Zbrane sprevádzajú ľudstvo už od nepamäti v rôznych podobách. Všetko začalo jednoduchou kamennou sekerou a oštepmi s kamennými alebo drevenými hrotmi. Postupom času však začali do výzbroje pribúdať oveľa účinnejšie zbrane ako praky, luky, meče rôznych tvarov i veľkostí, halapartne a samozrejme kuše, ktoré sa tešili veľkej popularite.
S nástupom strelných zbraní veci nabrali pomerne rýchly spád. Nuž čo, človek je skutočne tvor vynaliezavý.
Strelné zbrane delíme na:
- strelné zbrane mechanické (praky, luky, kuše, katapulty atď.)
- strelné palné zbrane (puška, pištoľ, guľomet, kanón, húfnica atď.)
- raketové zbrane (raketový granát, Panzerfaust, bezzáklzové zbrane, raketomety atď.)
Mechanické strelné zbrane
Mechanická zbraň: je strelná zbraň, ktorá na vystrelenie strely využíva mechanickú energiu akumulovanú v pružnom médiu a jej následného dynamického uvoľnenia. Akumulátorom energie môže byť závažie listové alebo torzné, alebo vinuté pružiny, pneumatické akumulátory alebo kombinácia týchto akumulátorov. Prenos na strelu je vykonávaný prostredníctvom mechanických (pákové) alebo pneumatických väzieb.
Prak
Prak pracuje na princípe zmeny smeru síl na ramene. Pri roztláčaní praku je udeľovaná strele kinetická energia, ktorá po uvoľnení ramena praku umožňuje strele vykonať let po balistickej krivke. Tým, že strelec dodáva kinetickú energiu strele postupne a uvoľňuje odrazu, dokáže dodať strele vyššiu počiatočnú rýchlosť, ako keby strelu vrhal sám.
Prečítajte si tiež: Háčkovnica a winchestrovka
Ručný prak poznali už staroveké biblické národy. Už v predkráľovskej dobe existovali vraj organizovaní cvičení strelci z praku ako obávané skupiny. Prakovníci sa nachádzali v Dávidovej skupine a svoje vojsko vyzbrojil prakmi aj kráľ Azarjáš. Ručný odstredivý prak bol vyrobený z povrazu, koženého remeňa a kúsku kože, do ktorého sa vkladala strela. Prakovník chytil oba konce do ruky, prak roztočil a jeden koniec pustil. Európska pechota používala praky až v 16. storočí. Vidlicový prak je vyrobený z drevenej vidlice vo tvare Y, medzi jej ramenami je napnutá guma.
Kuša
Energia pre výmet strely (šípu) sa získava napnutím lučišťa, vyrobeného z dreva, ocele, alebo kosti. Lučište upevnené na pažbe je napínané u menej výkonných zbraní len svalovou silou strelca, u výkonnejších pomocou rôznych napinákov, kolovrátkov, či heverov. Pažba bola tvarovaná podobne ako neskoršie pažby puškové. Do otočnej časti spúšťového mechanizmu (zvanej orech) sa vkladala tetiva napínajúca lučište. Do lôžka sa kládol šíp oprený o tetivu. Po stlačení kovovej spúšte jej koniec držiaci v druhom záreze sa uvoľnil, a tá vymrštila strelu. Strieľalo sa nielen šípmi, ale aj hlinenými guličkami a pod.
Kuše sa objavili už v Číne, neskôr v antickom Grécku a starovekom Ríme. Používanie v stredovekej Európe je datované od 10. storočia. U nás sa kuša objavovala už od 14. storočia, avšak pod starším názvom samostrela. Názov kuša sa začal používať až v od 2. Tretiny 15. Storočia. Kuša bola obľúbenou zbraňou v pevnostiach.
Podľa rytierskeho kódexu mal stredoveký rytier kopiju, meč, sekeru, palcát a dýku; zbrane cti priame a osobné. Používanie vrhacích zbraní sa považovalo za opovrhnutia hodné. No objavením kuše sa všetko zmenilo. Šíp vystrelený z tejto zbrane prenikal cez drôtenú košeľu a mohol ju používať hocikto ukrytý v kríkoch. Preto v 12. storočí dochádzalo k cirkevným zákazom používania tejto zbrane. Magna charta v Anglicku zakazovala v 13.storočí používať kušu. No Angličania mali už vtedy účinnejšiu a priebojnú zbraň, veľký luk, ktorý dosahoval dĺžky až dva metre.
Účinnosť kuše bola až do 15. storočia väčšia než u vtedajších ručných palných zbraní a tiež jej presnosť a väčší dostrel než u luku, okrem veľkého a prispievali k jej ohromnej obľube a dlhodobému zotrvávaniu vo výzbroji armád. Vďaka svojim vynikajúcim vlastnostiam sa kuše udržali až do 17.storočia.
Prečítajte si tiež: O vzniku prvých zbraní
Sekcia historických mechanických strelných zbraní KHSP usporiadala v roku 2014 štvrtý ročník preteku v streľbe z kuše na pevný cieľ - červené jablko ! Účastník preteku ktorý trafí šípkou z kuše jabĺčko získava odznak - čarostrelec ! Pretek sa riadi dôsledným pretekárskym poriadkom. Uskutočňuje sa 18. novembra, v deň výročia udalosti legendárneho strelca z kuše Viliama Tella !
Katapult
Katapult je rímsky vojnový metací stroj, obdoba gréckeho euthytononu. Je založený na podobnom princípe ako balista, nevystreľuje však kamenné gule, ale dlhé šípy veľkosti oštepu. Dráha letu projektilu je plochá. Metacie ramená boli spojené tetivou, ktorá bola po napnutí spustená buď otočením záchytu s výrezom, v ktorom spočívala alebo bolo spúšťové ústrojenstvo na princípe dvojramennej páky. Katapulta sa používala už v predkresťanskej dobe.
Luk
Luk je jedna z najstarších zbraní vôbec vyskytujúca sa už od praveku. Jej oblúk (lučište), drží strelec uprostred za madlo a druhou rukou napína tetivu, povraz spájajúci oba konce oblúka. Pri uvoľnení tetivy sa lučište napne a tetiva vymrští strelu, šíp. Lučište môže byť drevené, kostené alebo oceľové. V starovekom Egypte sa používali antilopie parohy, v starom Grécku parohy divokého kozla v Tibete byvolie rohy, v Japonsku bambus. Tetivy v praveku vyrábali zo zvieracích šliach, u primitívnych národov z hovädzej kože alebo z rôznych rastlinných vlákien. Šípy sa ukladali v puzdre zvanom tulec.
V historických dobách máme doklady o používaní luku v Egypte, Mezopotámii a v starovekom Grécku a Ríme. Lukostreľba sa používala tak vo vojne, ako aj pri love. Niektoré národy vynikali v ovládaní liku nad inými národmi a ich príslušníci boli zaraďovaní do starovekých armád. Týkalo sa to predovšetkým Skythov, Syranov, Kréťanov, Parthov. Od antických čias až dodnes patrí lukostreľba medzi obľúbené strelecké disciplíny. Z národov bojujúcich s Rímom boli najviac obávaní lukostrelci Hunovia. Karol Veľký dbal na to, aby aj v jeho armáde mali lukostrelci svoje miesto. V Británii vynikali ako lukostrelci Welsania. Luky boli až do 15.storočia účinnejšie než vtedajšie ručné palné zbrane.
Ak ste si mysleli, že luky pri poľovaní sú už minulosťou, vyvedieme vás z omylu. Absencia hluku pri výstrele je navyše bonus, o ktorom sa poľovníkom so strelnou zbraňou môže iba snívať. Poľovanie s lukom je samozrejme oveľa náročnejšie. Lukostrelec sa musí maskovať aby sa dostal k zveri oveľa bližšie ako poľovník so strelnou zbraňou, ktorý môže zver loviť zo vzdialeností 100 metrov.
Prečítajte si tiež: Od kyjaku po Glock