Peter Sagan (* 26. január 1990, Žilina) je bývalý slovenský profesionálny cestný a horský cyklista. 28-ročný slovenský rýchlik, Peter Sagan, sa už deviatu sezónu pohybuje medzi najlepšími. Od roku 2010, po získaní angažmá v talianskom tíme Liquigas-Doimo, nebolo možné prehliadnuť jeho skvelé výkony.
BRATISLAVA. Peter Sagan sa v tomto roku lúči so svojou profesionálnou kariérou v cestnej cyklistike, no napriek tomu s cyklistikou úplne nekončí. Sagan plánuje pokračovať v horskej cyklistike, s ktorou kedysi začínal, pričom jeho cieľom bude kvalifikovať sa na olympijské hry do Paríža.
Začiatky Kariéry
Narodil sa v Žiline ako najmladší syn Ľubomíra Sagana a jeho manželky Heleny. Vyrastal spoločne s dvomi bratmi a sestrou v žilinskej štvrti Bôrik, kde mali jeho rodičia malý obchod s potravinami. Svoju detskú športovú kariéru začínal v žilinskom futbalovom klube, ale už po týždni zavesil kopačky na klinec a upol sa k bicyklu. Svoje prvé víťazstvo získal už v siedmich rokoch. V žilinskom lesoparku zorganizovali saleziáni a Cyklistický spolok Žilina cyklistické preteky a Peter aj jeho brat Juraj zvíťazili vo svojich vekových kategóriách. Bolo rozhodnuté, že Saganovci sa budú venovať cyklistike vážnejšie. Peter Sagan sa spočiatku venoval horskej aj cestnej cyklistike, cez zimu dokonca aj cyklokrosu. Ako výnimočný talent zažiaril už v predjuniorskom veku.
Juniorské Úspechy
V roku 2006 šokoval cyklistických odborníkov, keď vyhral preteky Regiónem Orlicka, jedny z najťažších juniorských etapových pretekov v Česku. Neznámy Peter Sagan, vtedy iba šestnásťročný kadet, porazil v štvoretapových pretekoch všetkých o dva roky starších juniorov.[5] Víťazstvo si ešte zopakoval aj v tretej etape pretekov nováčikov Asvö Radjugendtour v rakúskom Erlachu. V nasledujúcom roku sa už stal suverénnym juniorským majstrom Slovenska na ceste s náskokom viac ako sedem minút pred druhým v poradí Martinom Mahďarom a vo svojej úvodnej sezóne v svetovom pohári v cestnej cyklistike juniorov skončil na piatom mieste. Na majstrovstvách Európy juniorov na ceste sa umiestnil na ôsmom mieste a na majstrovstvách sveta v Mexiku na štvrtom mieste.
Najväčšie úspechy však v tomto období dosiahol v horskej cyklistike a cyklokrose. V januári 2007 získal titul juniorského majstra Slovenska v cyklokrose a na majstrovstvách sveta v cyklokrose v belgickom Hooglede-Gits obsadil v pretekoch juniorov 10. Na majstrovstvách sveta v horskej cyklistike, ktoré sa v septembri uskutočnili v škótskom stredisku Fort William, Peter Sagan štartoval v juniorskej kategórii cross country kvôli nevyjazdeným bodom za uplynulú sezónu až z deviateho radu na 90. pozícii. Medailové pozície však získal na európskych juniorských šampionátoch. Najskôr získal v júli bronzovú medailu na majstrovstvách Európy horských bicyklov v Turecku a v decembri si to zopakoval na majstrovstvách Európy v cyklokrose vo Švajčiarsku.
Prečítajte si tiež: Víťazi Miláno - San Remo
Za výborné výsledky vo svojej úvodnej sezóne v juniorskej kategórii bol vyhlásený v ankete zorganizovanej Slovenským zväzom cyklistiky za cyklistický talent roka. Jeden z trénerov Petra Sagana Peter Zánický odôvodnil jeho úspechy v prvej sezóne v juniorskej kategórii tým, že okrem obrovského talentu tvrdo na sebe pracuje a hlavne si nepripúšťa žiaden psychický tlak. Petrovo predsavzatie, že po bronze zamieri vyššie, sa naplnilo už o tri týždne po vyhlásení ankety. Na juniorských majstrovstvách sveta v cyklokrose v talianskom Trevise získal v deň svojich osemnástych narodenín striebornú medailu, napriek tomu, že sa v úvode pretekov zaplietol do hromadného pádu.[10]
Prechod Medzi Elitu
V apríli sa mediálnym a marketingovým manažérom Petra stal športový novinár Jozef Korbel. Najcennejší kov vybojoval Peter Sagan už v máji na majstrovstvách Európy v horskej cyklistike v disciplíne cross country v nemeckom stredisku St. Peter Sagan však nezanevrel ani na cestu. V máji sa umiestnil na druhom mieste v celkovej klasifikácii medzi juniormi za víťazom Michalom Kwiatkowskim z Poľska na Pretekoch mieru v Česku. Na týchto klasických česko-slovenských pretekoch zvíťazil v 3. etape a bol v dvoch etapách druhý a raz tretí. Súťažil prvýkrát aj v slávnej klasike Paris - Roubaix, kde sa tiež umiestnil na pódiovom druhom mieste. Zvíťazil aj v 4. etape pretekov Giro della Lunigiana v Taliansku. Svoje účinkovanie v juniorskej kategórii na ceste zavŕšil víťazstvom na trojetapových pretekoch Kroz Istru v Chorvátsku, ktoré boli poslednou časťou Svetového pohára Medzinárodnej cyklistickej únie.
Presvedčivé výsledky Petra Sagana v sezóne 2008 spôsobili, že nielen obhájil svoje minuloročné prvenstvo v ankete Slovenského zväzu cyklistiky Talent roka, ale dokonca ako junior v konkurencii dospelých získal aj titul Cyklista roka tesne pred Petrom Velitsom.[14] Úspešné pôsobenie Petra Sagana medzi juniormi sa neobišlo ani bez záujmu profesionálnych tímov. Peter podpísal v novembri 2008 amatérsku zmluvu so špičkovým talianskym UCI Pro tímom Liquigas. Keďže Liquigas mal v cestnom amatérskom tíme do 23 rokov naplnený limitovaný počet dvoch cudzincov, bolo rozhodnuté, že v sezóne 2009 bude štartovať Peter Sagan na cestných pretekoch za slovenský tím Duklu Trenčín. Trénovať a žiť však bude v Liquigase, v stredisku San Polo di Piave. Preteky v horskej cyklistike bude jazdiť za tím Liquigasu Cannondale.
Prvé Sezóny Medzi Seniormi
Rok 2009, prvý rok v seniorskej kategórii, znamenal pre Petra Sagana aj rozhodovanie o ďalšom smerovaní. Po zisku zlatej medaily na majstrovstvách sveta v horskej cyklistike v júni 2008 na túto otázku odpovedal: „Zatiaľ ešte presne neviem, uvidím podľa ponúk. Na základe posledných úspechov sa však pomaly prikláňam k horskej cyklistike.“[16] Začiatkom roka 2009 sa však už vyjadril, že stále nie je definitívne rozhodnutý, či sa stane špecialistom na cestnú alebo na horskú cyklistiku. Preto aj v prvej sezóne medzi seniormi jazdil obe disciplíny. Umožnil mu to aj jeho zamestnávateľ, keďže ten súhlasil s tým, že Peter bude v sezóne 2009 jazdiť aj cestné aj horské preteky a o jeho definitívnom smerovaní sa rozhodne až počas sezóny.
Už svoje prvé súťažné vystúpenie na ceste medzi seniormi zavŕšil na stupňoch víťazov. V marci skončil na druhom mieste na 4-etapových pretekoch Po chodníkoch kráľa Nikolu v Čiernej Hore, zaradených do kategórie 2.2 Medzinárodnej cyklistickej únie.[18] V máji na 5-etapových pretekoch Giro del Friuli v Taliansku skončil trikrát na stupni víťazov. Prvé víťazstvo medzi seniormi získal Peter na jednodňových pretekoch Grad prix Kooperativa (premenované na GP Hydraulika Mikolašek) zaradených do kategórie UCI 1.2, ktoré sa uskutočnili v okolí Dubnice nad Váhom 30. mája 2009. Slovenské médiá toto víťazstvo takmer nestihli zaregistrovať (štvorriadková správa v denníku Sme z 1. júna 2009). Ďalšie víťazstvá prišli v júli v Poľsku na 5-etapových pretekoch Wyścig Dookoła Mazowsza, zaradených do kategórie UCI 2.2. Peter tam zvíťazil v dvoch etapách, raz skončil druhý a raz tretí. V celkovej klasifikácii obsadil siedme miesto, zvíťazil v bodovacej súťaži a v kategórii mladých jazdcov.[20]
Prečítajte si tiež: Sagan a Krst: Historický Kontext
Z vrcholných podujatí sa mu viac darilo na majstrovstvách Európy. 5. júla 2009 skončil v belgickom Hooglede-Gits v kategórii mužov do 23 rokov na výbornom desiatom mieste, napriek tomu, že bojoval proti starším súperom.[21] Práve v tom čase začínala vo Francúzsku Tour de France, takže aj tento výsledok sa zaobišiel bez mediálnej pozornosti. Na majstrovstvách sveta v talianskom Mendrisio sa mu 26. Tak ako sa dohodol so svojím zamestnávateľom, venoval sa Peter Sagan v sezóne 2009 naďalej aj horskej cyklistike. Niekedy viac ako výsledkami upútal svojou skromnosťou a kamarátskym prístupom. Janka Števková ocenila na pretekoch Svetového pohára v máji v Madride, že ju aj Elenu Ondášovú pozval Peter deň pred pretekmi na kávu do jeho tímového stanu.[23] No v júni na pretekoch Grand Prix Dohňany, ktoré boli generálkou pred majstrovstvami Európy, už upútal aj svojim výkonom. V elitnej kategórii skončil na druhom mieste za bronzovým medailistom z majstrovstiev sveta 2007 do 23 rokov Čechom Jaroslavom Kulhavým.[24]
V júli skončil na majstrovstvách Európy v horskej cyklistike v holandskom Zoetermeer v kategórii cross country mužov do 23 rokov na štrnástom mieste, no napriek tomu sa stal hrdinom pretekov. Titul Cyklista roka Peter Sagan za rok 2009 neobhájil. Skončil druhý za Petrom Velitsom, ktorý sa po roku opäť vrátil na slovenský cyklistický trón.[28] Dôležitejšie však bolo, že jeho výsledky počas sezóny donútili šéfov Liquigasu zmeniť názor a ponúkli mu profesionálnu zmluvu oveľa skôr, ako pôvodne zamýšľali. Začiatkom novembra podpísal Peter Sagan s tímom Liquigas dvojročnú profesionálnu zmluvu s minimálnym platom 33 000 eur garantovaným pre každého člena tímu Pro Tour. S tým súviselo aj dlho očakávané rozhodnutie.
Profesionálna Kariéra
Do profesionálneho pelotónu vstúpil ešte stále 19-ročný Peter Sagan v januári 2010 na úvodnom podujatí seriálu UCI ProTour najvyššej kategórie WT, pretekoch Tour Down Under v Austrálii. Ešte tesne predtým sa zviditeľnil na kritériu Cancer Council Helpline Classic v Adelaide, ktoré bolo generálkou na Tour Down Under. Skončil v ňom na 27. mieste, ale takmer dve tretiny pretekov jazdil vo vedúcej päťčlennej skupine spolu s dvoma bývalými víťazmi Tour de France Lance Armstrongom a Óscarom Pereirom Siom.[30] V 6-etapových pretekoch Tour Down Under sa nováčik v profesionálnom pelotóne napriek vážnemu pádu v 2. etape umiestnil celkovo na 29. mieste. V hodnotení mladých jazdcov skončil šiesty a z tímu Liquigas bol najlepší.[31] Najvýraznejší výsledok dosiahol v 3. etape, keď skončil po finiši pelotónu štvrtý a v 5. kopcovitej etape, keď bol v závere pretekov takmer dvadsať kilometrov v štvorčlennom úniku takých hviezd, akými sú víťaz Vuelty Alejandro Valverde, majster sveta z roku 2009 Cadel Evans a Španiel Luis León Sánchez a nakoniec skončil piaty.[32]
Prvé preteky v profesionálnom pelotóne priniesli Petrovi Saganovi aj prvú prezývku medzi profesionálmi. Tri kilometre pred cieľom 2. etapy nepríjemne spadol a do cieľa prišiel iba s veľkým sebazaprením. Rany mu museli zošívať osemnástimi stehmi, ale Peter Sagan na druhý deň pokračoval v pretekoch, dokonca skočil štvrtý. Kým na úvodných pretekoch medzi profesionálmi si súperi Petra Sagana všimli, už na druhých ho museli začať rešpektovať. Na 6-etapových pretekoch najvyššej kategórie WT v marci vo Francúzsku Paris - Nice dosiahol svoje prvé etapové víťazstvo medzi profesionálmi. Najskôr mu víťazstvo prekĺzlo pomedzi prsty, keď prehral v cieli 2. etapy o pár centimetrov s Francúzom Williamom Bonnetom.[34] Vynahradil si to už v nasledujúcej etape, keď sa dokázal udržať v záverečnom stúpaní 3 kilometre pred cieľom na špici a vo finišujúcej skupinke porazil také profesionálne hviezdy ako Joaquim Rodríguez, Nicolas Roche, Jens Voigt, Tony Martin a Alberto Contador.[35] Víťazstvo si zopakoval aj v 5. etape, keď unikol pelotónu v stúpaní 2 kilometre pred cieľom a s vypätím posledných síl dokázal udržať náskok až do cieľa.[36]
Preteky Paris - Nice upriamili pozornosť cyklistického sveta na Petra Sagana, iba tri mesiace po jeho vstupe do profesionálneho pelotónu. Vyhral tu dve etapy, raz skončil druhý a raz tretí. V celkovom poradí sa umiestnil na 17. mieste, v kategórii mladých jazdcov na štvrtom a zvíťazil v bodovacej súťaži, ktorá sa v nasledujúcich rokoch stala jeho doménou. O mesiac Petrove úspechy pokračovali. Na pretekoch Tour de Romandie vo Švajčiarsku si pripísal ďalšie etapové víťazstvo. Najskôr skončil v prológu tesne druhý o necelú sekundu za Talianom Marcom Pinottim. Hneď nasledujúcu prvú etapu však bol najlepší v špurte pelotónu pred Francescom Gavazzim a Nicolasom Rocheom. Vo finiši chýbal Mark Cavendish, ktorý nestačil držať krok s pelotónom v kopcoch. Do 2. etapy si Peter obliekol prvýkrát v profesionálnom pelotóne žlté tričko vedúceho pretekára, ktoré si udržal ešte jednu etapu.[38] Až po tretej etape, ktorou bola časovka na 23 km, ho zo žltého trička vyzliekol Austrálčan Michael Rogers. Peter Sagan získal pódiové umiestnenie ešte v nasledujúcej etape, keď skončil druhý. V celkovej klasifikácii skončil na 12.
Prečítajte si tiež: Françoise Sagan: Kontroverzie
V máji sa Peter Sagan spolu s tímom sťahoval do Spojených štátov. Čakala ho premiéra na najprestížnejších pretekoch na severoamerickom kontinente Tour of California. Na štartovej čiare sa stretol opäť s Lance Armstrongom, ale aj s ďalšími hviezdami, akými boli napríklad majstri sveta Lars Boom, Tom Boonen, Fabian Cancellara, Michael Rogers, alebo olympijský víťaz Brett Lancaster. Pred odchodom prezradil, že vedeniu tímu záleží na tom, aby v zámorí zanechali dobrý dojem, vzhľadom na ich amerického sponzora Cannondale.[40] Peter Sagan si ich želanie asi vzal k srdcu. V 1. etape skončil po finiši celého pelotónu na 12. mieste. Ale už v náročnej kopcovitej 2.etape skončil na druhom mieste, keď vo finiši nestačil iba na olympijského víťaza Bretta Lancastera. Víťaz prvej etapy Mark Cavendish v kopcoch stratil a prišiel do cieľa so stratou 17 minút.[41] Do 3. etapy už Peter Sagan štartoval v bielom tričku najlepšieho jazdca do 24 rokov a udržal si ho až do konca pretekov.
V etape sa umiestnil na 4. mieste, keď doviedol do cieľa pelotón za trojicou uprchlíkov. Jeho hlavný úder však prišiel v 5. etape, kde v záverečnom finiši doslova deklasoval držiteľa žltého trička Davida Zabriskie a majstra sveta Michaela Rogersa.[42] Víťazstvom v etape sa dostal do čela bodovacej súťaže a zelené tričko si udržal až do cieľa pretekov. Svoje víťazstvo zopakoval v nasledujúcej „kráľovskej“ horskej 6. etape, vyhlasovanej za najťažšiu etapu v krátkej histórii Tour of California. Peter Sagan vo finiši vedúcej skupinky opäť porazil Michaela Rogersa a jeho krajana Rory Sutherlanda. 17 cyklistov, vrátane majstra sveta Toma Boonena, z pretekov počas etapy odstúpilo a 11, vrátane Marka Cavendisha, nebolo klasifikovaných kvôli prekročeniu časového limitu.[43] Prvé vystúpenie Petra Sagana na severoamerickom kontinente nakoniec skončilo triumfálne. Vyhral dve etapy, raz skončil druhý a raz štvrtý. V celkovej klasifikácii sa umiestnil na 8. Ešte väčšie úspechy dosiahol v roku 2011, keď okrem 11 etapových víťazstiev na rôznych pretekoch sa stal aj celkovým víťazom dvoch etapových pretekov - Okolo Sardínie a Okolo Poľska.
Vrchol Kariéry a Monumenty
Na konte má víťazné etapy na všetkých Grand Tours (12 Tour de France, 4 Vuelta Espaňa, 2 Giro d’Italia). Vyhral tiež jarné monumenty Paríž-Roubaix a Okolo Flámska a World Tour etapový pretek Okolo Poľska. Vyhral aj 18 etáp na Okolo Švajčiarska (je držiteľom rekordu v počte vyhraných etáp). V roku 2021 sa predstavil na Okolo Slovenska a vyhral bodovaciu súťaž aj celkovú klasifikáciu. Na Tour de France (2012 - 2016) sa stal jediným pretekárom, ktorý získal zelené tričko vo svojich prvých piatich účastiach.[2] V rokoch 2013, 2015 a 2017 získal ocenenie slovenský Športovec roka.[3] V roku 2015 získal titul majstra sveta v cestnej cyklistike - preteky s hromadným štartom mužov v kategórií elite, ktorý v roku 2016 obhájil v katarskej Dauhe, ešte v roku 2016 pridal aj titul majstra Európy. A v roku 2017 v nórskom Bergene skompletizoval zlatý hetrik.
Peter Sagan má na monumentoch na konte dva triumfy. V roku 2016 vyhral Okolo Flámska a v roku 2018 sa tešil z víťazstva na Paríž - Roubaix. Sezóna v roku 2023 je preňho posledná medzi profesionálmi, a tak má poslednú šancu rozšíriť svoje úspechy. Netají sa tým, že chce triumfovať na pretekoch Miláno - San Remo, ktoré mu v zbierke ešte chýbajú.
Ako vyhral Peter Sagan monument Okolo Flámska 2016:
Ako vyhral Peter Sagan monument Okolo Flámska 2016: Ak chceš vyhrať, musíš riskovať,. Peter Sagan mal na jar 2016 výbornú formu a prvú sezónu mal oblečený dúhový dres majstra sveta. Šialené tempo v úvode spôsobilo, že ani po 70 km pretekoch sa na čele nevytvoril únik. Únik mal náskok 1:45 minúty pred pelotónom, keď sa približoval k stúpaniu Paterberg 54 km pred cieľom. Krátko po stúpaní Taaienberg prišiel rozhodujúci moment pretekov. Zaútočil Kwiatkowski a za ním Sagan. Bolo jasné, že o víťazovi rozhodne Paterberg. Cancellara dobehol Vanmarckeho a boli tak dvaja na jedného.
- „Paterberg poznám veľmi dobre.
- Kwaremont a Paterberg, to je ťažká kombinácia, je veľmi ťažké absolvovať ich dobre.
- Potrebujete dobré nohy.
- „Taktika bola jasná - chcel som prísť do cieľa sám.
- „Je to veľký šampión.
Plány do Budúcnosti
Od roku 2014 má sídlo v Monaku.[4] S médiami okrem slovenčiny komunikuje aj po anglicky a taliansky. V januári 2023 oznámil, že končí s cestnou cyklistikou a v roku 2024 chce ísť na OH na horskom bicykli, potom skončí kariéru.
Prehľad Cyklistických Monumentov v Roku 2023
Pozrite si program cyklistických monumentov v roku 2023. Predstaví sa aj Peter Sagan. Cyklistika v roku 2023 prinesie mimo iného aj každoročné monumenty. Medzi tie patrí päť najstarších, najťažších a najviac prestížnych pretekov v Európe. Každý z pretekov dá pretekárom najvyššie množstvo bodov z jednodňových súťaží do celosvetového rebríčka UCI.
| Monument | Dátum | Víťaz | Detail |
|---|---|---|---|
| Miláno - San Remo | 18.3. | Mathieu van der Poel | Najdlhšie jednodňové preteky s dĺžkou takmer 300 km. |
| Okolo Flámska | 2.4. | Tadej Pogačar | Konajú sa nepretržite od roku 1919. |
| Paríž - Roubaix | 9.4. | Mathieu van der Poel | Na trati je viacero úsekov dlažobných kociek - pavé. |
| Liége-Bastogne-Liége | 23.4. | Remco Evenepoel | Najstarší z piatich cyklistických monumentov. |
| Okolo Lombardska | - | - | Trať sa skladá z viacerých náročných stúpaní v okolí jazera Como. |