďalej.
Iba tak môžeme odolať chorobám tohto sveta, obstáť pred pohľadom z nebies a s dôverou sa opäť chytiť láskavej Otcovej ruky, ktorá nás našim životom viery vedie.