BRATISLAVA - Peter Sagan, ikona slovenskej cyklistiky, zanechal nezmazateľnú stopu v profesionálnom pelotóne. Tri roky nosil jedinečný dúhový dres ako úradujúci majster sveta a po dlhom čase bude v tomto roku jazdiť so slovenským znakom pod názvom tímu Bora-Hansgrohe. Nová farba dresu však nič nemení na jeho postavení, programe ani žiadanosti u fanúšikov, médií aj sponzorov.
„Tri roky, počas ktorých som bol majstrom sveta, zmenili môj život. Teraz ním nie som, lenže to ostatné ostalo po starom. Každý rok je pre mňa viac hektický,“ opisoval Sagan v rozhovore pre belgický denník Het Laatste Nieuws.
Nové sily rád načerpá v Amerike
Jeho program je plný, aj na jeseň a v zime po skončení súťažnej sezóny. Času na oddych má málo. Vlani ukončil sezónu po majstrovstvách sveta v Innsbrucku koncom septembra. Lenže v novembri bol v Kalifornii na cyklojazde, ktorú organizuje. Následne letel do Číny. V Šanghaji spolu s ďalšími hviezdami súťažil na mestskom kritériu.
V decembri už trénoval na Malorke a v polovici januára začal novú sezónu na etapových pretekoch Tour Down Under v Austrálii, neskôr pokračoval na súťaži v Argentíne. „Je toho veľa, ale snažím sa nájsť si nejakú chvíľu, keď je to možné. V decembri som bol na lyžovačke v Alpách a vždy rád navštívim Kaliforniu. Je to ďaleko od Európy, mám tam väčší pokoj,“ opisoval Sagan.
„V máji po pretekoch Okolo Kalifornie zas zvyknem ísť do Utahu na prípravu. Bez týchto voľných chvíľ by som nebol schopný pokračovať takto ďalej,“ doplnil.
Prečítajte si tiež: Víťazi Miláno - San Remo
Cesta k cyklistike a prvé úspechy
K cyklistike sa dostal cez moju krstnú mamu, ktorá prihlásila môjho brata do Cyklistického spolku Žilina. Od začiatku sa mi venovali tréneri Milan Novosad a Peter Zánický. Prvé preteky som absolvoval v Turzovke. Boli to také verejné etapové preteky na horských bicykloch. V teréne som sa neumiestnil, ale časovku som následne vyhral. Paradoxne teraz časovka je moja slabina a terén, ten mi sedí.
Tréning a príprava
Ako teraz už vrcholový cyklista musíš stráviť množstvo času tréningom. Závidíš spolužiakom množstvo voľného času, ktorý majú? Alebo ti skôr oni závidia úspechy, ktoré máš na biku? Ani moc nezávidím lebo priveľa voľného času tiež škodí a ja keď si ho spravím tak mám voľného času dosť.
Keď sme pri úspechoch - ktoré sú pre teba najcennejšie? Tých veľkých úspechov doteraz veľa nebolo, pretože som sa dostal do kategórie juniorov až tento rok. To boli len také malé víťazstvá na Slovensku. U kadetov som vyhral medzinárodné preteky v horskej cyklistike vo Francúzsku, celkom dobre som obstál aj na olympiáde mládeže v Rakúsku, no a isto nezabudnem na možnosť štartovať aj pred prológom Tour de France v časovke dvojíc, kde sme obsadili s Fujdalom medailovú pozíciu.
Najviac si však cením teraz štvrte miesto z Mexika kde boli MS v cestnej cyklistike a tretie miesto z ME v horskej cyklistike, ktoré boli v Turecku. Trénuješ tvrdšie ako ostatní? To neviem či trénujem tvrdšie pretože nesledujem ako trénujú ostatní. Záleží hlavne čo komu vyhovuje a nato musí prísť každý sám. To koľko trénujem záleží hlavne od toho aké sú preteky, či sú to len tu na Slovensku, alebo v zahraničí. Trénujem každý deň, ak je veľa pretekov tak si dám aj deň voľno.
Na môj športový rast prispieva asi najviac môj starší brat Juraj, ktorý momentálne súťaží za Duklu Trenčín. Ak si si aj ty dával ciele na tento rok, aké boli a boli splnené? Ja som si nedával žiadne ciele, povedal som si že sa nechám prekvapiť a celkom mi to vyšlo.
Prečítajte si tiež: Sagan a Krst: Historický Kontext
Technické aspekty tréningu
Koľko kilometrov najazdíš za rok na ceste a koľko na horskom biku? Pomer je asi 70 ku 30 v prospech cestného. Tréner mi hovorí, že do terénu mám vlohy, takže na horskom bicykli ladím hlavne pred súťažou, inak trénujem na cestnom bicykli. Za minulú sezónu som mal ako kadet 13 000 km. Tento rok, keď som prestúpil do vyššej kategórie tak to bude viac.
Tvrdý tréning vyžaduje kvalitnú stravu a regeneráciu. Ako si na tom? Máš špeciálny jedálniček? Alebo je to klasické „čo chladnička dá“? Keď som bol mladší, tak mi bolo jedno čo som jedol, teraz sa to už snažím obmedzovať a mame dávam recepty čo ma robiť. Cez sezónu chodím na masáže a cez zimu chodievam aj do sauny.
Na takéto jednorázové preteky je ťažko hovoriť kto vyhrá, môže sa hocičo stať. Nejaká porucha, pád alebo zle vyladenie formy. Ak zotrváš v rozbehnutom tempe, určite máš pred sebou sľubnú profesionálnu kariéru. Rozmýšľal si o budúcnosti? Zostaneš pri cyklistike? No doraz to išlo hlavne z vačku rodičov a klubu. Od minulého roku mi s vybavením bicyklov a komponentov pomáha Velo Sprint Žilina. Na cestný bicykel mi prispela aj moja športová škola. Teraz keď prišli výsledky už by mala byť aj výraznejšia pomoc sponzorov a SZC.
Peter Sagan je majster sveta po vynikajúcom výkone. Jeho víťazstvo bolo triumfom veľkého srdca - a to doslova. Na šiesty pokus to vyšlo. Peter Sagan je cyklistický majster sveta v kráľovskej kategórii elite. Ako prvý Slovák v histórii. Koncom posledného septembrového víkendu sa na svetovom šampionáte v americkom Richmonde usmieval ako slniečko.
Sagan zaútočil len raz. „No v správnej chvíli. Prežívam najlepší deň kariéry. Taký som ešte nezažil,“ rozplýval sa v cieli 25-ročný Žilinčan. Slovenský šport nečakane prežíva bohaté zlaté týždne. Anketa o najlepšieho športovca roka zažije pretlak, aký doteraz nepoznala.Najskôr na augustovom šampionáte v rýchlostnej kanoistike v Miláne si dopádloval po zlato náš štvorkajak v zložení Denis Myšák, Erik Vlček, Juraj Tarr a Tibor Linka. O pár dní stál na najvyššom stupni v čínskom Pekingu na svetovom šampionáte v atletike chodec Matej Tóth po pretekoch na 50 kilometrov.
Prečítajte si tiež: Françoise Sagan: Kontroverzie
Po ňom v talianskom Lonate obhájil strelec Erik Varga svetové prvenstvo v trape a teraz v Amerike triumfoval Peter Sagan. Majstra sveta v atletike ani v cyklistike sme ešte nemali. „Sagan konečne zlomil prekliatie. Odmenou mu je najkrajší dres,“ napísal renomovaný španielsky denník Marca. Len Peter bude mať právo najbližší rok v profi pelotóne nosiť dúhový dres. Pritom sám sa ako top favorit po tohtoročných výsledkoch určite necítil.
Na Tour de France síce po štvrtý raz obhájil zelený dres, no, tak ako vlani, nevyhral ani jedinú etapu. Aj neskutočných päť druhých miest muselo bolieť. Otec Ľubomír hovoril o druhom mieste ako o najnevďačnejšej pozícii. „Aj som nad tým dlho rozmýšľal, ale taký je šport. Raz človek vyhráva, raz je druhý. Raz vzadu, raz šiesty. Inokedy to musí zabaliť alebo má zdravotné problémy,“ rozprával Sagan v Richmonde.
Do Ameriky, hoci sa mu tam zvykne dariť, necestoval na majstrovstvá s takým sebavedomím ako po iné roky. „Išiel som to len skúsiť. Neveril som, že bez pretekov iba z prípravy mám nárok vyhrať majstrovstvá sveta,“ priznal náš cyklista.
Taktika a tímová spolupráca
Na rozdiel od iných pretekov sa v boji o majstra sveta nikto nemôže spoliehať na pomoc tímu. Každá krajina jazdí za seba. Saganov zamestnávateľ v tíme Tinkoff-Saxo ruský milionár Oleg Tinkov preteky ani nesledoval. „Ozaj, a počul som, že náš chlapec sa stal majstrom sveta,“ znel jeho nasledujúci status. Až neskôr sa Tinkov rozpísal viac. „Sagan je zviera. Cyklistika bez neho by bola úplne iný šport,“ zložil mu hold. Vďaka, chlapci: Sagan si tentoraz musel poradiť len s pomocou dvoch Slovákov na trati.
„Mal som k dispozícii len brata Juraja a Miša Kolářa, no pomáhali mi, ako mohli. V technických úsekoch ma ťahali dopredu. To bolo dôležité, lebo vtedy sa vzadu dialo kadečo a ja som mohol šetriť sily. Juro mi dal dva razy aj vodu. Boli sme dohodnutí, že v prípade núdze mi poskytne aj koleso, keby bolo treba. V závere už síce moji pomocníci chýbali, ale svoju robotu odviedli,“ ďakoval Peter obom zvyšným Slovákom na trati.
Sagan tentoraz špurtovať nemusel. Nečakane zaútočil už na zradných kockách pri stúpaní na Governor Street a tesný náskok si udržal až do cieľa. „Všetko sme stavili na posledné kolá. Verili sme, že súperi už budú unavení. Rozhodol som sa správne. Bolo dobré, že som po útoku na kockách bol vpredu sám. Keby tam niekto zostal so mnou, určite by mi nestriedal.“
Po viac než šiestich hodinách v sedle a skoro 260 kilometroch sa potom mohol v cieli vyobjímať s priateľkou Katkou Smolkovou ako nový majster sveta. Ešte predtým však odhodil zlatý bicykel a zahodil prilbu do nadšeného davu.
Reakcie súperov a význam víťazstva
Na náruč Slovenky Katky sa určite tešil aj strieborný Austrálčan Michael Matthews, keďže si vzal za ženu rodáčku spod Tatier Katarínu Hajzerovú. Toľko dôvodov na radosť ako náš pretekár však Austrálčan napriek zisku medaily nemal. „Prišiel som sem vyhrať, nohy som na to mal. Len Sagan si myslel opak. Striebro je sklamaním. Bolo mi ťažko vidieť, ako sa mi po jeho útoku, na ktorý nikto z nás včas nezareagoval, stráca dúhový dres pred očami,“ priznal Matthews.
Sagan mal v cieli chvíľu problém uveriť, že v Richmonde skutočne dúhový dres vyhral. „Po páde a tej kolízii s motorkou v Španielsku som musel chvíľu hľadať novú motiváciu, no teraz sa cítim veľmi šťastný. Veľa som tomuto cieľu v posledných týždňoch venoval,“ netajil.
O majstrovi sveta každoročne rozhodujú jediné preteky. Peter už dávno dobre vie, aké ťažké je byť v rozhodujúcej chvíli najlepší zo všetkých. Pri predchádzajúcich piatich štartoch sa veľkého výsledku nedočkal. Na premiére pred piatimi rokmi v austrálskom Geelongu musel pre žalúdočné problémy odstúpiť. O rok bol v Kodani dvanásty, potom v holandskom Valkenburgu štrnásty. Jeho doterajším maximom bolo šieste miesto z Florencie v roku 2013. Vlani v španielskej Ponferrade si síce trúfal, no nepočúvali ho nohy, ako sám hovoril. Skončil až štyridsiaty prvý. V Richmonde to však bol vytúžený Saganov deň.
Posolstvo svetu a odkaz pre budúcnosť
Na jeho konci potom Žilinčan, ktorému držali palce aj domáci Američania, mohol poslať svetu veľké posolstvo. Tak, ako sľúbil priateľke Katke v prípade, že majstrovstvá sveta vyhrá. „Veľa motivácie som nazbieral aj z toho, čo sa deje v Európe a vo svete. Viacerí môžu zmeniť veľa vecí, je to oveľa dôležitejšie ako majstrovstvá sveta. Ak sa niečo nestane, môže to s nami dopadnúť zle, nemusí tu byť šport ani jeho hrdinovia. Toto je najdôležitejšie. Musíme niečo zmeniť,“ zahral sa Sagan na politika.
Súčasnú politickú situáciu vo svete označil za komplikovanú. „Šport je pre ľudí dobrý prostriedok, aby dostali novú nádej. Verím, že som k tomu aj ja týmto víťazstvom prispel,“ želá si. Jeho víťazstvo malo vo svete veľký ohlas. Novému svetovému šampiónovi sa venovali všetky veľké denníky. „Je to monštrum,“ zložil mu poklonu francúzsky denník L’Equipe. „Slovák výborne prečítal záver trate v Richmonde a najlepším možným spôsobom sa zbavil nálepky večne druhého,“ napísala talianska Gazzetta dello Sport.
Šliapať do pedálov takmer šesť a štvrť hodiny, prejsť 259,2 kilometra a na záver ešte vystupňovať tempo - to musel v Richmonde zvládnuť náš cyklista, aby si splnil zlatý sen. A k tomu ukázať veľkú dávku trpezlivosti, kým prišiel čas na rozhodujúci únik. „Čakal som a čakal,“ opisoval taktiku Peter Sagan. Stať sa svetovým šampiónom v cyklistike si vyžaduje prezieravosť a trénované telo. A veľké srdce. Doslova.
Práve ono spolu so schopnosťou svalov využívať kyslík odlišuje najlepších cyklistov od bežných smrteľníkov. Podľa štúdií z minulých rokov môžu mať tí najlepší pretekári srdce väčšie až o štyridsať percent. „Trénované srdce vypudí viac krvi. Jej prúdenie je dôležité pre transport kyslíka z pľúc do pracujúcich svalov. Je to to isté, akoby ste prevážali tovar autami. Čím rýchlejšie pôjdu, tým viac ho prepravia,“ vysvetľuje Dušan Hamar, profesor na Katedre športovej kinantropológie bratislavskej Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského.
Konkrétne v prípade Petra Sagana je to 37. Saganovi už v časoch, keď začínal kariéru, namerali pri testoch číslo 83. Bežní jedinci dosahujú hodnoty okolo 40 ml/kg/min. Slovenský cyklista Peter Sagan túži po štvrtom titule majstra sveta, ale omieľanie tejto témy médiami či fanúšikmi nemá príliš v láske. „Čo sa tým zmení, ak sa po štvrtý raz stanem majstrom sveta?“ odpovedal Peter Sagan v interview belgickej športovej televízie Sporza.
Dvadsaťdeväťročný rodený Žilinčan zažil v rokoch 2015 - 2017 tri víťazné šprinty na majstrovstvách sveta, keď postupne triumfoval v americkom Richmonde, katarskej Dauhe aj nórskom Bergene. Štyri tituly majstra sveta by boli historickým maximom, ktoré ešte nikto dosiaľ nedosiahol. Po tri zlaté medaily z pretekov s hromadným štartom má iba päť cyklistov, Sagan ich ako jediný získal v neprerušenej sérii.
„Najlepší sú pre mňa Greg van Avermaet a Philippe Gilbert. Súťažil som s ním a očaril ma svojimi schopnosťami. Nech vyhrá čo najviac teraz, lebo neskôr to už bude mať iba ťažšie, budú si na neho dávať čoraz väčší pozor. Petrovi Saganovi budú na trati 285 km dlhých pretekov s hromadným štartom na MS 2019 pomáhať jeho tímoví kolegovia z Bora-Hansgrohe Erik Baška a brat Juraj Sagan. Štvrtým členom slovenského tímu pre mužské preteky elite bude Ján Andrej Cully z Dukly Banská Bystrica.
Majstrovstvá sveta v Dohe 2016
O to viac mu táto schopnosť predvídať a čítať situáciu v pelotóne pomohla na svetových šampionátoch. Úvodných 150 km viedlo cez púšť a potom nasledovalo sedem 15,2-kilometrových okruhov na uliciach umelého ostrova Pearl-Qatar v Dohe. Ďalšou zmenou boli povolené vysielačky. Po úspešnej sezóne a predošlej výhre v Richmonde patril určite medzi favoritov, avšak stáli proti nemu čistokrvní šprintéri ako Mark Cavendish, André Greipel, Alexander Kristoff či John Degenkolb.
„Na môj prvý rok v dúhových pruhoch nikdy nezabudnem. Chcel som, aby sa to skončilo vo veľkom štýle. Veľký stres nemám. Už som si nemal čo dokazovať. Povedal som Mišovi: Toto je tvoj čas. Môžeš vyhrať. „Započul som rozhovor Jána Valacha (športový riaditeľ) s Gabrielem Uboldim (Saganov mediálny manažér): Gabri, máme problém. Peter nechce šprintovať a chce rozbiehať Kolářa. Odpoveď bola: Neboj sa, mám odpoveď. Zabi Petra. Nie, počkaj, zabi Michaela. Už ráno pred štartom bolo jasné, že to bude extrémne náročný deň, keďže teploty presahovali 30 stupňov.
Situácia v prvej polovici pretekov bola pokojná a všetci vedeli, že vo vysokých teplotách treba šetriť čo najviac energie. „Nikde neboli žiadni ľudia, bola tam mŕtva atmosféra a bola to poriadna nuda,“ opísal Sagan. Na čele bolo 26 jazdcov, medzi nimi veľkí favoriti ako Cavendish, Tom Boonen, Greg van Avermaet, Elia Viviani či Michael Matthews. Do cieľa zostávalo sedem okruhov, resp. niečo cez sto kilometrov, keď zrazu Michael Kolář zaostal za jazdcami vpredu a žiadal si pomoc od mechanikov servisného auta Shimana. Do prehadzovača sa mu totiž zamotal kus igelitu a nešlo mu radenie.
Situácia na čele sa upokojila, belgickí a britskí domestikovia sa striedali, držali vysoké tempo okolo 50 km/h a náskok lídrov sa zvýšil na necelé dve minúty. O nečakaný útok sa pokúsil celkom neznámy Holanďan Tom Leezer, ktorého však zvyšní „preživší“ favoriti dobehli v posledných stovkách metrov. „Adam Blythe to skvele rozbehol pre Cavendisha, ale on sa radšej rozhodol, že sa nalepí na moje koleso. Potom to skúsil zľava a obehol Boonena. Ale jeho preteky boli prehrané. Dostal som sa dopredu v správnom momente a cítil som, že je to moje. Po prejazde cieľom Saganovi podal ruku Cavendish aj Boonen. „Som stále v šoku. Mal som celkom šťastie (v šprinte), pretože ak by ma Giacomo Nizzolo zavrel na bariérach, stopercentne by som spadol.
Prehľad úspechov Petra Sagana
| Rok | Miesto | Umiestnenie |
|---|---|---|
| 2015 | Richmond (USA) | 1. miesto |
| 2016 | Doha (Katar) | 1. miesto |
| 2017 | Bergen (Nórsko) | 1. miesto |