V živote spoločnosti aj jedinca sa občas objavia situácie, s ktorými sa musí nejakým spôsobom vysporiadať. Mimoriadne náročné sú najmä také, ktoré sa týkajú porušenia zákonnosti či iných právnych noriem. Pokiaľ sa nás takáto udalosť priamo nedotýka, zväčša ju len zaregistrujeme, najmä ak sa tieto každý deň doslova „valia“ na nás z televízie, rozhlasu, novín alebo aj z internetu. V takýchto chvíľach však človek častokrát nevie, čo má v prvom momente robiť. Samozrejme, že ak ide o udalosť, kedy je odôvodnené podozrenie, že bol spáchaný aspoň priestupok, ak už nie priamo trestný čin, je potrebné o nej čím skôr informovať políciu.
Pre širokú verejnosť je jednou z najzaujímavejších oprávnení policajta (mestského alebo iného) možnosť použitia donucovacích prostriedkov, ktoré sú vždy vďačným spestrením programu ukážok činnosti policajných zložiek, zvlášť pre deti a mládež. Podľa § 13 sa za donucovacie prostriedky považujú hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany, ďalej slzotvorné prostriedky, obušok, putá a služobný pes.
Nemenej dôležitým a zaujímavým je znenie § 19, ktorý stanovuje podmienky nosenia a použitia zbrane pracovníkom MsP. Za zbraň sa na tieto účely považuje krátka guľová zbraň, ktorej držiteľom je podľa osobitných predpisov obec (ods. 2). Príslušník MsP môže nosiť zbraň len vtedy, ak úspešne absolvoval skúšku odbornej spôsobilosti žiadateľa o vydanie zbrojného preukazu skupiny „C“ a spôsobe započítania namiesto tejto skúšky alebo jej časti. Túto problematiku konkrétne rieši zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive... a Vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 555/2003 Z.
Definícia pojmu "zbraň"
V uvedenom článku autor popíše rozdiely významu pojmu "zbraň" z pohľadu trestného práva (Trestný zákon) a z pohľadu správneho práva (Zákon o strelných zbraniach a strelive). Pojem zbraň je vysvetlený v Trestnom zákone 300/2005, § 122, ods. 3 a slúži na určenie trestnoprávnej zodpovednosti osoby, zatiaľ čo pojem zbraň z pohľadu Zákona o zbraniach a strelive č. 190/2003, § 2, ods. 1, písm.
Podľa Trestného zákona č. 300/2005 Z. z., § 122, ods. 3 sa zbraňou rozumie, každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším. Zjednodušene povedané, zbraňou môže byť aj vankúš, ktorým sa dá udusiť osoba, dokonca aj ihla či tuha od pera, ktorou sa dá poškodiť napr. oko. Na prvý pohľad sú to predmety, ktoré by bežnému človeku nepripadali, že by mohli byť zbraňou avšak ich použitie voči inej osobe môže mať dopad na ich zdravie alebo život, práve na tie hodnoty, ktoré chráni Trestný zákon.
Prečítajte si tiež: Vývoj prvých strelných zbraní
Podľa Zákona o zbraniach a strelive č. 190/2003, § 2, ods. 1, písm. Oproti Trestnému zákonu, Zákon o zbraniach a strelive užšie a podrobnejšie definuje čo sa myslí pod pojmom zbraň. Keďže Trestný zákon chráni život, zdravie a majetok a tieto tri hodnoty je možné ohroziť resp. narušiť akýmkoľvek predmetom tak bolo potrebné v trestnom zákone zakomponovať pojem "zbraň" ako každú vec... V trestnom zákone nie je dôležité o akú vec sa jedná, doslova to môže byť každá vec, ktorá ohrozuje resp. narušuje záujem chránený Trestným zákonom.
V tomto poňatí Trestný zákon zahrňuje medzi zbrane aj zbrane, ktoré sú spomenuté v Zákone o zbraniach strelive. Trestný zákon však rieši predmet ako zbraň jedine vtedy keď dochádza k porušovaniu Trestného zákona. Zákon o zbraniach a strelive ustanovuje podmienky legálnej držby zbraní popísaných v zákone. Osoba, ktorá má v nelegálnej držbe zbraň popísanú v Zákone o zbraniach a strelive sa dopúšťa trestného činu nedovoleného ozbrojovania čo už má priamy súvis s Trestným zákonom.
Osobitnú kategóriu tvoria chladné zbrane akými sú nože, dýky, mačety, meče a pod., ktorých zákon nezakazuje pri sebe nosiť a môže ich mať a vlastniť každá osoba. Avšak ak osoba dotyčnou zbraňou poruší záujem chránený trestným zákonom (napr.: ublíži inej osobe na zdraví alebo ho usmrtí) dopúšťa sa trestného činu. Z pohľadu legislatívy chladné zbrane patria medzi zbrane, o ktorých pojednáva Trestný zákon.
Povinnosti SBS na úseku zbraní a streliva
Tento príspevok hovorí o základných povinnostiach SBS na úseku zbraní a streliva ako držiteľa zbrojnej licencie a o možnostiach držania a nosenia strelných zbraní jednotlivými pracovníkmi SBS. V praxi sa tiež mnohokrát vyskytla otázka, či sú pracovníci SBS oprávnení na tzv. Súkromné bezpečnostné služby (ďalej aj „SBS“) ako neštátne bezpečnostné zložky bezpochyby prispievajú k zabezpečeniu ochrany osôb, majetku a oprávnených záujmov jednotlivcov. Vzhľadom na charakter výkonu činnosti súkromných bezpečnostných služieb, tieto sa v časti približujú k činnostiam Policajného zboru SR, avšak ich oprávnenia sú diametrálne odlišné.
Zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o SB“) predpokladá držanie a nosenie strelnej zbrane jednotlivými pracovníkmi SBS. Je však potrebné podotknúť, že zákon o SB pojem strelná zbraň nedefinuje [na rozdiel od pojmu vecný bezpečnostný prostriedok - § 8 písm. i)] a tiež neupravuje podmienky držania, nosenia a používania strelných zbraní pracovníkmi SBS, a preto je potrebné s týmto cieľom vzhliadnuť do ustanovení zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 190/2003 Z. z.“).
Prečítajte si tiež: Klasifikácia strelných zbraní
Napriek tomu, že v zákone o SB definícia strelnej zbrane chýba, skutočnosť, že pojem vecný bezpečnostný prostriedok nezahŕňa aj pojem strelnej zbrane, vyplýva z mnohých ustanovení zákona o SB [napr. § 51, § 56 ods. 1 písm. f), § 58 ods. 1 písm. e), § 91 ods. 1 písm. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 190/2003 Z. z. Podľa § 2 ods. 1 písm. n) zákona č. 190/2003 Z. z. Nosením zbrane a streliva [podľa § 2 ods. 1 písm. o) zákona č. 190/2003 Z.
Z dikcie § 26 ods. Uvedené ustanovenie § 26 ods. Každý z vyššie uvedených zákonov ustanovuje presnú definíciu zbrane, ako aj jej podmienky použitia, okolnosti, za ktorých môže byť použitá, za akým účelom a akým spôsobom. Pokiaľ osoba konajúca v zmysle niektorého zo zákonov, ktoré jej dávajú oprávnenie používať pri výkone povolania zbraň splní vyššie uvedené podmienky zo zákona, resp.
Okrem oprávneného použitia zbrane, o ktorom sme písali v zmysle § 26 ods. Z § 26 ods. „Za použitie zbrane v súlade so zákonom sa považuje aj jej použitie proti inému vo svojom obydlí na ochranu života, zdravia alebo majetku, ak osoba do obydlia neoprávnene vnikne alebo v ňom neoprávnene zotrvá a nejde o nutnú obranu. Je teda zrejmé, že okrem prípadov, ktoré sú uvedené ako oprávnené použitie zbrane v zmysle § 26 ods.
Na chvíľu sa ešte vrátime k § 26 ods. 1 Trestného zákona, kde sme si povedali, že v rámci oprávneného použitia zbrane je dôležité správne posúdiť zbraň v zmysle zákona, v rámci ktorého budeme konať. Keďže v § 26 ods. Trestný zákon definuje zbraň v zmysle § 122 ods. 3 nasledovne: „zbraňou sa rozumie, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším“. Vychádzajúc z predmetnej definície zbrane v zmysle Trestného zákona je teda v prípade oprávneného použitia zbrane v súlade s § 26 ods. 2 Trestného zákona možné použiť čokoľvek, čím je možné urobiť útok proti telu dôraznejším (nožničky, stolička, motorová píla, strelná zbraň, nôž ...
Ďalší dôležitý pojem z § 26 ods. 2 Trestného zákona je obydlie, ktoré § 122 ods. Môžeme si teda zhrnúť, aké sú nevyhnutné podmienky oprávneného použitia zbrane v zmysle § 26 ods. zbraň (čokoľvek čím môžeme urobiť útok proti telu dôraznejším) môže proti inému použiť iba osoba, ktorá je vo svojom obydlí. Zaujímavosťou tohto ustanovenia zákona je to, že na ochranu svojho obydlia domáca osoba musí použiť nevyhnutne zbraň, aby jeho konanie mohlo byť posúdené ako oprávnené použitie zbrane.
Prečítajte si tiež: Obchody so strelnými zbraňami na Slovensku
Musíte konať voči osobe, ktorá je vo Vašom obydlí protiprávne, iným slovom neoprávnene. Ak z viacerých obyvateľov obydlia čo i len jedna osoba povolí vstup návšteve a Vám sa to nepáči, nemôžete považovať túto osobu za osobu, ktorá vnikla, resp. Z časového hľadiska je nevyhnutné, aby ste v zmysle § 26 ods. 2 Trestného zákona konali vtedy, keď nejde o nutnú obranu.
V závere uvádzame, že samotné ustanovenie § 26 ods. 2 Trestného zákona je z pohľadu práva veľmi „benevolentné“, nakoľko neudáva striktné medze v tom, aká musí byť obrana voči narušiteľovi, t. j. Pri spracovaní článku nám ako podklad okrem vlastných vedomostí slúžila aj kniha Nutná obrana a ďalšie okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu - JUDr. Eduard Burda, PhD.
Obmedzenia nosenia zbrane
Zákony Slovenskej republiky vymedzujú miesta, na ktoré držiteľ Zbrojného preukazu skupiny A nesmie nosiť zbraň. Nanešťastie tieto obmedzenia nie sú priamo definované v zákone o Zbraniach a strelive, ale čiastkovo roztrúsené krížom cez celú legislatívu.
V realite to vyzerá tak, že na každom Obvodnom alebo inom oddelení PZ sa na vchode nachádza tzv. „stála služba“. Pokiaľ prichádzate vypovedať na predvolanie, tej sa musíte tak či tak ohlásiť, aby vedela zavolať konkrétneho príslušníka, ktorý Vás predvolal. Ten vybitú zbraň prevezme (na tieto účely majú mať tieto inštitúcie bezp. priestor s vybíjačom) a spíše sa prebratie. Pri odchode sa postupuje v opačnom poradí - oproti podpisu sa Vám zbraň vráti.
Odňatie zbrane je totiž policajtovo právo, nie povinnosť. Pri bežnej cestnej kontrole nie ste povinní upozorňovať, že máte pri sebe zbraň - podľa žiadneho zákona. V letných mesiacoch sa ale môže stať, že vás prislušník vyzve na vystúpenie z vozidla. Vzhľadom na ľahké oblečenie sa môže stať (aj keď by sa nemalo), že zbraň z časti vykukne alebo „printuje“ na tričku.
Keďže autor týchto riadkov má ako „poškodený“ skúsenosť s konfrontáciou s páchateľom vo výkone, pár osobných poznatkov: ideálny stav je zbraň si nebrať. Na podobné úkony pôjdete aj tak s vyšetrovateľom a ani oni si zbrane nenosia, aby zbytočne kolegom nekomplikovali prácu. Naopak, v daných priestoroch sa treba presúvať pomaly, zdržať sa akéhokoľvek nevhodného správania, rýchlych pohybov a nadmerných prejavov.
V prvom rade je dôležité podotknúť, že držiteľ zbrane so ZP sk. A je povinný pri jej nosení dodržať povinnosti vyplývajúce zo zákona o zbraniach a strelive. Toto relatívne nové ustanovenie jednoznačne určuje, že nikto nemá ani len tušiť, že máte pri sebe zbraň. Dodržaním tejto povinnosti nie je následne potrebné riešiť nálepky „Zákaz vstupu so zbraňou“ na obchodoch, poštách a bankách. Ani po dlhom hľadaní sa nám nepodarilo nájsť žiadne ustanovenie, ktorý by ukladalo držiteľovi zbrane takúto povinnosť. Ďalšia vec je, že dané inštitúcie nemajú možnosti na bezpečné uloženie zbrane a v aute sa nechať nesmie. Pokiaľ je však vstup do nejakého objektu kontrolovaný, súkromná bezpečnostná služba má možnosť vykonávať prehliadku.
Športové podujatia sú miestom, kde všetkými lomcujú silné emócie. Fenomén nešportových výtržníkov (úmyselne nepíšem športových fanúšikov) žiaľ dosiahol aj na Slovensko. Z veľmi podobných dôvodov zákonodarca zakázal nosenie zbraní na manifestácie, zhromaždenia a pochody.
Pre návštevníkov aj pre poslancov platí zákaz vnášania zbraní, pričom pre návštevy platia ustanovenia uvedení najmä v začiatku toho článku. V roku 2016 sa novozvolený poslanec Krupa dostavil do NR SR so svojou legálne držanou zbraňou, ktorú pri vstupe odovzdal službe a pri odchode si ju zas prevzal. Tým tento príbeh mohol skončiť so slovami „zákonne a podľa predpisov“. Ale nasledovala dosť podivná mediálna búrka, ktorá neznalej verejnosti zas len zbytočne naháňala nezmyselný strach zo zbraní.
Nosenie zbraní SBS
Podľa nášho názoru odpoveď na túto otázku dáva komparácia ustanovení zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súkromnej bezpečnosti“) a zákon č. 190/2003 Z. z. Zákon o súkromnej bezpečnosti pomerne jasne oddeľuje strelné zbrane od vecných bezpečnostných prostriedkov.
Pri vecných bezpečnostných prostriedkoch v § 52 ods. 4 jednoznačne vymedzuje, že osoba poverená výkonom fyzickej ochrany alebo pátrania nesmie mimo času, keď plní úlohy podľa tohto zákona, viditeľne nosiť vecné bezpečnostné prostriedky. Použitím „právnického“ logického výkladového argumentu „dôkaz z opaku“, alebo „argument opačného významu“ (argumentum a contrario) dospejeme k záveru, že ak vecné bezpečnostné prostriedky nesmieme viditeľne nosiť mimo času, keď plníme úlohy podľa zákona o súkromnej bezpečnosti, v čase keď tieto úlohy plníme ich nosiť viditeľne môžeme. To ale nie je prípad plynových zbraní, ktoré sú strelnými zbraňami a patria do kategórie D.
Zákon o súkromnej bezpečnosti právnu reguláciu strelných zbraní nerieši takmer vôbec, snáď len s výnimkou zopár ustanovení, ktoré upravujú ako postupovať po jej použití. Celé ťažisko právnej regulácie ponecháva na zákon o strelných zbraniach a strelive. Preto, podľa nášho názoru, odpoveď musíme hľadať v ňom. V jeho ustanovení § 7 ods. 2 druhá veta je pritom jednoznačne vymedzené, že držiteľ zbrane kategórie D nesmie zbraň viditeľne nosiť alebo prepravovať.
Držba zbraní
Každoročne rozbúria hladinu verejnej mienky prípady šialených, najmä amerických strelcov. Takmer automaticky nasledujú vášnivé diskusie - od vládnych/parlamentných až po „občianske“ - internetové o regulácii, či dokonca zákaze vlastníctva zbraní občanmi. Menej už odporcovia zbraní venujú pozornosť životnej realite (i tej našej slovenskej), kedy sú nevinní ľudia napádaní útočníkmi používajúcich strelné či iné zbrane. Vinné nie sú zbrane ale ľudia - nie len tí ktorí stláčajú spúšť, ale aj legislatívci, médiá, rôzni aktivisti a ďalší.
Pre mnohých sú zbrane synonymom zla a spoločnosť treba od nich „očistiť“. Avšak napadlo by niekoho, vzhľadom na takmer každodenné úmrtia na našich cestách zakazovať či regulovať predaj áut a zavádzať zložité a nie lacné povolenia na ich nákup? A pritom koľko nevinných ľudí každoročne pozabíjajú nezodpovední vodiči.
Častý argument proti strelným zbraniam je, že ak k nim nebudú mať páchatelia prístup, nebudú nimi ohrozovať a vraždiť. Je to na smiech, v tomto prípade smiech cez slzy. Kriminálnici, zlodeji, vrahovia, vydierači... tí všetci si zbrane zaobstarajú kedykoľvek ich budú potrebovať. Aj keby nebolo obchodov so zbraňami. Podľa tejto logiky však zakážme aj všetky nože (vrátane kuchynských), pracovné náradie ako kladivá, lopaty, časť športových potrieb (bejzbalové a kriketové pálky), taktiež motorové vozidlá a pod.
Aktívnym odporcom zbraní akoby nezáležalo na zabitých, zbitých, okradnutých, znásilnených. Do popredia sa dostáva iba ventilovanie vlastného odporu k zbraniam. Majú naň síce nepopierateľné právo, no svojím lobbyngom sami zvyšujú ohrozenie potencionálnych obetí. Kto má k zbraniam averziu, nech nie je nútený brať ich do ruky. (Pravda okrem prípadu ak štátu hrozí klasické vojenské napadnutie a profesionálna armáda na nepriateľa nestačí.
Mechanizmy na rozhodovanie kto a za akých podmienok môže vlastniť zbraň sú oblasť, ktorú treba starostlivo sledovať. Na Slovensku sú voľne predajné plynové zbrane (s možnosťou streľby svetlíc) a air-softové napodobeniny zbraní, výzorom na nerozoznanie od „pravých - ostrých“. Nie len podľa zákona je však i plynová zbraň zbraňou - ona ňou je i prakticky. Aj plynovkou totiž možno vážne ublížiť. Nosenie plynovky či airsoftu, či dokonca odstrašovanie útočníka nimi je však hazard najvyššieho stupňa, útočník totiž môže mať „ostrú“ zbraň a len ho vyprovokujeme. Ale platí to i naopak. Každý kto hľadí do hlavne má prirodzené právo brániť sa a až potom zisťovať čo bolo v komore.
Pochopiteľne strielať sa nedá vždy a všade. Niekedy dokonca ani v prípadoch, kedy veľmi prosto povedané legislatíva vystreliť (v nutnej obrane) teoreticky oprávňuje. Veľmi často musí zbraň putovať z opasku do trezoru, aj keď je riziko že v kritickom okamihu bude chýbať. Napríklad je zakázané ponechať zbraň zamknutú v aute. Pochopiteľne - ak vám ukradnú auto, ukradnú i zbraň a zločinci majú kradnuté zbrane veľmi radi. Lenže predstavme či človeka, ktorý ide na plaváreň. Auto odparkuje, zbraň berie zo sebou. Má nechať zbrať v nie vždy dôveryhodnej skrinke v šatni? Alebo čo ak má v úmysle navštíviť banku, kam je vstup s zbraňou zakázany? Kde ju medzi tým odloží, ak nemá možnosť ísť z domu a hneď sa tam vrátiť, resp. nemá v práci trezor?
Zakúpením zbrane povinnosti a starosti len začínajú. Vlastníctvo (držanie alebo nosenie) zbrane prináša mnohé obmedzenia treba mať jednu zbraň ktorej dôveruješ a až potom hračky. Treba predvídať kam všade pôjdete, aké časti odevu si v interiéri budete odkladať, ako tam bude teplo, či odev bude v danej situácii spoločensky prijateľný... je to hotová veda.
S rastúcou mierou alkoholu v krvi klesajú zábrany, schopnosť úsudku, zhoršujú sa pamäť, pozornosť či schopnosť reakcie. Jednoducho ak je zbraň na opasku, na alkohol treba zabudnúť ako na smrť. Samozrejme zbraň nepatrí do ruky človeku, ktorý alkoholu nevie odolať. V trezore ju treba nechať aj pri užívaní niektorých liekov.
Vlastník zbrane musí pravidelne trénovať na strelnici. Najmä začiatočník. Čím menej ľudí vie o vašom vlastníctve zbrane tým lepšie. Zbytočne rozširovať okruh zasvätených je veľmi nezodpovedné. Napriek ubezpečeniu že „je to len medzi nami“, bude sa informácia zaručene šíriť ďalej ako infekcia. Potencionálny útočník tak môže prispôsobiť spôsob útoku na vás (napadnutia), dostanete sa do zorného poľa zlodejov zbraní, nehľadiac na to že vás budú otravovať pacifisti so svojimi pravdami.