Šach je logická hra, ktorú hrajú milióny ľudí po celom svete. Vedel/a si, že šach zlepšuje a rozvíja naše rozumové schopnosti, sústredenie a pamäť? Je to skutočne tak. V tomto článku nájdeš skvelý návod na to, ako sa hrá šach.
Základné princípy šachu
Aby sa šach dal hrať, je potrebné najskôr pripraviť všetko potrebné. Pre prehľadnosť sa na šachovnici striedajú svetlé políčka s tmavými. Prvým kameňom úrazu môže byť to, že šachovnica nemôže byť ľubovoľne otočená. Základné postavenie je také, že na rad najbližšie hráčom patrí na najkrajnejšie políčko sprava aj zľava veža, vedľa nich smerom k stredu dvaja jazdci (kone) a vedľa strelci.
Uprostred zostanú dve políčka - na tie patria dáma a kráľ. Niekedy je zmätok v tom, kam s ktorou, ale aj na to existuje jednoduché pravidlo: dáma patrí na políčko svojej farby. Takže pokiaľ hráš za čierne figúrky, tvoja dáma pôjde na čierne políčko.
Takto už je všetko nachystané a zostáva len rozhodnúť, kto bude hrať ako prvý. U šachu je zvykom že si jeden hráč vezme jedného bieleho a jedného čierneho pešiaka, každého dá do jednej ruky, za chrbtom ich zamieša a súper si potom vyberie.
Armádu predstavuje na každej strane 16 figúrok - 1 kráľ, 1 dáma, 2 veže, 2 strelci, 2 jazdci a 8 pešiakov. Na začiatku hry sú sily súperov vyrovnané.
Prečítajte si tiež: Najlepší dvojhmotný zotrvačník
Pohyb figúrok
Jedným ťahom smieš premiestniť len jednu figúrku (s výnimkou rošády). Figúrky (mimo jazdcov) nesmú preskočiť obsadené pole (ani vlastnú, ani súperovu figúrku). Jedným ťahom smieš zobrať súperovi najviac jednu figúrku.
Kráľ
Kráľ sa môže pohybovať o jedno políčko akýmkoľvek smerom, aj diagonálne. Nemôže sa posunúť na políčko, kde by mal šach - takže na políčko, kde by ho protihráčova figúrka mohla vziať.
Pešiak
Najslabšia figúrka na šachovnici, ktorej pohyb je trošku komplikovanejší. Postupuje iba priamo vpred o jedno pole a berie o jedno políčko šikmo pred seba. Keď nejaká figúrka stojí priamo pred nimi, nemôžu ju nijako obísť ani vziať. Jedine z východiskového postavenia smie postúpiť o dve polia vpred.
Ak pešiak postúpi na posledný rad, smie sa premeniť na inú ľubovoľnú vyššiu figúrku (dámu, vež, strelca alebo jazdca, nie však kráľa). Hráč môže týmto spôsobom získať viac dám alebo iných kameňov, než mal na začiatku hry. Často si začiatočníci myslia, že môžu namiesto pešiaka nasadiť len figúrku, ktorú im protihráč už vyhodil - tak to nie je.
Pešiakov sa týka aj tzv. branie mimochodom.
Prečítajte si tiež: Umenie v šachu
Špeciálne ťahy
Rošáda je zvláštny dvojťah, ktorým sa kráľ dostane do bezpečia. Vyzerá tak, že sa kráľ namiesto o jedno políčko do strany posunie o dve. Na políčko, ktoré preskočil, sa posunie veža. Rošádu hráč môže urobiť len v prípade, že sa kráľ ani veža ešte v hre nepohli. Zároveň kráľ nesmie byť v šachu, tzn. nesmie naň mieriť protihráčova figúrka. V šachu nesmie byť ani políčko, ktoré kráľ preskakuje, ani políčko, na ktoré kráľ rošádou mieri.
En passant
Jedno z najviac nepochopených pravidiel v šachu, „en passant„, sa používa len zriedka. En passant je špeciálne pravidlo, ktoré za zvláštnych okolností umožňuje pešiakom brať pešiakov na susedných poliach.„Pešiak útočiaci na pole, cez ktoré prešiel súperov pešiak, ktorý postúpil o dve polia v jednom ťahu zo svojho pôvodného poľa, môže tohto súperovho pešiaka chytiť, ako keby sa súper pohol len o jedno pole.
Povedzme, že hráte bielym a v priebehu partie postúpite so svojím pešiakom e-o tri rady, takže teraz ste na 5. Ďalej povedzme, že čierny ešte nepostúpil svojho pešiaka d alebo f (pešiaci na susedných poliach). Nynie, v tomto ďalšom ťahu ste schopní zachytiť čierneho pešiaka d, ako keby bol na poli d6. Dôležité je poznamenať, že toto špeciálne branie je legálne len tesne po tom, čo súper postúpil so svojím pešiakom o dve polia.
Zajatie en passant musí byť vykonané v ťahu bezprostredne nasledujúcom po ťahu zajatého pešiaka. Tento typ chytenia sa nemôže uskutočniť, ak útočiaci pešiak už postúpil o štyri alebo viac polí.
Odkiaľ sa vzalo toto zdanlivo zvláštne pravidlo? Jeho pôvod siaha do Európy 15. storočia, keď sa dokončovali moderné pravidlá šachu. Dvojitý krok však priniesol komplikáciu. Pešiak, ktorý mohol postúpiť o dve polia naraz, sa mohol vyhnúť riziku, že bude zajatý súperovým pešiakom na susednom poli, ktorý už postúpil na 5. stupeň (u čierneho na 4. stupeň).
Prečítajte si tiež: Šampióni v šachu (1990)
Predpokladajme, že čierny dvakrát postúpi svojho b-pěšiaka, takže teraz je na b4. Teraz biely postúpi svojho c-pěšiaka o dva kroky na c4. Čierny má teraz príležitosť na zajatie en passant. Vzhľadom k tomu, že k chyteniu pešiaka en passant môže dôjsť až po tom, čo súperov pešiak postúpil o dve polia, platí všeobecné pravidlo, že pešiaci môžu byť chytení en passant len na 5. rade (u bieleho) alebo na 4.Znovu opakujeme, že branie en passant je legálne len v ťahu, keď sa uskutoční postup o dve políčka. Aj keď je to v praxi pomerne zriedkavé, pasovanie (alebo aspoň hrozba pasovania) môže byť dôležitým nástrojom vašej stratégie otvorenia alebo koncovky.
Cieľ hry a remíza
Cieľom hry je vyradenie súperovho kráľa z hry. Taká situácia nastane, keď je kráľ v šachu a nemôže sa z neho nijako dostať. Nemôže uhnúť, nemôže sa žiadnou figúrkou brániť, ani nemôže figúrku, ktorá mu dáva šach, vziať. Útok na kráľa sa nazýva ŠACH.
PAT vzniká tak, že jeden z hráčov síce nemá šach, ale nemá ani žiadne ťahy, ktoré by mohol urobiť. Remíza ešte môže nastať tým, že v hre nebude dosť figúrok na to, aby akýkoľvek z hráčov dal mat.
Časový limit v šachu
V súťažnom šachu je hra limitovaná časom. Každý z hráčov má svoje vlastné šachové hodiny, ktoré beží len v čase, kedy je hráč na ťahu a premýšľa. Hodiny na šach (chess time clock) samy dokážu merať časové limity. Prekročenie limitu signalizujú zástavkou, ktorý sa pri prekročení času otočí (tzv. spadnutá zástavka). Digitálne hodiny upozorňujú na prekročenie času zvukovým signálom.
V modernom šachu sa môžeš stretnúť s termínmi rapid šach (rapid chess time) a bleskový šach (blitz chess time). Vedel/a si, že o časovom obmedzení partií sa začalo uvažovať v polovine 19. storočia?