Keď príde na streľbu, hovoríme veľa o výzbroji. Hoci správne vybavenie z vás môže urobiť lepšieho strelca, existujú dôležité základy streľby, ktoré musíte ovládať, aby ste sa v streľbe skutočne zlepšili.
Samopal - Útočná zbraň s dynamickým princípom
Samopal, alebo tiež útočná pištoľ, je automatická zbraň používajúca pištoľové strelivo. Od útočnej pušky sa líši iným princípom samonabíjania a požitým strelivom s menšou prachovou náplňou, ktoré podmieňuje aj menší účinný dostrel samopalov. Pre samopaly sa na Slovensku a v Čechách niekedy používa aj nejednoznačný názov automat (podľa ruského slova: avtomat), ktorým sú označované aj automatické a útočné pušky.
Samopaly skôr vystihuje nemecký názov „Maschinenpistole“ (doslova: strojná pištoľ) alebo anglický „Submachine gun“ tiež často pod skratkou SMG (doslova: subguľomet, „menej ako guľomet“). Princíp tohto druhu automatických zbraní je založený na pôsobení spätného rázu s dynamicky neuzamknutým uzáverom a pevnou hlavňou. Funguje tak, že na čelnej ploche hlavy uzáveru je zápalník, ktorý pri uzavretí automaticky odpáli náboj a cyklus sa opakuje dovtedy, kým je stlačená spúšť. Pri uvoľnení jej machanizmus pohyb smerom dopredu zastaví.
Dôvodom vývoja nového typu zbraní bol fakt, že pešiak s bežnou puškou nemal proti guľometom žiadnu šancu. Pušky, sa síce dali využiť v statickej zákopovej vojne ale v útoku strácali svoje výhody kvôli nízkej kadencii streľby. Zbrane boli navyše veľmi veľké a neohrabané, namiesto nich stačili v boji v zákopoch aj pištole a revolvery, tie však nemali potrebnú kapacitu streliva. Nový samopal mal byť akýmsi kompromisom, spájal kompaktonsť pištolí s efektívnosťou guľometov.
V Nemecku sa pre potreby armády začal vyrábať samopal až v polovici roku 1918. Tento samopal pripomínal karabínu Menlicher Corcano, mal drevennú pažbu, sklopný bodák a celkovú dĺžku 851 mm. Bergmann MP18 „Muskete“ sa pažbou podobal na pušku Mauser 98, bol 815 mm dlhý a vážil 5,26 kg, kvôli čomu ho museli obsluhovať dvaja vojaci (strelec a nosič munície). Mal kadenciu 650 výstrelov za minútu a účinný dostrel 70 m, čo na boj v zákopoch celkom stačilo. Ako strelivo sa používali 9 mm náboje Parabellum, ktoré sa vkladali do neveľmi spoľahlivých zásobníkov po 32 ks. Aj tento samopal strieľal iba dávkou z otvoreného záveru, ktorého puzdro prechádzalo do perforovaného krytu hlavne.
Prečítajte si tiež: Vývoj samopalov v slovenskej armáde
Briti používali samopaly Lanchester MK I a Sten. Sovietske samopaly používali strelivo typu Tokarev kalibru 7,62 mm. Sovietska armáda bola vyzbrojená samopalmi s drevennou pažbou PPŠ-41, PPD-40 a neskôr i PPS-43 so sklopnou opierkou ramena. Počas bojov však čoskoro vyšlo najvo, že samopaly sú pre pechotu veľmi potrebné.
Samopal PPŠ-41 "Špagin"
Samopal PPŠ-41 sa na PPD-40 dosť podobal. Mal tiež puzdro záveru prechádzajúceho do plášťa hlavne s ventilačnými otvormi a strieľal jednotlivými výstrelmi i dávkou z masívneho dynamického záveru. Pri rovnakej hmotnosti 5,45 kg so 71 - nábojovým bubnovým zásobníkom bol však dlhší (843 oproti 788 mm) a mal i dlhšiu hlaveň (269 oproti 260 mm), vďaka čomu pri vyššej úsťovej rýchlosti strely (asi 500 m/s) dosahoval kadenciu až 900 výstrelov za minútu (PPD-40 „iba“ 800) a účinný dostrel 120 m (PPD-40 asi 100 m).
Dôležitou novinkou Špagina bolo originálne zakončenie plášťa hlavne presahujúce ústie a zakončené šikmou doštičkou s výstrelným otvorom a ďalšími otvormi na vrchnej časti a bokoch. Vznikol tak jednoduchý, ale účinný kompenzátor, ktorý nielenže tlmil spätný ráz, ale aj povýstrelový zdvih zbrane, čím zvyšoval jej presnosť.
Najpodstatnejšia na samopale PPŠ-41, ktorý čoskoro dostal prezývku „Ivan“, však bola jednoduchá konštrukcia využívajúca lacné materiály (najmä plechové výlisky), vďaka čomu ho bolo možné vyrábať nielen v zbrojovkách, ale i niekdajších úplne civilných závodoch len s minimom úpravy strojov a základným preškolením pracovnej sily. To malo nesmierny význam najmä v úvode vojny, keď Sovieti utrpeli obrovské straty na živej sile i výzbroji, a keď v núdzi do Špaginov dokonca montovali napoly prerezané hlavne zo starých 7,62 mm Mosin-Nagant vzor 1891. Samopalov PPŠ-41, ktoré neskôr dostali i 35 - nábojový segmentový schránkový zásobník, vyrobili v rokoch 1941-1945 vyše 5 miliónov kusov. Niekoľkotisíc týchto zbraní s úctyhodnou palebnou silou dodali Sovieti v rámci pomoci SNP i na Slovensko.
Samopal PPŠ-41 nazývaný Špagin, ktorého konštrukcia je veľmi jednoduchá a odolná, je známy svojou odolnosťou a spoľahlivosťou. Počas druhej svetovej vojny bol najpočetnejším samopalom v sovietskej armáde. Jednou z mála nevýhod tejto zbrane je pomerne ťažký a menej spoľahlivý bubnový zásobník, ktorý sa zložito nabíja, čo ale vyriešil príchod spoľahlivých a jednoduchých segmentových zásobníkov v neskorších fázach vojny. Nemenej obľúbený bol aj medzi vojakmi nemeckej armády, ktorý využili každú príležitosť aby sa ho zmocnili, v nemeckej armáde si samopal vyslúžil prezývku „Ivan“. Špagin sa vyrábal od konca roku 1940 a do konca vojny bolo vyrobených približne 5 miliónov kusov.
Prečítajte si tiež: Všetko o expanzných samopaloch
Technické parametre PPŠ-41:
- Dĺžka: 828 mm
- Dĺžka hlavne: 265 mm
- Hmotnosť: 5,4 kg
- Účinný dostrel: cca. 120 m
Pre zaujímavosť - najčastejší Nemecký samopal MP -40, vyrobený v počte vyše 1 milióna kusov a chybne označovaný ako „Schmeisser“ (hoci ho zostrojil H.Vollmer a H.Schmeisser s ním nemal nič spoločné) mal s 32 - nábojovým rovným schránkovým zásobníkom (náboj 9x19 mm Para) hmotnosť 4,7 kg, teoretickú kadenciu 500 výstrelov za min a účinný dostrel asi 100 m.
Porovnanie s ďalšími zbraňami z obdobia druhej svetovej vojny
Pre porovnanie, pozrime sa aj na ďalšie zbrane z obdobia druhej svetovej vojny:
Samopal PPS-43 Sudajev
História samopalu PPS-43 Sudajev je pomerne zaujímavá, vznikol ako núdzová zbraň v obliehanom meste Leningrad v roku 1942 pod označením PPS-42. Koncept bol natoľko úspešný, že po dodatočných úpravách dostal označenie PPS-43 a dostal sa do masovej výroby. Sudajev bol medzi sovietskymi vojakmi veľmi obľúbený, bol ľahší, jednoduchší a ešte spoľahlivejší než legendárny PPŠ-41. PPS-43 sa vyrábal od roku 1943 až do konca vojny a potom v rôznych verziách aj v povojnovom období, pričom vyrobených bolo asi 2 000 000 kusov.
- Dĺžka: 820 mm / 615 mm
- Dĺžka hlavne: 243 mm
- Hmotnosť: 3,04 kg
- Účinný dostrel: cca. 150 m
- Kapacita zásobníku: 35 (7.62 x 25)
- Teoretická kadencia: cca.
Ľahký pechotný guľomet DP28
Ľahký pechotný guľomet DP28 vznikol ako modernizovaná verzia guľometu DP-27. Guľomet je typický svojím odnímateľným zásobníkom v tvare taniera s kapacitou 47 nábojov kalibru 7,62X54mm. Tento guľomet nepatril k najlepším svojej doby, nakoľko jeho zásobníky boli nepraktické, náchylné na zaseknutie pričom ich nabíjanie bolo zdĺhavé a jeho palebná sila sa nemohla vyrovnať nemeckým náprotivkom. Nespornou výhodou tejto zbrane bola aj relatívne nízka výrobná cena spojená s jednoduchosťou, vďaka čomu bol guľomet veľmi vhodný na masovú výrobu.
- Dĺžka: 1270 mm
- Dĺžka hlavne: 604 mm
- Hmotnosť: 9,12 kg
- Účinný dostrel: cca. 800 m
- Kapacita zásobníku: 47 (7.62 x 54R)
- Teoretická kadencia: cca.
Samonabíjacia puška SVT-40
Samonabíjacia puška SVT-40 Puška vznikla ako výsledok dlhoročného vývoja, ktorý trval od tridsiatych rokov. Puška SVT-40 mala vo výzbroji úplne nahradiť pušky Mosin, čo sa však nikdy nepodarilo. Vyrábala sa od roku 1940 do roku 1945 a vyrobených bolo celkovo takmer 2 milióny kusov.
Prečítajte si tiež: Samopal na Slovensku legálne
- Dĺžka: 1226 mm
- Dĺžka hlavne: 625 mm
- Hmotnosť: 3,85 kg
- Účinný dostrel: cca. 800 m
Guľomet SG-43 Gorjunov
Guľomet SG-43 Gorjunov vznikol ako moderná náhrada za guľomet Maxim model 1910, ktorý bol zastaraný, zložitý, drahý a ťažký. Guľomet Gorjunov bol známy svojou jednoduchosťou a spoľahlivosťou, vyrábal sa vo viacerých verziách od roku 1943 až do neskorých šesťdesiatych rokov. Guľomet je zásobovaný nábojovým pásom a nábojmi kalibru 7,62X54mm. Gorjunov si po vzore svojho predchodcu ponechal staromódny podstavec na kolieskach a čelný štít.
- Dĺžka: 1120 mm
- Dĺžka hlavne: 719 mm
- Hmotnosť: 13,6 kg / 40,4 kg (s podstavcom)
- Účinný dostrel: cca. 800 m
- Teoretická kadencia: cca.
Pištoľ TT33 Tokarev
Pištoľ TT33 Tokarev je zjednodušenou verziou pôvodnej TT30. Konštrukčne je pištoľ odvodená od amerického modelu Colt 1911 a Browning 1900, pričom TT33 je oproti svojmu vzoru značne zjednodušená a chýbajú jej mnohé bezpečnostné prvky. Pištoľ TT33 bola oveľa lepšia než jej predchodca - revolver, no rozhodne nepatrí k najlepším pištoliam svojej doby. Od roku 1933 do roku 1945 sa vyrobilo zhruba 2 milióny kusov. Zbraň bola známa svojou jednoduchosťou a spoľahlivosťou.
Tabuľka porovnania technických parametrov
| Zbraň | Dĺžka | Dĺžka hlavne | Hmotnosť | Účinný dostrel |
|---|---|---|---|---|
| PPŠ-41 Špagin | 828 mm | 265 mm | 5,4 kg | cca. 150 m |
| PPS-43 Sudajev | 820 mm / 615 mm | 243 mm | 3,04 kg | cca. 150 m |
| DP28 | 1270 mm | 604 mm | 9,12 kg | cca. 800 m |
| SVT-40 | 1226 mm | 625 mm | 3,85 kg | cca. 800 m |
| SG-43 Gorjunov | 1120 mm | 719 mm | 13,6 kg / 40,4 kg | cca. 800 m |
Základy správnej streľby
Mnoho začínajúcich strelcov sa (oprávnene) tak sústredí na uchopenie pušky alebo pištole, že tento dôležitý prvý krok úplne vynechajú: Zaujať pohodlnú polohu v stoji, v sede alebo v ľahu. Budeme hovoriť o úchope, ale zabezpečenie stability celého rámu od hlavy až po päty zabezpečí aj minimálny citeľný spätný ráz.
Strelecká Poloha v Stoji: Strelecká poloha v stoji je jednou z najťažších na zvládnutie, pretože nie ste opretí o zem ani o žiadnu plošinu. Rýchlo si vybudujete istotu a naučí vás zmierňovať spätný ráz pomocou celého tela. Stoj je tiež to, čo by ste mali cvičiť ako prvé. Poloha pažby: Pažba by mala byť pevne pritlačená nie do ramena, ale do pravého horného (alebo ľavého horného, ak ste ľavák) kvadrantu hrudného svalu, vedľa podpazušia. Strelecký lakeť: Vypnutie lakťa strieľajúcej ruky sa nazýva "kuracie krídlo" a je poznávacím znamením nového strelca. Umiestnenie nôh: Nohy by mali byť od seba vzdialené na šírku ramien. Prsty oboch nôh by mali smerovať na cieľ. Strelec môže dosiahnuť stabilný postoj tak, že obe chodidlá budú rovnobežné, alebo tak, že chodidlo pod nestrieľajúcim lakťom umiestni mierne dopredu. Naklonenie sa dozadu: Mnohí začínajúci strelci, najmä menší strelci, ktorí manipulujú s ťažkou dlhou zbraňou, majú tendenciu nakláňať sa dozadu a preč od zbrane. Neskláňanie sa: Ďalší zlozvyk, ktorý sa často rodí z nedostatku sebadôvery, mnohí strelci správne a pevne nenatiahnu a nezasunú zbraň do hrudníka. Smrtiaci úchop: Pri budovaní sebadôvery majú začínajúci strelci tendenciu používať smrteľný zovretie zbrane, najmä z očakávania spätného rázu. Váš úchop by mal byť pevný, ale nie taký pevný, aby sa vaše ruky a paže unavili. Obojručné držanie: Streľba jednou rukou sa v určitých prípadoch trénuje, ale v tomto prípade to nie je relevantné. Základy streľby vždy trénujte obojručne. Umiestnenie prstov pred spúšťou: Stred špičky spúšťového prsta by mal stlačiť spúšť dozadu bez toho, aby ste zbraň ťahali doľava alebo doprava. Paže a lakte: Obe ruky a lakte by mali byť vystreté a takmer rovné, ale nie zablokované. Príliš vysoké alebo nízke uchopenie: Pištoľ by sa mala uchopiť čo najvyššie bez toho, aby sa pás streleckej ruky dotýkal záveru. Príliš vysoké držanie ruky na zadnom páse pištole môže mať za následok, že pri cyklickom chode zbrane, skĺznica prereže ruku v blízkosti palca.
Strelecká Poloha v Sede: Len málo strelcov ovláda svoje pištole a revolvery z lavičky, preto sa zameriavame na sedenie s dlhými zbraňami. Do polohy v sede patrí trochu viac nuáns. Výška zbrane: Vaša dlhá zbraň by mala byť v takej výške, ktorá je pre vás pohodlná. Strelecký lakeť: Strelecký lakeť by si mal zachovať rovnakú polohu ako v stoji. Nestrieľajúca ruka: Nestrieľajúca ruka sa môže držať pažby ako v stoji, alebo by mala byť zasunutá pod pažbou a slúžiť ako sekundárna zadná opora. Sedenie: Celým telom by ste mali smerovať k cieľu. V závislosti od toho, na ktorú stranu strieľate, by mala byť pažba zarovnaná so strieľajúcou nohou a hrudníkom. Príliš nízke sedenie: Mnohí strelci sa domnievajú, že pri streľbe v sede je najlepšie dostať sa čo najnižšie na lavičku. To zaťažuje krk a núti vás krútiť hlavou pod zvláštnym uhlom. Zaťahovanie do ramena: Ľahko sa môže stať, že pažba bude pri sedení jazdiť po hornom alebo vonkajšom okraji ramena. To je nestabilné a nabáda k zlému zvládaniu spätného rázu.
Strelecká Poloha v Ľahu: Pokiaľ ide o hornú časť trupu, všetky osvedčené postupy, ktoré sa vzťahujú na sedenie s dlhou zbraňou, platia aj pre polohu v ľahu. Táto poloha je najstabilnejším postojom pre dlhú zbraň a umožňuje strelcom plne sa sústrediť na ostatné tri základy. Priamo na bruchu: Takto by ste mali sedieť, podobne ako strelec manipulujúci s touto zbraňou vyššie. Jeho telo je dokonale rovné na zemi a prebieha v jednej línii s puškou a cieľom. Nohy na rovine, nohy od seba: Roztiahnite ich čo najširšie. Chcete vytvoriť čo najväčšiu plochu medzi profilom vášho tela a zemou. Udržiavanie nôh rovno a ďaleko od seba stabilizuje celé vaše telo. Nestrieľajúci lakeť: Lakeť, ktorý nie je vystretý, by mal pri sedení udržiavať spravidla rovnakú polohu, ako je znázornené na obrázku. Výška: Pri streľbe v predklone je ešte dôležitejšie (a často aj ťažšie), aby sa vaša dlhá zbraň stretla s vami v správnej výške. Kývajúce nohy: Úplný základ polohy v ľahu spočíva v umiestnení vašich nôh. Keď sa začínajúci strelci približujú k streľbe v ľahu, majú tendenciu zabúdať na umiestnenie nôh a sústrediť sa na základy, ktoré majú priamy vplyv na zbraň. Ľah na strane: Telo chce pristupovať k streľbe v ľahu v miernom uhle, buď na ľavú, alebo na pravú stranu zbrane. To núti krk a hlavu pri zameriavaní krútiť. Príliš nízke položenie: Podobne ako streľba v sede, aj streľba v predklone nabáda k túžbe dostať sa čo najnižšie k zemi, čo však tiež vytvára tú pokrčenú, nepohodlnú polohu krku.
Mierenie
Teraz, keď už viete, ako sa dostať za svoju dlhú alebo ručnú zbraň, je čas zistiť, ako najlepšie zamieriť. Zamierenie zahŕňa oveľa viac než len vyrovnanie ústia zbrane s cieľom a stlačenie spúšte. Obe oči otvorené: Vždy strieľať s oboma otvorenými očami. Zaostrovanie: Mnohí strelci majú problém s tým, na čo presne majú zaostriť. Máme sa sústrediť na zadné mieridlo, predné mieridlo alebo na samotný cieľ? Na dosiahnutie najväčšej presnosti by sa malo použiť zameranie na predné mieridlo (cieľnik). Zarovnanie mieridiel: Predn...