Luk a šíp sprevádzal človeka počas celej histórie. Používal sa ako lovecká zbraň, ale hlavne ako zbraň vojakov. Písomné doklady o použití luku nachádzame najmä v Malej Ázii.
História lukostreľby
Človek objavil luk asi tak, že si všimol silu, ktorou sa dokázal vyrovnať ohnutý konár. V období asi 35 000 rokov pred našim letopočtom, používali naši predkovia primitívne zhotovené luky a šípy na lov menších zvierat. Najlepšími lukostrelcami boli v tom čase starí Skýti, ktorí si pomocou vojenských oddielov lukostrelcov podmanili mnoho národov a tak prispeli k rozvoju lukostreľby v období staroveku. V období stredoveku vynikali lukostreleckými schopnosťami hlavne Turci a ostatné národy Východu. Na neúspechu križiackych výprav sa v nemalej miere podieľala aj streľba z luku. Vynikajúcimi výrobcami lukov boli Sasi. Ich luky mali nie veľmi pekný vzhľad, ale boli veľmi silné a na kratšiu vzdialenosť aj veľmi presné a priebojné.
Viac ako iné národy, používali luky obyvatelia Anglicka, kde bola vydaná aj prvá známa učebnica lukostreľby, ktorá vyšla počas vlády Henricha VIII. V tomto období bolo povinnosťou každého občana cvičiť sa v streľbe z luku. História modernej lukostreľby sa začala písať v Spojených štátoch po skončení občianskej vojny. Bratia Thompsonovci mali ako vojaci porazenej armády Konfederácie zakázané nosiť zbraň. Aby si mohli niečo uloviť, neostávalo im nič iné, iba sa naučiť strieľať z luku. V roku 1879 založili Národnú lukostreleckú organizáciu (NAA), ktorá je v dnešných časoch organizáciou združujúcou lukostrelcov na území spojených štátov. V roku 1931 sa uskutočnila v Poľsku prvá medzinárodná lukostrelecká súťaž. Poľsko, Československo, USA, Anglicko a Rusko sa stali zakladateľmi medzinárodnej lukostreleckej federácie FITA. Športová lukostreľba však nemala štandardné medzinárodne platné pravidlá. Tieto boli prijaté až v roku 1972 a lukostreľba bola znovu zaradená na program letnej Olympiády. Na Slovensku nastal rozvoj lukostreľby po II. svetovej vojne. Súčasní lukostrelci používajú úplne iné náradie, ako sa používalo v minulosti. Šíp vystrelený z moderného luku letí rýchlosťou väčšou, ako 100 km/h. Luky sa vyrábajú z moderných materiálov a ich používanie nie je vôbec jednoduché.
Typy lukov
Ramená zabezpečujú samotné vymrštenie šípu z luku. Madlo slúži na uchopenie luku.
- Zvratné luky v sebe kombinujú rýchlosť, účinnosť a eleganciu. Tieto luky sa niekedy nazývajú aj "olympijské", pretože len tento typ lukov sa používa na olympiáde.
- Kladkové luky sú moderné stroje na streľbu šípov. Používajú sa prevažne na poľovanie. Tieto luky sú charakteristické tým, že sila náťahu nerastie lineárne. Kladky na konci ramien spôsobujú, že kým na začiatku náťahu sila lineárne narastá po preklopení kladiek poklesne na polovicu maximálnej hodnoty. Na šíp tak pôsobí dlhší čas maximálna sila a šíp má vyššiu výstrelnú rýchlosť. Sú veľmi presné a silné, avšak niekedy dosť komplikované luky. Neodporúčajú sa úplným začiatočníkom. Na Olympiáde nie sú povolené. Na majstrovských súťažiach sú hodnotené v zvláštnej kategórii. Sú veľmi populárne najmä prostredníctvom rôznych akčných filmov.
Výber šípov a terčovnice
Výber šípov je zložitá záležitosť, je viazaný na silu luku a dĺžku náťahu.
Prečítajte si tiež: Úspechy Veroniky Vargovej v streľbe
Terčovnica musí spĺňať niekoľko základných požiadaviek. Musí mať dostatočnú hmotnosť, aby sa nárazom šípu neprevrátila, alebo aby ju nezvalil vietor. Nesmie poškodzovať šípy a šípy nesmú prelietavať cez ňu. Na okraji terčovnice sú umiestnené drevené dosky. Medzi nimi sú pláty hobry, polystyrénu alebo kartónu. Celá zostava je stiahnutá železnými roksormi s narezanými závitmi. Minimálne rozmery sú 60x60cm. Terče sa pripínajú na terčovnicu a sú to väčšinou papierové archy. Sú päťfarebné a rôznych priemerov. Pokiaľ nestrieľame na pretekoch a ani sa na ne nechystáme, je jedno, čo máme na terči nakreslené.
Dĺžka luku
Ak máme dlhšie ruky a tým aj dlhší náťah vyberieme si dlhší luk. Ak je však luk príliš dlhý, nevyužijeme jeho energiu. Druhým extrémom je, ak je luk príliš krátky, pretože ho budeme naťahovať s takou silou, ako keby sme naťahovali luky dva. Pre nás je najvýhodnejšie zvoliť si zlatú strednú cestu. Pre 170 cm vysokého človeka sa dĺžka náťahu pohybuje od 27 do 29 palcov a vhodná dĺžka luku je 66 až 68 palcov. U detí sa tieto hodnoty znižujú priamo úmerne s výškou.
Technika streľby
- Postoj musí byť prirodzený, nohy sú rozkročené v šírke ramien. Spojnica chodidiel smeruje pod stred terča.
- Umiestnime tri prsty na tetivu, pričom ukazovák je nad koncom šípu a ostatné dva prsty pod ním.
- Pri samotnom naťahovaní luku by mal tlak na ruke, ktorou držíme luk pôsobiť medzi palcom a ukazovákom.
- Úroveň oboch ramien by mala byť približne v rovnakej výške.
- Postoj musí byť vyrovnaný, ramená musia byť čo najnižšie.
- Mušku zameriavača musíme vidieť v strede terča, tetivu musíme vidieť v strede madla tak, ako je to na obrázku.
- pričom stále mierime na terč.
Bezpečnostné zásady
- Nikdy, ani pre zábavu nepoužívaj nič iné ako tvoj šíp pri streľbe.
- Nikdy nestrieľaj do vzduchu.
- Vždy skontroluj všetky šípy či nie sú prasknuté, alebo ináč poškodené.
- Vždy naťahuj luk len vtedy, ak máš zamierené.
Tréning
Tréning a bezchybné opakovanie výstrelu vytvárajú v nás návyky, ktoré si môžeme ľahko vo vedomí zafixovať. To nás robí schopnými správne strieľať neopakovať tie isté chyby, pretože vieme spoznať pocit, ktorý sme pri nesprávnej činnosti zažili, naopak správnu činnosť si zapamätáme a postupným opakovaním v našich predstavách sa činnosť nervových dráh a následná činnosť jednotlivých svalových partií zautomatizuje. Prvým stupňom procesu duševného zobrazovania je umožniť pomocou nášho podvedomia vykonať počas dňa pretekov väčšinu natrénovaných vecí automaticky.
To umožňuje nášmu vedomiu zaoberať sa vecami, ktoré priamo so streľbou z luku nesúvisia, teda vytvoriť si duševný obraz. Tento proces sa dá vylepšiť. Ďalším krokom je vybudovanie si tréningového stereotypu tak, že svoju snahu upneme na čiastkové tréningové ciele. Tréning môže spotrebovať veľmi veľa času, a tak zlá kvalita tréningu môže spomaliť očakávaný vývoj výsledkov. Lukostrelec má čas na dosiahnutie aximálnych výsledkov počas svojho života obmedzený úrovňou psychických a fyzických dispozícií. Počas tohto obmedzeného obdobia nie sú väčšinou k dispozícii optimálne podmienky na tréning.
Odpoveď znie, že počas tréningu je potrebné používať svoje vedomie na sústredenie sa a jednotlivé pocity a myšlienky si vštiepiť do podvedomia neustálym a kvalitným opakovaním jednotlivých prvkov streľby. Počas súťažnej streľby toto umožní realizovať automatický proces, t.j. pohyby, ktoré si naše podvedomie zapamätalo a vedomie strelca sa môže zaoberať myšlienkami, ktoré mu umožňujú dosiahnuť optimálny stav z hľadiska koncentrácie. Racionálne využívanie vedomia a podvedomia v kombinácii s kvalitnou fyzickou prípravou umožní strelcovi dosahovať lepšie výkony, ako iba s pomocou fyzickej prípravy. Posledným a veľmi účinným spôsobom je zahrnúť do duševného nácviku návyky z tréningu, ktorý sa konal počas obdobia, keď strelec nebol v optimálnej psychickej pohode.
Prečítajte si tiež: Lukostreľba: história a počiatky
Samotná nervozita sa dá na tréningu simulovať, je to však trochu zložité. Správne zosúladené náradie je dôležitým faktorom ovplyvňujúcim streľbu. Mnoho strelcov nevenuje tejto skutočnosti dostatočne veľkú pozornosť a podľa toho ich výsledky aj vyzerajú. Existuje niekoľko spôsobov testovania. Tento spôsob testovania je základným spôsobom. Vyrovnávajú sa ním vertikálne, ako aj horizontálne výkyvy šípu počas letu. Je vhodný na základné otestovanie luku a po ňom by malo nasledovať dôslednejšie testovanie. Testuje sa do prázdnej terčovnice zo vzdialenosti 3 m. Šíp vystrelíme rovnobežne so zemou do terča. Podľa sklonu šípu v terči opravíme polohu lôžka na tetive. Ak je končík šípu v terči nižšie ako hrot, posunieme lôžko vyššie. Ak je končík vyššie, posunieme lôžko nižšie. Ak je šíp posunutý doprava musíme vysunúť opierku ak je doľava musíme ho zasunúť. Pri posúvaní opierky dávame pozor, aby sme veľmi nevybočili z osi luku.
Disciplíny športovej lukostreľby
Terčová lukostreľba
Terčová lukostreľba patrí k základným disciplínam športovej lukostreľby. V tejto disciplíne sa strieľa na pevne určené vzdialenosti. Muži strieľajú zostavu 144 šípov na vzdialenosti 90, 70, 50 a 30 metrov, ženy strieľajú na vzdialenosti 70, 60, 50 a 30 m. Na každú vzdialenosť sa strieľa 36 šípov v sadách po 3. Strelec má na vystrelenie troch šípov 2,5 minúty. Tieto zostavy sú tzv. olympijské, pretože sa strieľajú na olympiádach, ako kvalifikácia pretekárov na postup do finále. Vzdialenosti 90 a 70 metrov u mužov a 70 a 60 metrov u žien sú tzv. dlhé vzdialenosti, ktoré sa strieľajú na terč priemeru 122 cm.
Poľná lukostreľba
Poľná lukostreľba sa vyvinula z klasickej poľovačky a hoci sa dnes už nestrieľa na živé zvieratá, mnoho poľovníckych atribútov v tejto disciplíne ostalo. Lukostrelci obyčajne v skupinách po štyroch prechádzajú traťou kde sú v teréne umiestnené terčovnice a označené stanovištia, odkiaľ sa má strieľať. Tento okruh sa obchádza dva krát , pričom pri prvom okruhu strelci nepoznajú vzdialenosti. Pri druhom okruhu sú vzdialenosti už známe.
Prečítajte si tiež: Recenzia FIFA 19