Palné zbrane sprevádzajú človeka históriou už pomerne dlhú dobu. V strednej Európe sa začali hojne objavovať od 15. storočia a príchodu husitského hnutia, vtedy sa však jednalo zatiaľ skôr o nástroje psychologického boja, pretože ich obsluha bola zdĺhavá a účinok diskutabilný.
S postupom času a rozvojom metalurgických a remeselných zručností sa však tieto sprvu neohrabané zbrane stávali čoraz menšími, výkonnejšími a ich obsluha sa zrýchľovala, a tento vývoj ich doviedol až k podobe malých, ľahko prenosných zariadení, ktoré svojou ničivou a predovšetkým zastrašujúcou silou priam zvádzajú k použitiu pri kriminálnej činnosti.
Keď si potom v prvej polovici 19. storočia nechal Samuel Colt patentovať svoj prvý revolver a začal ho sériovo vyrábať za použitia zameniteľných súčiastok, palné zbrane prestali byť finančne nedostupné a odštartovala sa tak nová éra kriminalistiky, blízko spojená s potrebou identifikácie zbrane, z ktorej sa strieľalo.
Balistika je exaktná veda.
Základné zložky streliva
Z konštrukčného hľadiska náboj tvoria štyri hlavné časti: nábojnica, strela, prachová náplň a zápalka. Pritom nábojnica je časť, do ktorej sa montujú ostatné časti a tak náboj tvorí jeden celok.
Prečítajte si tiež: Typy striel .38 Special
Tvar, rozmery a materiál náboja sú určené mnohými požiadavkami, ktoré sú kladené na náboj. V zbrojárstve spravidla náboj má určujúci smer, lebo zbraň sa vyrába pre náboj a nie naopak.
Zloženie streliva je celkom špecifické. Strieľba má päť hlavných zložiek. Bez jednej z nich nebude strelivo funkčné.
1. Nábojnica (Case)
Známa tiež ako puzdro, hlavnou úlohou tejto časti munície je spojiť všetky komponenty dohromady. Je to akási nádoba, v ktorej sa nachádza prach, zápalná kapsula a zápalka.
Na konci nábojnice (jej hrotu), medzi jej prispôsobenými zliatinovými perami, sa nachádzajú strely. Táto časť puzdra je často potiahnutá vrstvou tuku.
Keďže sa má deformovať bez toho, aby podľahla, je vyrobená zo zliatiny vhodnej na tento účel. Preto sa puzdro často vyrába z mosadze alebo hliníka. Keď je vyrobené z mosadze, môže sa deformovať bez toho, aby podľahlo. Tento materiál uľahčuje prestavbu nábojnice pri ďalšom nabíjaní.
Prečítajte si tiež: Všetko o brokových nábojoch do revolvera
Nábojnica je dôležitou súčasťou náboja. Môže mať rôzne tvary a rozmery, jej hlavnou funkciou je spojiť súčasti náboja v jeden celok. Musí spĺňať požiadavky na ňu kladené z hľadiska presnosti výroby, trvanlivosti, pevnosti a mnohé ďalšie.
Vyrába sa z mozadze, ocele, medi, hliníku a iných kovov. V prípade oceľových nábojníc je nutné použiť povrchovú ochranu. To sa vykonáva lakovaním, alebo plátovaním (nanesením iného, korózii odolného kovu).
Existuje 5 rôznych typov základne puzdra pre dve kategórie strelných zbraní. Tieto dva typy zbraní sú : ručné zbrane a ramenné zbrane. Hoci môžu mať nábojnice viacero tvarov, t. j.
- Drážkové puzdro: tento model puzdra sa používa najmä pre automatické alebo poloautomatické zbrane.
- Znížená nábojnica s guličkou: Táto kategória je rovnaká ako drážkovaná nábojnica.
- Polovičné puzdro s guľôčkami: Tento typ puzdra sa najčastejšie používa pri revolveroch. Na zlepšenie plynotesnosti a uzamykacieho systému sa guľôčka puzdra zasiahne do hlavne zbrane.
- Púzdro s guličkou: tento posledný typ puzdra má rovnakú funkciu ako puzdro s polovičnou guličkou.
2. Zápalka (Primer)
Táto kapsula je to, čo bude obsahovať primárnu výbušninu (zlúčenina vzniknutá z fulminátu ortuťnatého objaveného v roku 1805), ktorá sa použije na zapálenie prachu. Táto primárna výbušnina, ktorá horí rýchlosťou 1000 m/s, je veľmi citlivá na nárazy a trenie.
Preto je potrebná kapsula, ktorá ju bude obsahovať. Hlavnou funkciou kapsuly s primárnou výbušninou je minimalizovať riziká, pretože ak sa primárna výbušnina niekedy čo i len trochu zatrasie, mechanizmus sa okamžite naštartuje. Kapsula zaručuje väčšiu bezpečnosť a spoľahlivosť munície.
Prečítajte si tiež: Jednotný náboj: História
Úlohou zápalky je zapáliť prachovú náplň v nábojnici a to tak, že keď úderník zbrane dopadne na dno zápalky, zo vzniknutého tlaku medzi úderníkom a kovadlinkou prakticky vybuchne zápalná zlož zápalky. Oheň prenikne cez zátravku nábojnice do prachovej náplne, ktorú potom zapáli. Kovadlinka je hrot na dne náíbojnice, alebo je priamou súčasťou zápalky.
Existujú tri typy zápaliek:
- Základová kapsula typu Boxer: táto kapsula sa používa pre kalibre vyššie alebo idem ako 9 mm. V tejto kapsule je možné vidieť kanáliky nazývané “ vent „ spojené so zápalkou vo vnútri nábojnice. Úlohou týchto kanálikov je vytvoriť spojenie medzi primárnou výbušninou po zapálení a hnacou náplňou. Pre informáciu, pri kapsliach typu Berdan sú buď dva, alebo tri kanály.
- Centrálna perkusná nábojnica: režim činnosti tohto typu zápalky je oveľa autonómnejší. Kapsula zápalky sa zapáli v dôsledku stlačenia medzi úderníkom a kovadlinkou.
- Krúžková perkusná nábojnica: Pri tomto type nábojnice sa zápalná kapsula nenachádza. Proces sa začína, keď prstencovitý úderník narazí na dno nábojnice.
3. Prachová náplň (Powder)
V súčasnosti je hlavnou funkciou prášku ako súčasti streliva vyžarovanie plynu, ktorý vystrelí strelu z nábojnice. V prípade poloautomatických alebo automatických zbraní okrem pohonu náplň strely poslúži aj na opätovné nabitie bicieho systému.
Strelný prach nie je jednotný. V skutočnosti sa jeho tvar mení v závislosti od spôsobu výroby.
Prachová náplň je naplnená do dutého priestoru tela nábojnice.
Strelu náboja do pohybu uvádza chemická energia, ktorá vznikne pri horení prachovej náplne. Prachová náplň je tvorená chemickými zlúčeninami. V minulosti sa používal tzv. čierny prach, v súčasných nábojoch sa prevážne používa bezdýmny prach nitrocelulózový, prípadne diglykolový, či nitroguanidinový.
Prach tvoria rôzne veľké zrná, ktorých tvar a rozmery sú určené výrobcom. Pritom limitujúcim faktorom sú požiadavky kladené na prachovú náplň z technologických a balistických hľadísk.
Bezdýmne prachy môžeme rozdeliť podľa zloženia na:
- Nitrocelulózové / jednozložkové (napr. LOVEX rady S)
- Nitroglycerínové / dvojzložkové (napr. LOVEX rady D)
- Diglykolové
Do ručných zbraní a pre lovecké náboje sú najlepšie nitrocelulózové prachy v tvare drobných doštičiek, guľôčok alebo trubičiek. V pištoľových, brokových a guľových nábojoch nachádza uplatnenie tiež sférický prach, ktorého základom je nitrocelulóza s malým prídavkom nitroglycerínu, (s týmto prachom sa môžeme stretnúť aj ako s guľôčkovým).
4. Strela (bullet, projectile)
Etymologicky výstrel je teleso vystrelené smerom k cieľu pomocou zbrane alebo rukou.
Strela je nasadená do hrdla nábojnice, je zaistená lisovaním.
Strela je súčasťou náboja, je zalisovaná do hrdla nábojnice. Špára medzi nábojnicou a strelou býva často lakovaná z dôvodu zaistenia vodotesnosti.
Strela vystrelením (tlakom horiacej prachovej náplne) opustí hrdlo nábojnice, prechodom v hlavni zbrane dostáva správny smer a roztočí sa (stabilizuje sa rotáciou). Po opustení hlavne letí po balistickej krivke do cieľa, kde pôsobí svojou kinetickou energiou.
Jednoduchšie sa dá povedať, že strela je jedinou súčasťou náboja, ktorá po vystrelení vykoná svoju prácu v cieli. Ostatné súčasti náboja už sú spotrebované a sú len odpadom.
V súčasnosti existuje niekoľko tvarov projektilov a rôzne druhy alebo dokonca zloženie náložiek:
- Homogénne strely: táto kategória sa vzťahuje na strely vyrobené z jedného materiálu.
- Povrstvené strely: táto druhá kategória zahŕňa strely vyrobené z viacerých materiálov. Existujú dva všeobecné typy vložiek vrátane : TMJ alebo (Totally Metal Jacketed) a FMJ Full metal jacketed. Existuje však jedna špeciálna vložka, ktorá by mala upútať pozornosť.
- TMJ : Tento typ plášťa sa často používa pre strelivo zbavené olova alebo ťažkých kovov v zápalke. Tento typ obloženia zabraňuje roztrhnutiu strely alebo „hríbikovaniu“ strely v tele.
Niektoré homogénne alebo obložené strely môžu mať povrch pokrytý drobnou kovovou vrstvou. Táto technika, vykonávaná galvanickým pokovovaním medi, niklu alebo zinku, zabraňuje usadzovaniu olova vo vnútri hlavne. Dôvodom je, že projektil má väčší priemer ako hlaveň.
Druhy munície
Strelivo sa podľa druhu zbrane do ktorej je určené rozdeľuje na strelivo do strelných palných zbraní, expanzných zbraní, pracovných expanzných prístrojov, plynových strelných zbraní, mechanických strelných zbraní a špeciálne strelivo.
Toto strelivo sa podľa konštrukcie ďalej rozdeľuje na náboje do guľových zbraní, náboje do brokových zbraní, nábojky a strelivo do zbraní nabíjaných ústím.
Náboje do guľových zbraní
Náboje do guľových zbraní, t.j. pušiek a pištolí sa vyrábaju v rozličnom prevedení celkovej dĺžky a priemeru. Konštrukčné rozmery náboja sú dané kalibrom na ktorý je komorovaná zbraň pre ktorú je určený.
Hlavné časti všetkých nábojov sú však rovnaké s jedinou výnimkou. Touto konštrukčnou odlišnosťou je spôsob zápalu výmetovej náplne. Poznáme dva spôsoby zápalu: stredový a okrajový.
U najčastejšieho stredového zápalu sa v dne nábojnice nachádza lôžko s nalisovanou zápalkou na ktorú udrie zápalník čím sa vznieti a zapáli výmetová náplň.
U okrajového zápalu ktorý sa vyskytuje u streliva do malokalibroviek sa zápalná zlož vyskytuje v dutom okraji nábojnice, na ktorý udiera zápalník.
Náboje do brokových zbraní
U nábojov do brokových zbraní, t.j. brokovníc sa vyrábaju v rozličnom prevedení celkovej dĺžky a priemeru. Konštrukčné rozmery náboja sú dané kalibrom na ktorý je komorovaná zbraň pre ktorú je určený.
Hlavné časti všetkých nábojov sú však rovnaké. Podľa charakteru výmetnej náplne poznáme brokové náboje s hromadnou strelou a jednotnou strelou.
Špeciálne druhy streliva
- Slepé náboje: Tieto, známe aj ako značkovacie náboje, neobsahujú žiadny prach.
- Incendentné náboje: Prvýkrát sa začali používať počas prvej veľkej vojny a sú zložené najmä z fosforu.
- Priebojné náboje: Toto sa vzťahuje na muníciu s tvrdým jadrom.
- Výbušné náboje: Tie obsahujú približne 1 gram nitrocelulózy alebo tetrylu obaleného zápalkou umiestnenou v hlave strely alebo v jej strede.
Kaliber streliva
Kaliber je predovšetkým vonkajší priemer strely. Skutočný kaliber sa používa, keď sa hovorí o priemere strely, a menovitý kaliber, keď sa hovorí o názve streliva.
Niekedy skutočný kaliber nezodpovedá presne skutočnému priemeru strely. Pre rovnaký skutočný kaliber môže mať strelivo odlišný názov v závislosti od množstva prítomného prachu.
Nábojnica je valcovitá schránka vyrobená z kovu alebo lepenky, ktorá obsahuje strelu aj náboj strelnej zbrane.
Prebíjanie nábojov
Väčšina užívateľov zbraní viac-menej ovláda konštrukciu nábojov, no proces ich výroby poznajú len niektorí. Tým menej z nás sa potom zaujíma o domácu “výrobu“ streliva.
Prebíjaniu sa môže venovať každý držiteľ zbrojného preukazu. Prečo to však potom väčšina z nás nerobí? Jednou z prekážok, ktoré mnohým z nás bránia, je strach z neznámeho.
Koľko ušetríme prebíjaním nábojov?
Veľkovýrobcovia streliva sa sústreďujú najmä na to, aby spĺňali normu C.I.P. a aby udržali cenu výroby čo najnižšie. Natíska sa otázka: Ak sa oni snažia držať náklady čo najnižšie, oplatí sa nám vôbec prebíjať ? Odpoveď znie - áno!
Návratnosť investície závisí od vstupných nákladov, ktoré sa pohybujú od 200 eur po “nekonečno“.Všetko závisí od množstva nábojov, ktoré plánujete vystrieľať, povedzme, za rok.
Ak sa pre prebíjanie rozhodne poľovník, ktorý vystrieľa za rok povedzme 100 nábojov, za rok mu na dosiahnutie dostatočnej presnosti postačí aj základný set, ktorý sa pohybuje v cenách od 160 eur do 180 eur plus potrebné matrice. To znamená, že čím drahšie strelivo chceme prebíjať, tým skôr sa investícia vráti.
Pri prebíjaní streliva z komponentov S&B .308 win 9,7g SPCE (priemerná cena 1€/ks) je úspora 0,58€/ks.
Pre vyššiu presnosť
Pre sériovo vyrábanú loveckú muníciu všeobecne platí, že vyhovujúca presnosť je 5 výstrelov v rozpätí 8cm. Táto hodnota je ale u prebíjaného streliva neprijateľná! Prebíjame preto, aby sme dosiahli ideálnu presnosť konkrétnej použitej zbrane, čiže laborujeme jej “na mieru“.
Prebíjame však aj preto, aby sme mohli použiť také strely, aké sa bežne nelaborujú do sériovo vyrábaného streliva alebo je obtiažne ho na Slovensku kúpiť. Tretia vec je, že všetci športoví strelci dosahujú ideálne výkony práve s vlastnoručne prebíjaným strelivom.
Ako začať s prebíjaním?
Ideálne je pozrieť si videá, ktorých nájdete na internete neúrekom, alebo si naštudovať literatúru zaoberajúcu sa prebíjaním. Ak nás táto činnosť zaujala natoľko, že si to vieme predstaviť, sme pripravení na druhý krok. Je vhodné navštíviť predajňu s potrebným príslušenstvom a informovať sa u predajcu. Najlepšie je konzultovať to s predajcom, prípadne si prebíjanie u neho priamo skúsiť.