Obec Nižná vybudovala cyklistickú trasu v dĺžke 0,825 km v rámci projektu Historicko-kultúrno-prírodná cesta okolo Tatier, č. WTSL.01.01.00-12-304/10.
Celkové náklady na výstavbu cyklotrasy v obci Nižná sú vo výške 42 295,60 EUR, finančný príspevok Európskeho fondu regionálneho rozvoja vo výške 35 951,26 EUR.
Projekt Cyklotrasy bez hraníc, financovaný z fondov Európskej únie, spája Slovensko s jeho susedmi Rakúskom a Maďarskom. Občania tak majú možnosť objavovať nové trasy.
Podnetom pre spracovanie cyklostratégie ŽSK je snaha o vytvorenie optimálnych podmienok pre prevádzkovanie cyklistickej dopravy na území Žilinského samosprávneho kraja.
Ďalej trasa vedie po úbočí vrchov východne od mesta Tvrdošín smerom k Nižnej nad Oravou. Od km 1,142 je trasa za areálom PD Žiarec zovretá medzi bezmenný potok.
Prečítajte si tiež: Dokumentácia pre cyklotrasy
Železničná doprava bola v minulosti v tieni tej cestnej, to sa však v súčasnosti mení. Koľajová doprava je ekologickejšia a vo svete je trend smerovať čoraz viac k nej.
Cyklotrasa vedúca z Trstenej až do poľského Noweho Targu po bývalej železnici ponúka nenáročné stúpania a klesania s možnosťou občerstvenia po trase.
Organizácia: Spojená škola, Hattalova 471, 027 43 Nižná nad Oravou.
Nižná nad Oravou. Cyklotrasy financované z fondov EÚ pomáhajú mestám zveľaďovať ich infraštruktúru.
Spoločný program rozvoja obcí Oravského podhradia tvoria 4 samostatné kapitoly. V analytickej časti sú detailne rozobraté všetky základné regionálne aspekty.
Prečítajte si tiež: Jurava a Podunajská trasa
Slováci, na nové diaľnice zabudnite! Nekonečný príbeh výstavby slovenských diaľnic čaká neželaná kapitola. Na tento rok je naplávané dokončenie sotva 1 km diaľnic mesačne. Tempo sa však zrejme ešte spomalí. Blíži sa totiž najväčší útlm vo výstavbe diaľnic od pádu socializmu, upozorňuje šéf firmy na projektovanie diaľnic.
Na Slovensku máme po prvý raz vládu úradníkov a môžeme si na vlastnej koži vyskúšať, aké je to ak nám nevládnu politici.
Slovensko môže prísť o stovky miliónov eur pre pomalé čerpanie finančných prostriedkov Európskej únie v rámci programového obdobia 2014 až 2020.
D1, horiace a meškajúce vlaky, neexistujúci národný letecký dopravca.
Do Košíc cestujeme po diaľnici už 13 rokov, uvažujeme o nových trasách medzi regiónmi a do okolitých krajín sa dostaneme rýchlejšie vďaka novým napojeniam. Asi takto by to vyzeralo ak by politické sľuby mali svoje kontúry v realite.
Prečítajte si tiež: Cykloturistika Terchová - Zázrivá
Železnice ročne prepravia státisíce ľudí. Mnohé trate sú však v havarijnom stave. Máme sa preto báť cestovať vlakmi?
Počet súkromných letov na Slovensku v minulom roku výrazne stúpol. Znamená to aj vyššiu hladinu emisií.
Situácia na slovenských železniciach nie je dobrá, a dlh na údržbe infraštruktúry stále narastá. Okrem iných to už nahnevalo aj české dráhy, ktoré napísali sťažnosť partnerskej ŽSR.
Diaľnice sa budú stavať rýchlejšie. Sľubuje to poverený minister dopravy Andrej Doležal. A to vďaka návrhu, s ktorým prišiel jeho poslanecký kolega zo Sme rodina. Parlament totiž schválil novelu zákona „o jednorázových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá“. Zlý stav železničnej infraštruktúry.
Zastavená železničná doprava, presadanie na autobusy a pre mnohých aj meškanie do práce. Tak to dopadlo v Žiline začiatkom marca po vykoľajení vlaku SuperCity Pendolino smerujúceho z Prahy do Košíc.
Železniciam chýba tento rok vyše 150 miliónov eur. A to napriek tomu, že koalícia peniaze pre obe spoločnosti vyčlenila v rozpočte, v takzvanej všeobecnej pokladničnej správe. Poverený premiér ubezpečil, že sa dolaďujú technické detaily.
Lepšia železnica, modernejšie služby a motivovať ľudí, aby z áut presadli do vlakov.
Zisk je výsledok po zdanení príjmov obchodných spoločností po započítaní ich nákladov. Zdaňovať zisk je zlé a do budúcna nebezpečné riešenie ako zabezpečiť príjem štátneho rozpočtu. Slovnaft protestuje proti novej dani.
Spoločnosť Slovnaft, ktorá patrí pod maďarskú skupinu Mol, je proti dani, ktorú nedávno schválila slovenská vláda. Z tzv. solidárneho príspevku majú rafinérske a plynárenské spoločnosti preplatiť časť faktúr za drahé energie pre domácnosti. Dokopy tak chce štát vybrať viac ako pol miliardy eur.
Križovanie D1 a D4, využitie dát zo sčítania pre lepšie fungovanie dopravy a nový železničný grafikon.
Ľudia, ktorí pracujú v Bratislave a bývajú v „satelitnej“ obci pri Senci, pričom namiesto vlastného auta využívajú verejnú dopravu, často kombinujú vlak s autobusom. Stačí im na to jeden cestovný lístok a ak vlak mešká, autobus by mal naň istý čas čakať. Je to princíp integrovanej dopravy, ktorú v Bratislavskom kraji zaviedli pred niekoľkými rokmi.
Vládou schválené konečné ceny plynu a elektriny pre domácnosti sú plytvaním verejnými prostriedkami, ktoré je dôležité využívať hospodárne a zodpovedne. Tvrdí to Inštitút pre dopravu a hospodárstvo (IDH), podľa ktorého ide o veľmi populistické rozhodnutie s výrazným vplyvom na výdavkovú stranu štátneho rozpočtu.
Otvorenie trhu súkromným dopravcom mali v pláne viacerí ministri dopravy.
Máloktorá spoločenská téma sa za 30 rokov slovenskej samostatnosti tak spolitizovala ako výstavba nových diaľničných úsekov a spojenie Bratislavy s Košicami. Štát v SAD-kách pohorel, snaží sa vycúvať.
Štátny MH Manažment ponúka na predaj akcie v ôsmich dopravných firmách Slovenskej autobusovej dopravy (SAD), od Prešova a Košíc až po Žilinu a Trenčín.
Nový železničný grafikon prináša viaceré zmeny - no nie všetky sa pozdávajú cestujúcim. Diaľkové spoje nebudú zastavovať v staniciach Leopoldov, Piešťany, Nové Mesto nad Váhom a Trenčianska Teplá. Doležal chce zdražovať.
Ku koncu prvého desaťročia tohto milénia sme si za týždeň jazdy po vtedy skromnej sieti štvorprúdoviek platili 147 korún aj 50 halierov, teda zhruba päť eur. Celý rok nás stál vyše 36 a pol eura. Po vstupe do eurozóny v roku 2009 sa ceny známok zdvihli a ustálili sa v roku 2012.
Mestskú hromadnú dopravu zabezpečujú mestá, prímestskú zas kraje, vlakové spoje štát - dopravné kompetencie sa na Slovensku trieštia medzi viacerých hráčov. Čo to prináša občanom, prečo máme problém s integráciou dopravy a jednotný systém funguje v dvoch krajoch a zvyšných šesť sa o zavedenie iba pokúša?
Čo má Slovensko urobiť, aby splnilo cieľ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050? Je tento plán Európskej komisie reálny? Prečo pri zdrojoch energie z OZE za vyspelou Európou zaostávame. Obchvat Ružomberka dokončia.
Najväčšia križovatka na Slovensku už roky čaká na odľahčenie vo forme obchvatu, ktorý poskytne úsek D1 Hubová-Ivachnová s tunelom Čebrať. Stavba dlhá necelých 15 kilometrov medzitým päť rokov mešká a predražuje sa.
Modernizácia železničných tratí spôsobí viacero výluk vo vlakovej doprave od nedele. Doležal s Matovičom sú na nože: Veľké rušenie spojov!
Črtá sa veľký problém pre cestujúcich. Minister financií Igor Matovič je na nože s ďalším rezortným kolegom - ministrom dopravy Andrejom Doležalom zo Sme rodina. Problémom sú milióny pre štátnu Železničnú spoločnosť Slovensko (ZSSK), ktorá denne prepravuje státisíce cestujúcich.
Veľká časť slovenských mostov je v zlom až havarijnom stave. Ministerstvo dopravy v tejto súvislosti avizuje nový mostný program, ktorý by mal ukázať, ako chce rezort situáciu zlepšiť. Podľa ministra Doležala však ide o dlhodobý program. Autodopravcovia krachujú a hrozí kolaps zásobovania.
Autodopravcovia, odťahovky aj farmári sú opäť v uliciach. Po blokovaní dopravy v hlavnom meste sa chystajú na hraničné priechody. Aké sú ich požiadavky a prečo im vláda odkazuje, že sa nemajú spájať s fašistami?
Pondelok 22.11.2021, 16:10 - 17:25 5. Café Európa: Prečo je doprava v Prešove horúca téma?
Metropola Šariša sa posledný októbrový týždeň dočkala dlho očakávaného momentu. Po rokoch príprav sa začala výstavba severného obchvatu Prešova.