Bergmanove filmy nám môžu pomôcť pochopiť problémy dnešného sveta. Dramaturgička a scenáristka Zuzana Gindl-Tatárová hovorí, že „Bergman je skôr známy, ako poznaný. A pritom by nám jeho filmy mohli veľa povedať o dnešnej dobe.“
Cyklus Duša a film
V rámci spolupráce s Ligou za duševné zdravie a Film Europe vznikla myšlienka urobiť ďalšie premietania jeho výnimočných filmov spojené s odbornou diskusiou. Prvý večer z nového cyklu Duša a film sa uskutočnil už 7. októbra.
Spojenie pychiatra a filmárky, ktorí vedú analýzu Bergmanových filmov, dokáže poukázať na temné stránky jeho postáv z viacerých uhlov pohľadu, no zároveň pomôže divákom hlbšie ich pochopiť. Cieľom je „poludštiť“ nielen jednotlivé postavy, ale aj ich režiséra.
Zapojenie psychiatra ponúka aj oveľa silnejšie prepojenie Bergmanových filmov so súčasnosťou. Vďaka svojim pacientom sú psychiatri prirodzeným lakmusovým papierikom toho, čo sa v dnešnom duševnom svete deje. Chceme prepojiť filmy, ktoré Bergman natočil v 50., 60. a 70. rokoch s dneškom.
Lesné jahody a Siedma pečať
Ako príklad uvádza Bergmanove Lesné jahody, ktorými cyklus začíname. Je to cesta starého profesora do vlastnej minulosti, hľadanie svojej duše, zmierenia a pokánia. Aj Bergmanova Siedma pečať je film-cesta.
Prečítajte si tiež: Najlepší dvojhmotný zotrvačník
Siedma pečať hovorí o túžbe človeka získať dôkaz božej prítomnosti. Rytier Block má doma mladú krásnu ženu, no nenachádza v tom odpovede na svoje nekonečné hľadanie zmyslu života - dá sa preto zlákať na križiacku výpravu. No ako sa nakoniec ukazuje, Božia prítomnosť je práve v tých okamihoch, ktoré si nestíhame všímať a berieme ich ako samozrejmosť. Neuvedomujeme si napríklad, že máme výborného partnera, alebo čo všetko nám v živote bolo dopriate.
Je zbytočné hľadať potvrdenie Božieho princípu, pretože popri tom, ako ho hľadáme, sa míňame s tým, čo sme dostali ako dar. To všetko sú aj dnešné témy. Môže to byť obyčajný okamih ľudského porozumenia.
Aj to bergmanovské hľadanie Boha je skôr o osamelosti malého chlapca, ktorý hľadá ľudský kontakt. Bergmanov otec, povolaním protestantský pastor, síce bol preňho stelesnením božieho služobníka, no zároveň bol veľmi prísny a svoje deti týral askézou.
Fanny a Alexander
Vo filme Fanny a Alexander je scéna, ktorá sa odohráva v starinárstve. Malý Alexander kráča pomedzi bábky, až sa zastaví pri postave Boha. A zrazu vidíme, že je to len bábka z dreva vyrezaná ľudskými rukami. To je podľa mňa dosť jasná metafora. S rešpektom ku všetkým praktizujúcim veriacim, no podľa mňa tým Bergman naznačuje, že človek si vytvoril Boha, aby ho zbavil existenciálneho strachu.
Vo filmoch velikánov, ako boli Bergman, Fellini, Tarkovskij alebo Antonioni, sa nikdy nič neobjavilo na plátne len tak náhodou. Kultová scéna z Bergmanovho filmu Siedma pečať.
Prečítajte si tiež: Umenie v šachu
Rezonancia s dnešnou dobou
Ak sa väčšiny ľudí skusmo spýtate, či videli napríklad Siedmu pečať, zatvária sa skoro urazene. „Samozrejme, že áno!“ povedia. No z filmu si matne pamätajú len to, ako Max von Sydow hral šach so smrťou. Ani meno jeho filmovej postavy, rytiera Blocka, im poriadne neuviazne v pamäti. Hlbšie kontexty im s odstupom rokov nadobro unikajú. A pritom v tých filmoch čoraz častejšie rezonuje aj naša doba.
Čoraz častejšie sa dnes stretávame s tým, že ľudia cítia strach o budúcnosť - svoju, svojich detí a vnukov. Nie náhodou začali mladí ľudia ekologické ťaženia. Aj preto ma absolútne zaráža, keď sa dokonca medzi svojimi známymi stretávam s názorom, že Greta Thunbergová je len bábka v cudzích rukách, lebo vraj také malé dievča to predsa nemôže mať z vlastnej hlavy. Úplne nad tým žasnem! Myslím si, že dnes si už mnohí ľudia uvedomujú limity tejto konzumnej cesty.
Najväčší problém je, že hollywoodske filmy ponúkajú predžuté vzťahy. V hollywoodskych filmoch sú vzťahy a ciele už dopredu dané, napríklad hlavný hrdina sa musí nakoniec zamilovať do hrdinky, zrodí sa láska, na večné veky a nikdy inak - to, čo nás falošne učili v detstve aj rozprávky. Žili šťastne, až kým neumreli. Ale ako žili? To sa už nikto nepýta.
Nielen to. Cez filmy spoza veľkej mláky sa k nám dostal aj americký individualizmus, ktorý vedie ľudí k väčšej výkonnosti. Lenže vnútorná spirituálna cesta, rovnako vlastná individualizmu, sa z toho dávno vytratila. A keď sa to snažíme preniesť v tejto podobe k nám, často na to nemáme, finančne ani mentálne. Nikto nám neurčil mantinely a ten ambiciózny individualizmus sa u nás mení na úplnú bezohľadnosť, na obyčajný sociálny egoizmus. O „bergmanovskej“ duši nevraviac.
Ťažko povedať, pretože konzumný spôsob života priniesol aj to, čo filozofi nazvali tekutou vierou. Aj viera v kresťanského Boha je dnes neprijateľnými škandálmi kléru zdiskreditovaná a podobne ako mnohé iné hodnoty spovrchnená. No myslím si, že viera je človeku hlbinne vlastná. Je to viera v dobrú stránku sveta a je úplne jedno, či si ju nazvete Bohom alebo niečím iným.
Prečítajte si tiež: Šampióni v šachu (1990)
Ľudia si dnes miešajú kokteily svojej vlastnej viery, kúsok zoberú z kresťanstva, kúsok z budhizmu, kúsok z jogy alebo zo ženských časopisov - to, čo sa im práve hodí. Každý sa snaží robiť niečo, čo mu aspoň trochu nahrádza pôvodnú vieru v Boha, pravidelný rituál a spočinutie v sebe samom.
Ženské postavy
Ženské postavy podľa kritikov odrážali aj Bergmanovu dušu. Možno to bolo aj tým, že nemal ideálnu matku. Okradla ho o najväčšiu hodnotu, ktorú dostávame hneď po narodení, a tou je bezpodmienečná láska. Pri herečkách, ktoré miloval, to mohla byť aj potreba zmocniť sa ich duše, rozobrať ju do detailov. A hoci v reálnom živote sa mu to nepodarilo, dostal sa tam cestou umenia. A práve to je podstatné.
Keď som bola vo Švédsku, tamojší kolegovia nás zobrali na ostrov Fårö, kde Bergman strávil veľkú časť svojho života. Zobrali nás do Bergmanovho domu, ktorý nie je múzeom a bežne doň návštevníkov nepúšťajú - je to pre nich svätyňa. Čakala ma tam oslava, a keďže kolegovia vedeli, že som sa zaoberala filmom Fanny a Alexander, zrazu vstali a zaspievali mi oslavnú pieseň z tohto filmu. Bola som hlboko dojatá. No a potom mi ponúkli ten najväčší dar - usadili ma do nedotknuteľného Bergmanovho kresla s jeho prekrásnym výhľadom na nekonečné a nevyspytateľné more.
Program cyklu Duša a film
- 7. 10. Diskutujú: Prof. Zuzana Gindl-Tatárová, ArtD., Prof. MUDr.
- 14. 10. Diskutujúci: PhDr. Naďa Lovichová, PhDr. Anna Hazuchová. Moderuje: MUDr. P.
- 21. 10. Diskutujúci: PhDr. Martin Babík, Prof. PhDr. Ivan Lukšík, Lucia Szabová. Moderuje: M.
- 28. 10. Diskutujúci: PhDr. Ivan Valkovič, PhDr. Marek Madro. Moderuje: Z.
Miesto a čas: Kino Film Europe, Štefánikova ul.
Kabinet audiovizuálnych divadelných umení organizuje v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom, Film Europe a ďalšími partnermi seminár pri príležitosti 100. výročia narodenia Ingmara Bergmana.