Secesia (v zahraničí sa stretnete s výrazom Art Nouveau) je umelecký sloh, ktorý si podmanil Európu a Severnú Ameriku na prelome 19. a 20. storočia. Secesia je fascinujúci umelecký štýl. Charakterizuje ju krása, harmónia a dokonalosť.
Secesia a jej čaro
Názov Art Nouveau pochádza z francúzštiny. Novému štýlu bol priznaný podľa parížskej galérie Maison de l'Art Nouveau, kde sa začal prvýkrát vystavovať. Majiteľ Siegfried Bing si vtedy ani nebol vedomý toho, že sa v jeho malej a zapadnutej galérii píšu dejiny.
Ako už to tak býva, začiatky neboli jednoduché. Išlo o nový štýl, ktorý razili mladí a odvážni inovátori. Tí neboli spokojní so zastaralými a okukanými štýlmi z akadémií a odborných škôl. Mladí skrátka chceli robiť veci po svojom. Nová doba predkladala pred umelca nové výzvy a títo vizionári sa ich nebáli prijať a odpovedať na ne.
Snáď najvýznamnejšími znakmi secesie sú dekoratívnosť a ornamenty. Všadeprítomné krivky, ktoré na seba harmonicky nadväzujú a prepletajú sa. Určite Vás tiež zaujali prírodné témy, ktoré sa v zdobení a obrazoch neustále opakujú - listy, kvety, ale aj ľudské či zvieracie telá. Kde sa vôbec vzala fascinácia týmito prírodnými vzormi? Secesia vychádza z britského hnutia Arts and Crafts, ktoré bolo zdesené jednoduchosťou odevov, ktoré začali vznikať za priemyselnej revolúcie.
Tretím najdôležitejším rysom secesie sú farby. Tento štýl miluje jemné a ľahko neobvyklé farby. Tie sú vždy zakomponované v dokonalej súhre, kedy nič nepôsobí ako päsť na oko. Naopak - dielo tvorí kompaktný celok. Aby tiež nie. Secesní umelci využívali princíp harmónie a kontrastu. Dielo sa Vám teda môže zdať nenútené a farebné kombinácie vlastne jednoduché. Na koniec nesmieme zabudnúť spomenúť tiež záľubu secesie v nových materiáloch. Umelci radi využívali napríklad železo, oceľ, betón a sklo.
Prečítajte si tiež: Zbrane, ktoré spôsobili hrôzu v prvej svetovej vojne
Hlavné motívy sú ladné s perfektnými proporciami a vždy doplnené vkusnými ornamentami kvetín či morských vĺn. A kto je hlavným motívom? Dáma totiž pre secesného umelca predstavovala nositeľku a stelesnenie krásy. Ženské vlasy a telo sú obľúbenou témou obrazov i sôch. Dáma secesie však nebola žiadna ustrašená princezná vo veži. Bola pokrokovou ženou, pozerala sa vzpriamene a ľahko vyzývavo. Bola sebavedomá, nezávislá a poznala svoju silu.
Ornamenty na vlasoch v tradičnej slovenskej kultúre
Osobitosti ľudového odevu sa formovali v pomerne neveľkom časovom období. Z jednoduchého a tým viacmenej rovnakého oblečenia roľníkov sa v prie behu 18. a 19. storočia vytvárali rozmanité druhy odevov. Až do začiatku 18. storočia sa na zhotovovanie ľudového odevu používali výlučne doma spracované druhy textilných materiálov (ľanové a konopné plátno, domáce súkno).
Slobodné dievčatá nosili vlasy rozdelené cestičkou a vzadu zapletené do vrkoča. Dievčatá na znak svojej dospelosti nosili na sobáš a veľké sviatky ozdobnú čelenku - partu. Začiatkom 20. storočia vymenil partu veňec. Vydatá žena ne mohla opustiť prah domu bez čepca, prípadne šatky. Čepec sa skladal zo zadnej časti - dienka - a prednej čelenky z kupovaných stúh, výzdoba bola regionálne i lokálne veľmi rôznorodá.
Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že výzdoba v údolí Olšavy bola jednoduchšia, menej dekoratívna. Ženský odev dotváral pás, mohli sa okolo neho uviazať šnorki - vlnené tkanice, z ktorých sa nosili vzadu po sukni spustené dva páry.
Ženy Padaungov a ich ozdoby
Padaungovia sa vo svete preslávili svojimi ženami so žirafími krkmi. Od detstva im na ne nasadzujú kruhy. Sú vraj dva dôvody, prečo to robia: muži dávali obruče ženám, aby nelákali obchodníkov s otrokmi, ale povesť hovorí aj o ochrane pred tigrími tesákmi.
Prečítajte si tiež: Ako si vybrať zbraň
Obruče pritom krk nepredlžujú. Aj keď ženy vďaka zdravému rozumu začali v súčasnosti protestovať, dodnes sa v tejto oblasti mnohé svojou tradíciou pýšia. Možno preto, že takto začali zarábať. Tých niekoľko kíl na tele stojí zato. Zvedaví turisti radi zaplatia za fotenie nevšednej atrakcie. Aj preto sa dievčatko s dobrovoľne-nedobrovoľne deformovaným krkom rado predvedie. Honorár za fotku, hoci symbolický, vylepší rodinný rozpočet. Snímok s úprimným úsmevom je však pomenej.
Prečítajte si tiež: Využitie držiakov na zbrane