Obec Hybe leží v Liptovskej kotline, v údolí Hybice a Bieleho Váhu v nadmorskej výške 690 metrov nad morom. Žije tu 1 548 obyvateľov na ploche 52.82 km2. Ako slovenská osada sa Hybe spomína už koncom 12. storočia.
Obec z 12. storočia má názov od potoka Hybica, pri ktorom vznikla. Bez udania mena je doložená v roku 1230, keď ju s Uhorskou Vsou dostal Polk. Priamo sa spomína v roku 1239, keď ju Belo IV. odobral Polkovi a pripojil ku kráľovskému majetku. Staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Hyba (1239), Hybe (1265), Gyba (1342), Hibe (1773), Hyby (1808), Hybe (1927); maďarsky Hibbe.
História a vývoj
Prvá písomná zmienka je z roku 1239. V prvej polovici 13. storočia sa sem presťahovali Sasi. V 2. polovici 13. storočia sa Hybania pokúšali dolovať zlato na úpätí Kriváňa, skadiaľ ich vytlačil Bohumír. Ťažba sa však nevyplácala. Časť baníkov odišla do Bocianskej doliny. Od 14. storočia do polovice 15. storočia dolovali v Bocianskej doline.
V roku 1265 získala obec mestské privilégiá ako banícke mesto, pričom sa obyvatelia pokúšali ťažiť zlato na úpätí Kriváňa. Ťažba však nebola rentabilná kvôli chudobným žilám a náročnému terénu, čo viedlo k ústupu baníctva a rozvoju poľnohospodárstva a remesiel. Výsady kráľovského mesta získalo v roku 1265. Hybenia sa venovali poľnohospodárstvu, remeslám a najmä obchodu.
V roku 1390 sa obec dostala do majetku liptovského župana a vyvíjala sa ako poddanské mestečko panstva Liptovský Hrádok. Kráľ Žigmund mu v roku 1396 udelil trhové právo, obyvateľov oslobodil od mýta v Lučivnej a Dovalove, od roku 1405 rozšíril oslobodenie na celé územie Uhorska. V roku 1396 dostali Hybe od panovníka trhové právo a oslobodenie od mýta.
Prečítajte si tiež: Všetko o diagonálnom pohybe v šachu
Na rozhraní 14. a 15. storočia sa mestečko úplne poslovenčilo. Napriek poddanskému pomeru k panstvu zostalo do 19. storočia najvýznamnejším hospodárskym strediskom Horného Liptova. V 16. storočí mestečko značne upadlo. V roku 1535 ho vypálili vojská habsburského generála Katzianera. V rokoch 1535-1536 malo richtára, 15 meštianskych rodín, 5 chudákov, 4 opustené a 9 obývaných usadlostí. V 16. storočí sa v chotári čiastočne oživilo banské podnikanie, ale s malým výsledkom. V 16. storočí sa Hybe stali centrom reformácie.
Mestečko malo výhodnú polohu na hlavnej ceste, ktorá zabezpečovala obchod a rozvoj remesiel (kováčstvo, kolárstvo, hrnčiarstvo, voštinárstvo). Okolo roku 1671 mali Hybe 40 sedliackych usadlostí a 14 želiarov, 22 želiarskych usadlostí bolo opustených, v roku 1784 mali 191 domov a 1554 obyvateľov, v roku 1828 mali 217 domov a 2035 obyvateľov.
Od 18. storočia sa časť obyvateľov zaoberala pálením drveného uhlia, koncom 18. storočia a začiatkom 19. storočia výrobou borovičky. V 18. storočí prekvitali remeslá, pribudli tesári, debnári, čižmári, garbiari, farbiari. V roku 1771 otvorili na Kriváni bane a postavili stupy. Po zániku želez. manufaktúr v Liptovskom Hrádku a Malužinej banské podnikanie v mestečku definitívne zaniká.
V 2. polovici 19. storočia sa obyvatelia zaoberali hlavne murárstvom a odchádzali na sezónne práce do Pešti. Murári z Hybe sa preslávili pri stavaní Budapešti. Na potlačenie nepokojov v roku 1818 muselo zasiahnuť vojsko. Po roku 1918 nastal nový rozmach remesiel (hrnčiarstvo, murárstvo, kováčstvo, kožušníctvo, atď.). Počas 2. svetovej vojny obyvatelia podporovali partizánske hnutie.
Kultúra a zaujímavosti
V matičných rokoch bola obec zakladateľov Matice slovenskej, malo štyri knižnice, čitateľský spolok, rozvíjala sa ochotnícka činnosť. V 19. storočí boli Hybe centrom kultúrneho života v regióne. Pôsobili tu štyri knižnice, čitateľský spolok a rozvíjala sa ochotnícka divadelná činnosť. Hybe preslávilo film Martina Ťapáka „Pacho, hybský zbojník“.
Prečítajte si tiež: Najlepší dvojhmotný zotrvačník
Impozantnou monumentálnou stavbou obce je artikulárny evanjelický kostol nachádzajúci sa v strede obce. V Hybe sa nachádza rímskokatolícky kostol Všetkých svätých z 13. storočia, ktorý prešiel barokovo-klasicistickou úpravou a je obklopený opevňovacím múrom zo 17. storočia. Evanjelický kostol bol postavený v rokoch 1822-1826 v klasicistickom štýle.
V obci sa nachádzajú aj pamätné domy významných osobností, ako sú spisovatelia Dobroslav Chrobák, sochár Alojz Štróbl. Iní významní rodáci: básnik Július Lenko, herci Ivan Rajniak a Ondrej Jariabek či režisér Ondrej Rajniak. Celé jadro obce je vyhlásené za zónu kultúrneho bohatstva.
Súčasnosť
Jadro obce je zónou kultúrneho bohatstva. Miestni športovci získavajú ocenenia v rámci Slovenska najmä v bežeckom lyžovaní. Neďaleko je turisticky zaujímavá Hybská tiesňava. V blízkosti sa nachádza Hybská tiesňava, ktorá je obľúbeným cieľom pre pešiu turistiku. Oblasť je tiež známa výskytom minerálnych prameňov a bohatými hubárskymi lokalitami.
Demografické údaje
Hybe má 1 461 obyvateľov. Hustota obyvateľstva je 28 osôb na km2. Priemerný vek obyvateľov je 43.79. Index starnutia: 1.56.
Vývoj obyvateľstva
| Rok | Živonarodení + Prisťahovaní | Zomretí + Odsťahovaní |
|---|---|---|
| 1996 | 23 | 4 |
| 2002 | 33 | 8 |
| 2008 | 43 | 13 |
| 2014 | 6 | svadby |
| 2020 | 1 | rozvody |
Sobášnosť a rozvodovosť
Počet sobášov: 3. Počet rozvodov: 2. Pomer sobášov ku rozvodom: 1.5.
Prečítajte si tiež: Umenie v šachu
Využitie pôdy
| Typ pôdy | Podiel |
|---|---|
| Poľnohospodárska pôda | 64% |
| Nepoľnohospodárska pôda | 36% |
Osady
Hybica: Obec sa spomína v rokoch 1419-1469 ako Kystlyba. Patrila zemanom zo Žehry. Ležala asi 5 km nad Hybe smerom ku Kriváňu.
Hošková: Osada vznikla okolo bane na železnú rudu v 2. polovici 18. storočia. Staré pomenovania obce boli v roku 1808 Hoskova, Hosskowá vel Načerném Wáhu. Rudu na mieste pražili a surový kov spracúvali v hámri pri potoku Hybica, kde sa spracúvala aj časť surového železa z maše pod Hradskou horou. V roku 1828 mala osada 8 domov a 60 obyvateľov.