Jednou z úspešných kapitol vývoja ručných palných zbraní v povojnovom Československu bol vývoj samopalov. Moderný samopal pre potreby čs. Vývoj nového samopalu sa uskutočnil v rokoch 1947 - 1948 v Českej zbrojovke Strakonice.
Základy zbrane položil konštruktér Jaroslav Holeček, ktorý pritom využil ním vytvorené nové konštrukčné prvky. Avšak zbraň bola výsledkom inovatívnych prvkov celého tímu ďalších známych konštruktérov, ako Jiří Čermák, František Myška, Jan Kratochvíl či Václav Zíbar.
Pri vývoji ručnej palnej zbrane bol zmenený hranatý tvar puzdra na kruhový, čo bolo technologicky výhodnejšie pre výrobu záveru. Tiež bola splnená požiadavka vymeniteľnej hlavne, čo umožňovalo jej zámenu aj za hlaveň cvičnú a streľbu s cvičným strelivom.
Zásobník bol umiestnený do ťažiska zbrane. Excelentne jednoduchým spôsobom bol navrhnutý miskový cieľnik, čím sa spolu s niektorými ďalšími prvkami inšpirovalo aj niekoľko zahraničných výrobcov.
V rámci požiadaviek bola zaujímavým konštrukčným doplnkom tzv. plnička zásobníka integrovaná priamo na zbrani, ktorá umožňovala pomocou nabíjacích pásikov rýchle plnenie zásobníka. Ďalšou technickou zaujímavosťou, uplatnenou prvýkrát pri sériovej výrobe, bol záver riešený okolo hlavne.
Prečítajte si tiež: Legislatíva okolo Samopalu Vzor 58
To umožnilo pri relatívne malej dĺžke zbrane použiť dlhšiu hlaveň. Zároveň bol takto dosiahnutý menší zdvih hlavne pri streľbe dávkou a lepšia stabilita zbrane. Prevratným prvkom bola aj myšlienka jednotného systému zbrane, spočívajúca v jednoduchom držiaku ramennej opierky na konci každého puzdra.
Týmto spôsobom mohol byť samopal s pevnou drevenou pažbou používaný v rámci pozemné vojska, resp. Samopal prešiel okrem skúšok životnosti aj náročnými skúškami v nepriaznivých klimatických podmienkach, ktoré sa uskutočnili vo Vysokých Tatrách vo februári 1948.
Počas jedného roka bola vytvorená zbraň, ktorá v auguste 1948 zvíťazila v súťaži a bola označená ako 9mm samopal vz. 48a (pechotný) a vz. 48b (výsadkový).
V roku 1950 začalo ministerstvo národnej obrany označovať vojenský materiál iba krycím číslom, ktoré nezodpovedalo priamo roku zavedenia, teda bez označenia „vzor“. Uvedený spôsob značenia sa napokon neujal a trval iba dočasne.
Práve v tomto období bol samopal vz. 48 preznačený na samopal 23 (pechotný) a samopal 25 (výsadkový), čo pretrvalo ako následok uvedeného obdobia v jeho označení dodnes. Ďalším zlomom vo výrobe bol rok 1951, keď bola uskutočnená rekonštrukcia na náboj 7,62 x 25 mm Tokarev (TT vz. 30) podľa sovietskej špecifikácie, a výroba samopalu na náboj 9mm Parabellum bola ukončená.
Prečítajte si tiež: Vývoj samopalov v slovenskej armáde
Za povšimnutie však stojí, že v ZSSR prechádzali v tom čase na pištoľový náboj 9mm Makarov na úkor náboja 7,62 x 25 mm Tokarev.
Vo výrobnom závode v Uherskom Brode bolo v rokoch 1949 - 1951 vyrobených 200 205 kusov 9mm samopalov 23/25 a do roku 1969 vyvezených 157 500 kusov. K jednému samopalu boli vždy štyri záložné zásobníky na 40 nábojov a pre samopal 25 naviac jeden zásobník na 24 nábojov.
Vo výzbroji ich postupne nahradili samopaly 24 a 26 vyrábané v rokoch 1951 - 1953. Samopal 25, s ojedinelou krátkou verziou zásobníka, možno vidieť aj na fotografiách prezentujúcich zbierkové predmety z fondu Vojenského historického múzea v Piešťanoch. V zbierke sa nachádza i pôvodná sumka pre zásobníky na 40 nábojov.
Rovnako ako české ozbrojené sily pred časom musia slovenské ozbrojené sily (OSSR) nahradiť zastarané ručné hlavňové zbrane. Zastarané sú však všetky ručné hlavňové zbrane.
Teda pištole CZ vz.82, samopaly Škorpión vz. 61, automatické pušky „Samopal (Sa) vz. 58, univerzálne guľomety vz. 59 a nakoniec odstreľovacie pušky SVD-63 ktoré plnia v zmysle doktríny NATO, ak sú zaradené do výzbroje mechanizovaného družstva, de facto úlohy pušky pre ostrostrelcov alebo vybraných strelcov.
Prečítajte si tiež: Všetko o expanzných samopaloch
Preto je potrebné rozhodnúť, výmena ktorých zbraní bude mať prioritu. Podľa médií sa ako prvé majú meniť pištole a automatické pušky a pravdepodobne spolu s pištoľami aj samopaly. Výber týchto zbraní na výmenu je tiež odborne odôvodnený.
Najviac koncepčné zaostávajú práve pištole a samopaly. Napriek tomu že pištole boli zavedené do výzbroje v roku 1983 a teda „len“ pred cca 30 rokmi. Zatiaľ čo ostatné zbrane sú podstatne staršie, už pri ich zavadzaní do výzbroje boli koncepčne zastarané.
Najväčším problémom je že používajú muníciu 9x18mm Makarov ktorá má nízky výkon. U samopalu je situácia ešte horšia (7,65x17mm Browning).
Výber automatickej pušky na nahradenie sa zdá byť rovnako na mieste. Guľomet ako aj SVD sú najmenej morálne zastarané a čiastočne modernizovateľné (modernou optikou a podobne) a preto je ich vylúčenie z prvého kola modernizácie pochopiteľné.
Rovnakým spôsobom postupovali pri výmene zbraní aj v českej republike. Ani tam sa voči tomuto postupu neobjavila zásadná kritika.
V príslušných kategóriách Česká zbrojovka ponúkla AČR mimo CZ 805 BREN A1/A2, samopal CZ Skorpion EVO 3 A1 a pištoľ CZ 75 SP-1 PHANTOM. Pušku ešte doplnili granátometom CZ 805 G1.
Tým plní základnú podmienku na akvizíciu a to prechod na NATO štandardizovanú raž 5,56x45mm. Ešte menej otázok vyvolala akvizícia granátometu.
Zbraň tejto kategóriu výrazne posilní palebnú silu už na úrovni družstva a zbraň tejto kategórie vo výzbroji našich ozbrojených síl jednoducho chýba.
Pochybnosti však vyvoláva akvizícia pištoli CZ 75 SP-1 PHANTOM a samopalov CZ Skorpion EVO 3 A1 v klasickej pištoľovej raži 9x19mm Luger.
Klasická ráž 9mm ma zásadné obmedzenia v prieraznosti a praktický nemôže efektívne prekonávať modernu balistickú ochranu vojakov. Preto už pred 30 rokmi bol definovaný nový koncept osobných zbraní typu PDW pre ktoré bolo vyvinutých a následne aj do výzbroje krajín NATO zavedených niekoľko nových menších ráži, ktoré umožňujú prekonať modernú balistickú ochranu.
Preto je na mieste jednoznačné odmietnuť akvizíciu zbraní tejto zastaranej koncepcie. Preto pre prípadnú akvizíciu pre potreby OSSR s spomenutých 4 zbraní sú vhodne len automatické pušky a granátomety.
AČR zvolila CZ 805 BREN A1/A2 za svoju hlavnú útočnú pušku a základe výberového konania ktoré sa stalo následné značne kritizované. Najčastejšie kritizované aspekty tohto verejného výberu sú krátka doba pre predloženie ponuky, účelovo napísaná špecifikácia ktorá zanedbala dôležité technické aspekty a naopak sústredila sa na eliminovanie konkurencie a nakoniec aj výber zbrane na základe deklarovaných parametrov ktoré sa neoverovali testovaním ako je to štandardné v iných ozbrojených silách.
Na druhej strane špecifikácia správne obsahovala podmienku že minimálne 100 %-ný ofset obsahujúci minimálne 20 %-ný priami ofset. Avšak aj tento prvok, ktorý za bežných okolnosti by zabezpečil kompenzáciu pre národnú ekonomiku v prípade, ak by zákazka skončila v zahraničí poslúžil na ďalšie obmedzenie výberu.
Tým kombinácia ofsetov a krátkych termínom zabránila zahraničným spoločnostiam zúčastniť sa na výberovom procese. Výsledkom bolo že výberového procesu sa zúčastnili len 2 pušky (druhov bola FN SCAR), pričom pri podobných súťažiach v zahraničí s obdobným objemom zákazky sa za normálnych okolnosti účastní niekoľko násobne viac zbraní.
Tieto okolnosti samozrejme viedli k spochybňovaniu výberového procesu a aj samotnej zbrane. Po zavedení zbrane sa predpoklady naozaj potvrdili a napríklad počas prvého nasadenia zbrane v Afganistane musela byť časť zbraní stiahnutá a podrobená testovaniu (kvalita testovania je však opätovne spochybniteľná, išlo o testovanie kde bolo vystrieľaných len necelých 500 rán na zbraň čo je na skutočné zhodnotenie málo).
Napriek tomu že MO ČR neustále popieralo očividne problémy so zbraňou, je v súčasnej dobe dodávaná modernizovaná verzia zbrane ktorá už časť problémov rieši. A práve o tejto druhej série zbrane sa hovorí v súvislosti s slovenskou akvizíciou ako o zbraniach ktoré by nám prenechali České ozbrojené sily.
Posledným zaujímavým aspektom českého výberového konania je výsledná cena za zbrane a príslušenstvo ktorá je vyššia za akú dostanete nakupovaný tovar v bežných maloobchodoch (cena zbrane stanovená na základe ceny komerčnej verzie CZ 805 S1, cena granátometov stanovená na základe ceny granátometov pri obstarávaniach v zahraničí a cena príslušenstva a munície bola stanovená na základe ceny rovnakého príslušenstva a munície v bežných českých obchodov).
CZ 805 BREN A1 je modulárna automatická puška s možnosťou konverzie na rôzne ráže (5,56x45 mm, 7,62x39mm a 6,8 Remington SCP) pričom primárna ráž je 5,56x45 mm. Využíva mechanizmus uzamknutia záveru rotačným závorníkom ktorý je poháňaný odberom prachových plynov z hlavne s krátkym pohybom piestu.
V tomto smere sa teda neodlišuje od najbežnejšieho funkčného princípu automatických pušiek. Základne parametre sú dĺžka zbrane bez sklopenej pažby/so sklopenou pážbou 915/670 mm, dĺžka hlavne 360 mm hmotnosť bez zásobníku a remeňa 3,58 kg, presnosť streľby do 4 MOA a životnosť 20 000 rán.
Čísla však hovoria o skutočnej zbrani len veľmi málo a tak si túto zbraň „ošahajme“. Regulácia odberu plynu z hlavne je príliš malá.
Zbraň je naozaj modulárna, ale na tento fakt však je kladený prehnaný dôraz. Samotnú modulárnosť česká armáda nevyužíva a neplánuje využívať. A to napriek tomu že len v tomto parametri zbraň prekonáva svojho konkurenta (SCAR).
Taktiež výmenu hlavne mohla CZ riešiť efektívnejšie. Možno by bolo na mieste sa inšpirovať rýchlou výmenou hlavní u guľometov. Telo zbrane pôsobí ako hrubá kopia SCARu, má ostré hrany a niektoré zbytočné výstupky ktoré sťažujú manipuláciu s ňou najme v plnej výstroji alebo v stiesnených priestoroch. Napr. vo vnútri BVP.
Rovnako nemám dobrý pocit s riešenia spodnej picatinny rail listy ani s riešenia bočných líšt. Osobne by som inač navrhol telo zbrane napríklad pre predpažie by bolo vhodnejšie ak by sa použila koncepcia podobná ako u HK 416) (pozri nižšie praskanie picatinny rail líšt)
Ťažisko zbrane je podľa môjho názoru veľmi vpredu. To je možno len subjektívny pocit daný dlhšou pažbou (Mám 184 cm pre nižšieho strelca alebo ženu to musí byť ešte väčší problém). Ak k tomu pridáte príslušenstvo na picatinny rail lištách tento pocit sa ešte umocní.
Tento problém je možné kompenzovať prednou rukoväťou, ktorú však nepoužijete ak podvesíte pod zbraň granátomet a zbraň tak ešte viac vpredu zaťažíte.
Pažba je dlhšia, po sklopení sa nedá zo zbrane strieľať odporúčal by som nahradiť inou. (je možné vyriešiť) (podľa publikovaných testov však ani iné pažby z ponuky ČZ nie sú bez problémov použiteľné a bude potrebne vyvinúť novú kvalitnú pažbu)
CZ 805 je ťažšia ako porovnateľne zbrane. Napr. G36 ma rovnakú hmotnosť pri hlavni dlhšej o 1/3. Taktiež je ťažšia oproti Sa vz. 58 (2,91 kg).
Zbraň má veľmi jemné ovládanie voliča streľby. Osobne by som predlžil chod ovládača na 180° podobne ako je to u HK 416 (súčasný ma len 90°). Pozitívne však hodnotím možnosť voliť 2-rannú dávku (double clap). Toto je jediný skutočne progresívny prvok zbrane.
Ovládanie regulácie odberu plynu z hlavne je malé, ťažko sa ovláda v rukaviciach čo môže byť problém v boji keď je zbraň znečistená a je potrebné nastaviť vyšší tlak. (je možné vyriešiť použitím regulácie podobného tvaru ako napr. u FN SCAR)
Tiahlo záveru je naopak veľké, keďže je pevne spojené s nosičom záveru (pri streľbe sa pohybuje) ma tendenciu pri streľbe sa zachytávať sa o remeň.
Výrobca si je tejto chyby pravdepodobne vedomí existuje už aj iná verzia tiahla podobajúca sa na tiahlo z Sa vz. 58 ale rieši problém len čiastočne. (je možné vyriešiť)
Záver pôsobí subjektívne ako väčšia, ťažšia a zjednodušená kópia G36. Pravdepodobne jeho pohyb spôsobuje subjektívny pocit väčšieho spätného rázu zbrane oproti vz. 58 a to napriek vyššej hmotnosti zbrane a menšej energie munície. Teda spätný ráz je v skutočnosti určite nižší.
Český zásobník celkovo pôsobí ako čínsky výrobok, je veľký, prekvapivo ťažký (0,195 kg teda viac ako hmotnosť zásobníku zo starej Sa vz. 58 ktorý ma len 0,19 kg). Český zásobník sa vraj dá vymeniť za zásobník z G36 ktorý by som považoval za vhodnejší.
Náboje sú v zásobníkoch príliš „na voľno“ čo spôsobuje zasekávanie(pozrite ďalej STANAG zásobníky) (je možné vyriešiť)
Bodák s Tanto čepeľou sa nasadzuje čepeľou nahor a ma zúfalo zle tvarovanú rúčku. Osobne považujem pseudo Tanto čepeľ za módny výstrelok a klasickejší bodák je určite vhodnejší.
Rovnako ak rovná rukoväť bodáku M9 US army spôsobuje pri výcviku a v boji únavové zlomeniny na rozdiel od napríklad oblej rukoväte napríklad OKC-3S USMC aké problémy by spôsobila rukoväť bodáku k CZ805 ktorá je zložito tvarovaná pri skutočnom používaní. (je možné vyriešiť napríklad použitím iného funkčnejšieho bodáku napr. spomenutého OKC-36 USMC)