Do politiky vstúpil v roku 1993 a o rok neskôr založil svoju stranu Forza Italia. Ovplyvnil masovú kultúru a obraz vtedajšieho Talianska vo svete. Ešte v roku 2021 bol šiestym najbohatším mužom Talianska.
Politikov zdravotný stav nebol optimálny. Jeho ošetrujúci lekár zdôraznil, že hospitalizácia je bežnou praxou. A teda keď išiel politik minulý piatok opäť do nemocnice, medializovalo sa to len ako rutinná prehliadka. Jeho stav sa veľmi zhoršil v pondelok (12. 6.) v milánskej katedrále. Silvio Berlusconi figuroval až v 20 súdnych procesoch. Vyšetrovanie jeho prepojenia na organizovaný zločin ešte stále prebieha.
V rovnaký deň sa oslavuje aj Svetový deň chorých. Svetový deň chorých ustanovil pápež Ján Pavol II. v roku 1992. Prvý raz sa oslavy tohto dňa konali v roku 1993 v Lurdoch. Tento deň poskytuje príležitosť, ktorá cirkevným komunitám pomáha udržiavať živú pozornosť voči chorým a trpiacim a povzbudzuje zdravotníckych pracovníkov, aby sa neprestajne nasadzovali vo svojej profesionálnej službe.
Panna Mária sa prvýkrát zjavila Bernadette Soubirousovej (1844-1879) 11. februára 1858 v jaskyni Massabielle pri mestečku Lurdy. Panna Mária sa potom zjavila Bernadette 18-krát. Panna Mária od Bernadetty Soubirousovej žiadala modlitbu za hriešnikov, pokánie a chcela, aby na mieste zjavenia dala postaviť kaplnku. Pri zjavení z 25. februára 1858 Matka Božia Bernadette povedala, aby začala pri mieste zjavenia kopať.
Pred 75 rokmi, 30. januára, zomrel Mahátma Gándhí. Deň Gándhího narodenia, 2. október, je v Indii každoročne spomínaný ako Gándhí džajanti (oslava Gándhího). V roku 2007 prijala OSN rezolúciu, ktorá vyhlasuje 2. október za Medzinárodný deň nenásilia.
Prečítajte si tiež: Odvaha v modernom šerme
Spočiatku Gándhího života nič nenasvedčovalo tomu, že by drobný Móhandás mal dospieť v muža, ktorý sa stane vzorom pre milióny ľudí. Narodil sa 2. októbra 1869. V škole nijako nevynikal, naopak sa vyznačoval veľkou dávkou plachosti, nízkou sebadôverou a samotárstvom. Ako 13-ročný sa oženil s rovnako starým dievčaťom menom Kasturbáí. Ohromený a neskúsený mladík sa všemožne snažil vyrovnať britským gentlemanom, čoskoro ale zistil, že obyčajná vonkajšia podoba mu žiadanú vnútornú istotu neprináša. Začal pomaly experimentovať s jednoduchším spôsobom života. Hoci mu jeho úspešná právnická prax umožňovala život v luxuse, čoraz viac preferoval asketický spôsob života. Veľa času venoval čítaniu náboženských spisov najmä Bhagavadgíty a porovnával ich s vlastnými skúsenosťami.
Aby sa zoznámil s pomermi v rodnej krajine, vydal sa na dvojročnú poznávaciu cestu. Začal propagovať odmietanie spolupráce s koloniálnymi úradmi, vyzýval k občianskej neposlušnosti, spočívajúcej v nerešpektovaní nespravodlivých zákonov. O tri roky neskôr ale za svoju kampaň opäť skončil vo väzení. Hoci bol Gándhí významným protivníkom britskej vlády, tá si ho v predvojnových a vojnových rokoch už nedovolila nepozvať na vyjednávanie o povojnovom usporiadaní Indie. Pár dní na to, 30. januára 1948, ho zavraždil hinduistický fanatik.
Pred 25 rokmi, 29. januára 1998, bola uvedená do prevádzky Medzinárodná vesmírna stanica (ISS). Vlastná stavba stanice začala koncom roku 1998, keď raketa Proton vyniesla na obežnú dráhu prvý modul, ruskú Zarju. Ako druhý sa na palube raketoplánu Endeavour do vesmíru dostal americký modul Unity. Obývateľnou sa ISS stala v druhej polovici roku 2000, keď sa k nej pripojila obytná časť Zvezda. Prvá trojčlenná posádka sa na ISS usídlila začiatkom novembra 2000. Tvorili ju dvaja Rusi a jeden Američan. Odvtedy je stanica trvalo osídlená. Stanica ISS je umiestnená na mierne eliptickej nízkej obežnej dráhe zeme vo výške okolo 400 km. Pri priemernej rýchlosti okolo 27 720 km/h obieha Zem s periódou asi 92 minút. Váži asi 420 000 kilogramov, je široká 108 metrov, vysoká okolo 20 metrov a dlhá 73 metrov. NASA v roku 2021 oznámila, že americká vláda bude prevádzku stanice financovať až do roku 2030.
S pestrofarebnými kockami z lega žije už niekoľko generácií. Majú milióny priaznivcov a patria medzi najobľúbenejšie hračky na svete. V roku 2000 vyhlásila Britská asociácia hračiek Lego za „hračku storočia“. Od zaregistrovania patentu na umelohmotnú kocku uplynie v sobotu 28. januára 65 rokov. Rodinnú tradíciu zdokonaľoval a rozvíjal jeden zo synov zakladateľa firmy Godtferd Kirk Christiansen. Prvý veľký krok od drevených hračiek smerom k výrobe plastových urobila spoločnosť po druhej svetovej vojne v roku 1949. Patent na umelohmotnú kocku dnes už legendárnej stavebnice Lego zaregistrovali 28. januára 1958.
Tak napríklad otázka koľko kombinácií sa dá vytvoriť zo šiestich lego kociek bola prvýkrát oficiálne zodpovedaná v roku 1974. Nepozdávalo sa ale profesorovi matematiky na univerzite v Kodani Sörenovi Eilersovi, a preto sa rozhodol ho preveriť. Postupne vyrástli ďalšie Legolandy - napríklad v roku 1996 v poradí druhý na svete vo Windsore na britských ostrovoch a v roku 1999 otvorili v meste v Carslbad v Kalifornii prvý Legoland park mimo Európy. Zatiaľ posledný Legoland otvoril svoje brány 5. mája 2023 v Kchonsáne v Južnej Kórei.
Prečítajte si tiež: Historický šerm: Pravidlá a kategórie
Aj kocka cukru má svoj pamätník, a to v juhočeskom mestečku Dačice. Práve v tunajšom cukrovare vyrobili prvý kockový cukor na svete. Riaditeľ cukrovaru Jakub Krištof Rad ho prvý raz vylisoval už v roku 1841, patent na výrobu mu však vo Viedni udelili 23. januára 1843. V pondelok (23. januára) uplynulo od tohto dňa 180 rokov. Jakub Krištof Rad (Jacob Christoph Rad) sa narodil 25. marca 1799 vo švajčiarskom meste Rheinfelden. V roku 1840 sa stal riaditeľom cukrovaru v Dačiciach, mestečku neďaleko dnešnej česko-rakúskej hranice. V tom čase sa vyrábal cukor v homoliach alebo v bochníkoch.
Juliana Radová, manželka Jakuba Krištofa Rada, žila čulým spoločenským životom, čo sa spájalo aj s častými návštevami. Keď hostí ponúkala kávou alebo čajom, bola nútená vysekávať cukor z homole, čo nebola jednoduchá úloha. Jakub Krištof Rad ako správny muž vyhovel želaniu svojej ženy a zostrojil lis na kockový cukor. Obsahoval 400 otvorov. Dačický cukrovar začal dodávať na trh kocky s názvom Čajový cukor (Thee-Zucker) alebo Viedenský kockový cukor (Wiener Würfelzucker). Kocky sa vyrábali v dvoch veľkostiach - s hranou 1,2 cm alebo 1,5 cm. Popri bielom cukre sa vyrábal aj cukor hnedý alebo červený. Aj keď bol kockový cukor trochu drahší, získal si popularitu pre jednoduchú manipuláciu.
Dačický cukrovar však postupne upadal, pretože sa nachádzal v oblasti, kde sa nepestovala cukrová repa. Jej dovoz tak predražoval výrobu. V roku 1846 sa Jakub Krištof Rad odsťahoval do Viedne a cukroval ukončil v roku 1852 svoju činnosť. V Dačiciach tak ostal ako spomienka len pomník znázorňujúci kockový cukor.
Prvú podzemnú dráhu na svete sprístupnili v Londýne pred 160 rokmi. Verejnosť sa metrom mohla odviezť 10. januára 1863 na časti linky Metropolitan Railway. Myšlienka umiestniť aspoň časť londýnskej dopravy pod zem sa objavila už v roku 1830. S prácami sa začalo vo februári 1860. Prvú skutočne hlbšiu trasu otvorili v roku 1890 a odvtedy sa metru hovorí The Tube. Pre verejnosť sa metro otvorilo 10. januára 1863. Deň predtým sa tzv. podzemkou na takmer sedem kilometrovej trase z londýnskeho nádražia Paddington do stanice Farringdon Street odviezlo vedenie spoločnosti a jeho hostia.
Všetky stanice obliehali v prvý deň dychtiví cestujúci. Nie všetci si však dopravný zázrak mohli vyskúšať. Prvú tlačeniu cestujúci absolvovali pri vstupe do stanice. Ďalšia ich čakala pri predaji lístkov a potom pri nastupovaní. V krátkom čase podzemka prepravovala 26 000 pasažierov každý deň. V súčasnosti ich je približne päť miliónov. Londýnske metro má dĺžku 402 kilometrov a obsluhuje 280 zastávok.
Prečítajte si tiež: Viac o turnajoch a umiestneniach
7. júla 2005 došlo k teroristickým útokom v Londýne. Explózie prerazili tri vlaky londýnskeho metra a zabili 39 ľudí. O hodinu neskôr zahynulo 13 ľudí pri výbuchu bomby na hornej palube autobusu na námestí Tavistock. Pri celkovo štyroch útokoch sa zranilo viac ako 700 ľudí, píše webový portál Britannica. Niekoľko staníc metra v londýnskej finančnej štvrti museli evakuovať a následne uzavrieť. Výbuchy spôsobili dopravný chaos a zablokovali dopravu v celom londýnskom metre. Neskôr došlo k simultánnym výbuchom vo vlakoch na Russell Square, Aldgate a Edgware Road. V apríli 2007 obvinili troch britských moslimov z pomoci pri plánovaní bombových útokov, no o dva roky neskôr ich oslobodili. Novú linku londýnskeho metra s názvom Elizabeth Line po dlhom čakaní otvorili pre verejnosť v máji 2022. Linku Elizabeth Line, ktorej výstavba stála takmer 20 miliárd libier (24 miliárd eur), mali pôvodne otvoriť v decembri 2018.
Britský herec Jude Law má na konte mnoho vydarených filmov. V nich divákom ukázal, že vie rovnako dobre zahrať záporákov i kladných hrdinov a krásavcov. Jude Law oslavuje 50 rokov - narodil sa 29. decembra 1972. Obaja jeho rodičia - Margaret Anne Heyworth a Peter Robert Law - pracovali ako učitelia, jeho otec sa neskôr stal riaditeľom školy. Vždy chcel byť „serióznym“ hercom, a tak svoj príťažlivý vzhľad vnímal skôr ako nevýhodu. Londýnsky rodák začal už v dvanástich rokoch študovať herectvo. V sedemnástich však z hereckej školy odišiel a začal nakrúcať, zároveň ale tiež hral v divadle.