Severné Taliansko je raj pre cyklistov, ktorí majú radi kopce. Platí to aj pre región Friuli v blízkosti rakúskej a slovinskej hranice. Podmienky v severotalianskych horách si vychutnajú najmä jazdci na cestných bicykloch. Terénov pre horský bicykel je menej, pretože svahy sú tu extréme strmé a povrchy kamenisté. Ale aj tu sa dajú nájsť trasy pre rôzne typy bicyklov.
Ak máte radi šport, určite ste už počuli o vrchu Triglav, smaragdovej rieke Soča či mekke adrenalínových športov Bovec, nachádzajúcich sa v Triglavskom národnom parku. Vysoké majestátne kopce, pomedzi ne sa tiahnuce úzke doliny, vykosené lúky a horské potoky s priezračne čistou vodou, to všetko pôsobí tak magicky krásne, až si musíte pretrieť oči, či sa vám nesníva. Cez Triglavský národný park som v minulosti šla už viackrát, no vždy len autom, prejsť ho na bicykli bolo mojím snom už dlhšie.
Triglavský národný park je súčasťou pohoria Júlske Alpy a slovinský klenot vábiaci na dobrodružné športové zážitky ako sú vysokohorská turistika, rafting, kaňoning a aj cyklistika. V údolí rieky Soča vás totiž čakajú vysoké prevýšenia a úseky, ktoré prekonáte visutými drevenými mostíkmi ponad skalné kaňony a dravé rieky.
Triglavský národný park sa nachádza približne 460 km od Bratislavy a začína prakticky hneď po prekročení rakúsko-slovinského pohraničia. Pomenovaný je podľa najvyššieho kopca Triglav (2864 m), ktorý je znázornený aj na slovinskej vlajke a štátnom znaku. Triglavský národný park je jediným národným parkom v Slovinsku, má rozlohu 840 km2 a je ohraničený mestami Kranjská Gora a Jesenice na severe, Bledom, Bohinjom a Gorje na východe, Tolminom a Kobaridom na juhu a Bovcom na západe.
Všetky tieto mestá sú významnými športovými centrami a zároveň bodmi, cez ktoré prechádza tzv. Júlska cyklotrasa je cyklookruh po obvode Triglavského národného parku s jednou odbočkou na juh do Novej Gorizi, ktorá leží na hranici s Talianskom.
Prečítajte si tiež: Talianska zostava v biatlone
Plán, kde bicyklovať sa nerodil ľahko, preferovali sme však cyklochodníky, prípadne asfaltové cesty so zvládnuteľnými stúpaniami a hlavne blízkosťou rieky Soča, v ktorej sa dá príjemne schladiť a kochať jej krásnymi zákutiami. Za 4 dni sa nám podarilo namixovať výživný cykloitinerár s peknými značenými cyklotrasami, náročnejšími stúpaniami aj neočakávanou mediteránskou krajinou.
Cyklotrasa Jesenice - Rateče
Ak budete chcieť v Júlskych Alpách bicyklovať po bezpečnom segregovanom cyklochodníku s miernym sklonom, dobrým značením a panoramatickými výhľadmi, vyberte sa na túto cyklotrasu. Začína v meste Jesenice na severe Triglavského národného parku a vedie po krásnom asfaltovom cyklochodníku až po hranicu s Talianskom.
Trasa meria 30 km a prechádza malebnými dedinkami Mojstrana, Gozd Martuljek, strediskom Kranjska Gora, dedinkou Podkoren až po obec Rateče a tabuľu označujúcu vstup do Talianska. Cyklotrasa z Jesenice do Rateče má označenie D-2 Jesenice-Rateče, trasa je značená dobre a stretnete tu veľa cyklistov, či už ďiaľkových (Tarvisio - Ljubljana) alebo rekreačných, prípadne rodiny s deťmi. Ak jazdíte s cyklovozíkom, veľa iných možností v Triglavskom národnom parku nebude, táto trasa je na to určite vhodná.
Bonusom je, že po celý čas kopíruje rieku Sava Dolinka, v ktorej sa dá okúpať. Teplota vody je v lete veľmi príjemná, pozor si však treba dať na miestami silnejší prúd. Voľný čas sa dá naplánovať aj pri športovom stredisku Planica pred obcou Rateče, kde sa organizujú majstrovstvá sveta v lete na lyžiach. Tu môžete vyskúšať ZIP-line ponad obrovský mostík alebo len tak obdivovať peknú panorámu z terasy reštaurácie.
Cyklotrasa cez Soču a Čezsoču (Bovec)
Keď som v úvode článku spomínala cyklotrasu s viacerými visutými drevenými mostíkmi ponad nádherne sfarbené rieky, tak som mala na mysli hlavne cyklookruh cez Soču a Čezsoču so štartom a cieľom v mestečku Bovec.
Prečítajte si tiež: Lyžovanie v Taliansku z Banskej Bystrice
Okolie mesta Bovec ponúka niekoľko zaujímavých miest, pri ktorých sa oplatí na chvíľu zamknúť bicykel a prekráčať ich peši. Takto sa napríklad môžete doviezť k pevnosti Trdnjava Kluže, hradu s tunelom z 1. svetovej vojny. Hneď oproti sa môžete vydať lesným chodníkom na prechádzku ku Korita Kluže, krásnemu žľabu na rieke Koritnica.
K obidvom cieľom sa z Bovca dostanete po ceste č. 203, ktorá sa najprv mierne, potom poriadne strmo dvíha až k mestečkám Log pod Mangartom a Strmec na Predelu. Tu môžete pokračovať na talianske hranice (priesmyk Predel) alebo odbočiť na Mangart, štvrtý najvyšší kopec na území Slovinska. Ale to len v prípade, že máte elektrobicykel alebo kondičku na jedničku.
Po obhliadke pevnosti a nabaženia sa výhľadov na údolie rieky Koritnica sa môžete vrátiť naspäť a na križovatke pred Bovcom odbočiť na cestu č. 206 k údoliu rieky Soča. Odtiaľ sa dá pokračovať na mesto Soča alebo odbočiť smerom na Čezsoču. Po odbočení sa asfaltový chodník zmení na kamenistý, ale nech už ste na akomkoľvek bicykli, pokračujte, buď na ňom alebo peši. Chodník totiž vedie popri rieke Soča, ktorú na mnohých miestach pretínajú spomínané drevené mostíky. Lesná cesta, ktorá sa neskôr zmení na asfaltovú, vás privedie do dedinky Čezsoča, odkiaľ sa dá pokračovať ďalej do dedinky Log Čezsoški.
Pokračovať sa dá aj na druhú stranu ďalej po ceste č. 206 smerom na mestečko Soča, kde sa nachádzajú dve úžasné tiesňavy Velika a Mala korita Soče. My sme tieto miesta, žiaľ, nestihli navštíviť, ale podľa obrázkov na internete súdim, že to musí byť úplná nádhera. Ísť sa dá ešte ďalej na mesto Trenta, čo je zas východiskový bod na horský priesmyk Vršič. Vršič je strmý, 9 km dlhý kopec s množstvom točivých zákrut a jedna z najväčších cyklovýziev, akú v Triglavskom národnom parku nájdete. Ja som ho zatiaľ prešla len autom, ale musím povedať, že na mňa zapôsobil.
Cyklotrasa Tolmin - Kobarid - Trnovo ob Soči
Mesto Tolmin sa nachádza na južnom okraji Triglavského národného parku a dá sa z neho vyraziť na ďalšiu peknú cyklotrasu po povodí rieky Soča. No najprv vám odporúčam navštíviť Tolminska korita - hlboký riečny kaňon s chodníkom popri skalných stenách a zaujímavých skalných útvaroch. Za vstup do rokliny zaplatíte 10 EUR pre dospelú osobu počas letnej sezóny, mimo nej 8 EUR. Pri vstupe dostanete mapku s vyznačenou trasou, na ktorú si vyčleňte tak hodinu a pol. Trasa meria 2 km, miestami je chodník strmší, ale nie náročný, zvládnu ho aj deti.
Prečítajte si tiež: Tipy na lyžovanie v Dolomitoch
Po návšteve kaňonu sa môžete vybrať na veľmi pekný cyklokruh po obidvoch brehoch rieky Soča - cez mestečká Kobarid a Trnovo ob Soči. Úsek cez dedinky Dolje, Volarje a Kamno vedie po málo frekventovanej vedľajšej ceste s kvalitným asfaltom, na ktorej si užijete pokojný slovinský vidiek s občasným výhľadom na rieku Soča. Zmena nastane v meste Kobarid, ktoré je značne turistické - hemží sa to tu vodákmi, turistami, cyklistami a všetkými, ktorí využívajú rieku Soča na rôzne adrenalínové športy. V Kobaride sa oplatí vojsť aj do mesta, je síce maličké, ale veľmi príjemné.
Z mesta Kobarid sa vráťte k Napoleonovmu mostu (nazvaný po Napoleonovi Bonapartem, ktorého pluk tu prechádzal k priesmyku Predel) pri vstupe do mesta a odbočte na asfaltovú cestu popri pravom brehu rieky Soča. Je to veľmi pekná cyklocesta s najprv miernym, potom strmším sklonom ale minimom áut a krásnymi výhľadmi na zalesnené strmé kopce Júlskych Álp. Cesta smeruje do mestečka Trnovo ob Soči a tento úsek sa mi naozaj páčil, sú tam kempy, ďalšie mostíky cez Soču, skupinky na raftoch, ďalšie skupinky skačúce zo skál do vody (kaňoning), skauti udúci naprieč národným parkom, cyklisti či rodiny s deťmi.
Hoci to je z Trnova ob Soči do Bovca už len kúsok, auto sme mali v Tolmine, museli sme sa preto otočiť a vrátiť. Naspäť sme šli po menej kľukatej a menej kopcovitej ceste č. 102, ktorá je dosť frekventovaná, no nie nebezpečná. No ak sa ceste spoločnej s autami chcete vyhnúť, môžete sa do Tolminu vrátiť rovnako ako ste z neho vyrazili. Čo už, ísť na cyklovýlet autom má svoje výhody aj nevýhody. Jednou z nevýhod je, že sa poň musíte vraciať, či už bicyklom alebo iným dopravným prostriedkom. V Triglavskom národnom parku to však s verejnou dopravou nie je také jednoduché, spojov je málo a ak, tak chodia len párkrát za deň.
Cyklotrasa Deskle - Most na Soči
Trasa Deskle - Most na Soči bol tak trošku náhradný plán, ktorý pôvodne nebol v úmysle, keďže sme chceli bicyklovať hlavne na území Triglavského národného parku a táto trasa už smerovala mimo neho. Museli sme sa však prispôsobiť počasiu, okolie Bovca sužovali búrky, naopak pohraničie s Talianskom a Goricia/Nová Gorica boli úplne jasné a slnečné. Autom sme sa teda presunuli do mestečka Deskle a odtiaľ sme sa vybrali smer severovýchod do mesta Most na Soči.
Cyklotrasa oficiálne začína na taliansko-slovinskej hranici v meste Nová Gorica, my sme na ňu nastúpili na jej 16-tom kilometri. Podľa mapy to mal byť oficiálny cyklochodník popri železničnej trati mimo hlavných ciest. Prvá polovica trasy aj taká bola, viedla cez les a dedinky Anhovo, Krstenica, Kanal a Avče. Potom však chodník prešiel na druhú stranu Soče a začal sa dvíhať vyššie do kopcov k malým vinárskym osadám a ovocným hájom. Pražiace slnko a pokročilé popoludnie urobilo svoje a neduhy v podobe kopčekov hore-dole a občas prepadnutej cesty nám na nálade nepridávali. Túto trasu sme trochu energeticky podcenili a do Mosta na Soči došli v nie najlepšom rozpoložení. Útechou však bola miestna reštaurácia a pohľad na skačúcich mladíkov z mosta do prosta (rozumej Soče).
Každopádne, trasa z talianskeho pohraničia do Mosta na Soči je zaujímavá ale netreba ju podceniť. Zdĺhavé roviny na juhu síce príliš neobľubujem, ale bližšie k Triglavskému parku sa charakter krajiny dvíha a striedavé stupáčiky s krátkymi klesaniami pobavia i vyčerpajú. Čo ma však zaujalo najviac bol prechod z mediteránskej prírody do alpínskej. Keď sa presúvate autom alebo vlakom, až tak to nevnímate, no na bicykli to bolo evidentné.
Cyklotrasa okolo jazera Bled
To najlepšie na koniec, by sa dalo povedať o cyklotrase, na ktorú prišiel rad až teraz: Začiatok a koniec má pri jazere Bled, ktoré je jedným z najnavštevovanejších miest v rámci celého Slovinska. Ak ste pri Blede ešte neboli, určite si ho prejdite, jazero má krásnu farbu vody, nachádza sa v krásnom prírodnom prostredí, oplatí sa prebicyklovať aspoň kus jeho pobrežia.
Potom zamierte na severozápad na dediny Spodnje Gorje a Krnicu, istú chvíľu pôjdete po ceste spoločnej s autami, no vodiči sú ohľaduplní a na cyklistov zvyknutí. Po dlhom nenáročnom vyhliadkovom úseku (na mapke úsek 2-4) dôjdete až k dedinke Zgorna Radovna, kde sa nachádza jedno krátke ale intenzívne stúpanie. Na jeho vrchole je odbočka do ďalšej veľmi peknej doliny - doliny Krma (úsek 4-5), ktorá vedie k horskej chate Kovinarska koča v Krmi. Tento 4,2 km dlhý úsek vedie najprv po asfalte, potom však po celkom výživnej gravelovej ceste, ak ste teda na cesťáku, radšej tam nechoďte. Je to iba odbočka ku chate, ktorá sa potom vráti späť na hlavnú cestu smer Mojstrana.
V Mojstrane sa napojíte na cyklotrasu D-2 Rateče-Jesenice (spomínam ju v úvode článku), ktorou sa pohodlne doveziete do mesta Jesenice. Tu cyklotrasa končí a ďalej k Bledu pôjdete už po hlavnej ceste smer Kočna a Spodnje Gore. Poslednou výzvou je tiahlejšie stúpanie na Kočnu, potom sa už len spustíte k jazeru Bled na miesto, kde ste štartovali. Okruh má 58 km, spolu s odbočkou na Kovinarsku koču prevýšenie 837 m s čistým časom jazdy 3 hod.
Toto bolo mojich 5 tipov na menej až stredne náročné cyklotrasy v nádhernej prírode Triglavského národného parku. Možností na bicyklovanie je tu samozrejme omnoho viac, špeciálnou kategóriou by mohli byť horské cyklotrasy či single-traily, na tie som si však s mojim gravelom netrúfla. Pri plánovaní cyklovýletu v Júlskych Alpách toto netreba podceniť, príroda je tu síce krásna, ale kopce sú tu miestami veľmi strmé, pády spôsobené zlým výberom bicykla by nemuseli skončiť najšťastnejšie. V Triglavskom národnom parku sa však dá krásne bicyklovať aj po asfaltových cestách, tie sú zväčša kvalitné a bezpečné.
Okruh cez sedlo Somdogna
Epický okruh v talianskej časti Júlskych Álp. Deväťdesiat percent trasy síce vedie po kvalitnom asfalte, ale zvyšných desať sa dá prejsť len na horskom bicykli. Žiletkári sa zo sedla Somdogna musia vrátiť rovnakou cestou ako vyšli hore. Napriek tomu som ich stretol dosť.
Okruh cez sedlo Somdogna som prešiel na horskom bicykli, hoci je prevažne asfaltový. Iný spôsob ako trasu zokruhovať jednoducho nie je. OK, veľmi otrlý jazdec by zjazd zo sedla do doliny Saisera možno dal aj na graveli. No ja som takému sado-maso štýlu zatiaľ neprišiel na chuť.
Odporúčam tiež dodržať smer jazdy so stúpaním do najvyššieho bodu po asfalte a zjazdom z neho po šotoline. Opačne by to bolo o dosť náročnejšie.
- Trasa: Dĺžka 53 km, nastúpaných 1228 m, celkový čas 3:45 h.
Štartujem v mestečku Pontebba a prvé kilometre idem priamo na juh po cyklotrase Ciclovia Alpe Adria Radweg. Tento úsek som už prešiel viackrát. Necelých desať kilometrov v miernom klesaní po násypoch, mostoch a v tuneloch zrušenej železnice ubehne veľmi rýchlo. Len v tých tuneloch ma brzdí kvalita osvetlenia.
V osade Dogna, kde cestná estakáda vedie len pár metrov od veže kostola, odbáčam do horskej doliny Val Dogna. Úzka asfaltka stúpa popri toku riečky, ktorá sa (ako inak) nazýva Torrente Dogna. Občas míňam odbočku do usadlostí nachádzajúcich sa vyššie na úbočiach, občas malú skupinu domov. Áut tu jazdí minimálne, spolužitie s nimi je pre cyklistu bezproblémové.
Dolinou vedie pútnická trasa Il Cammino Celeste (Nebeský chodník), ktorá sa začína na ostrove Barbana v lagúne jadranského prístavu Grado a končí sa na hore Monte Lussari nad Tarvisiom pri rakúskej hranici. Peších pútnikov nestretávam, že by išli na bicykloch? Cyklistov niekoľkých predbieham. Väčšinou ide o zmiešané dvojice, pán bez motora a dáma na ebiku. Zo dvaja žiletkári zase prebiehajú mňa.
V rannom opare sa mi nad horným koncom doliny otvára výhľad na majestátny Jôf di Montasio (2753 m), najvyššiu horu v talianskej časti Júlskych Álp. Nekonečné stúpanie už cítim v nohách aj na zadku, navyše začína pripekať slnko. V duchu ďakujem za časté tienisté úseky. Výškový rozdiel medzi najnižším a najvyšším bodom trasy je tisíc metrov, to sa nedá oklamať (iba ak elektromotorom).
Tak ako všade v okolí niekdajšej hranice medzi Talianskom a Rakúsko-Uhorskom, ani vo Val Dogna nechýbajú pamiatky z čias Grande Guerra. Jedna informačná tabuľa mi odhaľuje pôvod čudných betónových stĺpov nad cestou (pozostatok vojenskej zásobovacej lanovky), ďalšia približuje históriu kamenného baraku pri odpočívadle (slúžil ako zázemie pre vojakov strážiacich hraničný hrebeň na severnej strane doliny).
Presne v momente, keď začínam sám sebe nadávať za výber trasy, sa objavuje tabuľa s nápisom Sella Somdogna 1392 m n. m. spolu s dopravnou značkou slepej cesty. V sedle stojí pekný kamenný pamätník obetiam 1. svetovej vojny a malé parkovisko. Ak by ti napadlo doviezť bicykel autom do sedla a začínať okruh v najvyššom bode, predstav si, ako do toho kopca šliapeš na konci túry s 50 kilometrami v nohách. Ja som takú chybu - voľba cieľa náročnej trasy na kopci - urobil len raz v živote a nechystám sa ju zopakovať.
Zo sedla vedie krátka hrboľatá spojka ku chate Fratelli Grego, kde sa v sezóne zvyčajne dá kúpiť nejaké občerstvenie. Nasleduje serpentínová lesná cesta so šotolinovým povrchom, na ktorej slušne zahreješ brzdy pri zjazdovaní 400 výškových metrov na parkovisko v závere doliny Val Saisera. Kúsok pod ním sa bývalé kasárne (tie sú tu naozaj na každom rohu) pomaly menia na turistický rezort.
Vo Val Saisera sa oplatí na chvíľu zastaviť a pokochať sa pohľadom na hradbu dvaapoltisícoviek na južnom konci údolia. Vedľa už spomenutého Jôf di Montasio (2753 m) stoja Modeon del Buinz (2554 m) a Jôf Fuart (2666 m). Pod nimi sa rozprestierajú široké štrkové nánosy horských riek. V zime sa na nich výborne bežkuje.
Val Saisera je tiež východiskom pre niekoľko zaujímavých skialpových túr. Zatiaľ ich len mám v zozname.
Približne sedem kilometrov dole dolinou po asfalte prefrčím veľmi rýchlo. Už to tu poznám, takže nie je motivácia na zastávky. Ide o populárne výletné miesto najmä pre rodiny s deťmi. V krásnom lese s horskými bystrinami je vyznačených viacero náučných chodníkov. Na dolnom konci doliny, v blízkosti mýtnice (autá za vjazd platia 5 €), sa nachádzajú dva vojenské cintoríny z prvej svetovej - rakúsky a taliansky. Najmä ten rakúsky je vizuálne veľmi pekný. Niečo na štýl Jurkovičových drevených stavieb.
Trasa pokračuje okolo dediny Valbruna do doliny Val Canale. Tvorí prírodnú hranicu medzi Júlskymi a Karnskými Alpami a ja sa tu znova napájam na diaľkovú cyklotrasu Alpe Adria. Ešte asi 15 kilometrov v malebnom prostredí, stále v miernom klesaní, cez jeden dlhší tunel, a som späť v bode štartu na námestí v Pontebbe.
Celkom výdatne som si zašportoval a hlavu mám plnú pohľadnicových obrazov z trasy. Endorfíny účinne blokujú únavu, vďaka čomu mi ostala energia na popoludňajší autovýlet za pamätihodnosťami regiónu Friuli.
Lago di Garda - cyklistický raj
Ako mnohí vedia, Gardské jazero je rajom pre cyklistov. V jeho okolí je niekoľko cyklotrás, náročných, nenáročných, vedú cez historické centrá. Prebicyklujeme tie najkrajšie časti jazera zo severu na juh, od Riva del Garda cez mestečko Malcesine so svojim stredovekým pôvodom a prekvitajúce mesto s láskou k vínu - Bardolino až na 4 km dlhý polostrov Sirmione, na ktorý sa vchádza po padacom moste cez vodnú priekopu.
Určite sa vyvezieme s bicyklami unikátnou lanovkou, ktorá sa otáča okolo svojej osi, na horu Monte Baldo (1760 m n.m.), aby sme videli tie neskutočné scenérie a panoramatickou cestou sa zviezli na bicykloch do Spiazzi k svätyni „medzi nebom a zemou“ v Santuario Madonna della Corona a do oblasti Adige - druhej najdlhšej rieky Talianska.
Navrhovaný itinerár cyklovýletu okolo Lago di Garda:
- 1. deň: Prvý deň zájazdu bez bicyklovania - transfer do Brenzone (Lago di Garda).
- 2. deň: ETAPA 2: 63 KM - z Brenzone transfer autobusom s bicyklami k Lago di Ledro, okruh okolo jazera - zjazd dolu k Lago di Garda(odbočka na vyhliadku „Regina Mundi“) - Via Ponale (cesta v skalách) - Riva del Garda - transfer autobusom alebo trajektom do Limone sul Garda. Odchod na ubytovanie z Limone sul Garda: a) individuálne trajektom do Malcesine a na bicykli do Brenzone; b) individuálne na bicykloch okolo jazera cez Riva del Garda, Torbole, Malcesine do Brenzone; c) zberné miesto Limone sul Garda, transfer autobusom na ubytovanie do Brenzone. Etapa = 40 km - 63 km
- 3. deň: ETAPA 3: 74 KM - Brenzone - Malcesine/lanovka na Monte Baldo - Spiazzi (pútnické miesto v skalách) - Rivoli Veronese (pevnosť), Garda - Brenzone. Zberné miesto po dohode so sprievodcom.
- 4. deň: ETAPA 4: 52 KM - Brenzone - Garda - Bardolino - Peschiera del Garda (UNESCO) - Sirmione (plavba na člnoch), osobné voľno. Zberné miesto Sirmione, transfer autobusom na ubytovanie.
- 5. deň: Brenzone - naloženie bicyklov. Po ceste z Talianska zastávka v meste Bolzano - návšteva múzea „ľadového muža Ötzi“ (Juhotirolské archeologické múzeum - múmia človeka 5300 r.
Ďalšie tipy na cyklotrasy v Taliansku
- Veneto na bicykli: Cyklotrasa Dolomitov, postavená na ceste bývalej železnice. Trasa asi 60 km v srdci Dolomitov, Unesco Heritage of Humanity, takmer všetko na bicykli / chodníku, ktorá neustále a ?ahko stúpa po prvých 45 km a potom klesá za posledných 15 km.
- Lombardia na bicykli: V oblasti Franciacorta v Lombardii, len pár minút od jazera Garda, je tu 5 cyklistických trás vylie?ených Strada del Franciacorta pre všetkých, turistov, rodiny s de?mi a turistov. D?žka trasy pokrýva vzdialenos? od 30 do 40 km a trvá približne 3 hodiny, a to prostredníctvom miest prírodných, krajinných a historicko-kultúrnych.
- Piemont na bicykli: V Langhe v Piedmont je Grande Traversata delle Langhe krásnou cestou po bicykli, pešo alebo na koni, ktorá prechádza pozd?ž starovekej Via del Sale a Feudatari a spája Saliceto s Santom Stefanovým Belbo. Je to cesta dlhšia ako 100 km, rozdelená na 18 stup?ov, ktoré sa dotýkajú dedín, lesov, hrebe?ov a hradov Alta Langa v krajine ovládanej kopcami.
Taliansko ponúka nespočetné možnosti pre cyklistov všetkých úrovní. Či už hľadáte nenáročné trasy popri jazerách alebo náročné stúpania do hôr, v severnom Taliansku si určite nájdete to svoje. Nezabudnite si naplánovať trasu, zvoliť správny typ bicykla a užiť si krásy talianskej prírody.
tags: #severne #taliansko #cyklistika