Moderný päťboj zostavil barón Pierre de Coubertin s úmyslom zachovať myšlienku antického päťboja - výchovu všestranného športovca a harmonický rozvoj osobnosti. Na rozdiel od antiky však vybral pre tento šport „moderné“ disciplíny: streľbu, šerm, plávanie, beh a jazdu na koni.
Moderný Päťboj: História a Vývoj
Po prvýkrát sa moderný päťboj predstavil v programe novovekých olympijských hier v Štokholme v roku 1912 a odvtedy nechýbal ani na jednej olympiáde. Pre svoju náročnosť bol moderný päťboj pôvodne športom armádnym a právo štartovať mali výlučne vyšší dôstojníci. Zakladateľ, francúzsky barón, totiž nepredpokladal, že by tento šport časom mohol pritiahnuť aj nežnejšie pohlavie.
No z histórie vieme, že už v antických časoch prebiehali súťaže päťbojárok a moderné päťbojárky sa nedali zahanbiť ani v olympijskom programe. Svoju premiéru pod olympijskými kruhmi mali už v Sydney. Moderný päťboj je teda jedným z tradičných olympijských športov, aj keď sa, podobne ako mnohé iné športy, prispôsoboval požiadavkám doby a menil svoje pravidlá. Napríklad od roku 2009 nastáva významná zmena, kedy sa beh a streľba spájajú do kombinovanej disciplíny a malorážne pištole nahradili najprv pištole vzduchové a v súčasnej dobe sa už strieľa so zbraňami laserovými.
Kombinovaná Disciplína v Modernom Päťboji
Pretekár vybehne na 600m okruj a následne beží na strelnicu, v časovom limite zasiahne 5x terč, po streľbe beží ďaľší 600 m okruh. Celkovo absolvuje 5x600 m okruh a 4xstreľbu. Následne dobieha do cieľa pričom poradie v cieli je zároveň jeho celkovým poradím v modernom päťboji.
Na Slovensku zastrešuje tento šport Slovenský zväz moderného päťboja (SZMP). Hlavné strediská sú v Banskej Bystrici a Liptovskom Mikuláši. V prípade záujmu si môžete pozrieť kontakty na jednotlivé päžbojárske kluby.
Prečítajte si tiež: Liptovský Hrádok 1985
Moderný päťboj zostavil barón Pierre de Coubertain po vzore antického päťboja z piatich úplne odlišných disciplín: plávania, behu, jazdy na koni, streľby a šermu kordom. Od svojho vzniku sa pravidlá disciplín menili pomerne málo. Najvýraznejšou zmenou je nedávne zlúčenie streľby a behu do kombinovanej disciplíny. Výkon pretekára v každej disciplíne je prepočítaný na body.
Poslednou disciplínou preteku je kombinovaná disciplína, kde pretekári štartujú tzv. Gundersenovou metódou. Vedúci pretekár vybieha ako prvý a ďaľší za ním vybiehajú s časovou stratou zodpovedajúcou bodovej strate na vedúceho pretekára.
- Pláva sa voľným spôsobom na vzdialenosť 200m. Čas 2 min. 30 sekúnd zodpovedá 250 bodom. Každá 1/2 sekundy nad alebo pod tento čas zodpovedá 1 bodu.
- Šermuje sa kordom, pričom sa stretne každý pretekár s každým. 70% víťazstiev zodpovedá 250 bodom. Hodnota jedného víťazstva je daná tabuľkou podľa počtu štartujúcich pretekárov. Napríklad pri 36 štartujúcich zodpovedá 250 bodom 25 víťazstiev a jedno víťazstvo má hodnotu 6 bodov.
- Jazdil sa parkúr. Špecifikom moderného päťboja bolo, že päťbojári si na preteky nevozili vlastné kone, ale kone poskytne usporiadateľ a pretekárom pripadnú losom. Toto riešenie má korene v tom, že moredný päťboj bol vojenským športom a kone v armáde boli prideľované podľa potreby. Päťbojár ma na zoznámenie s koňom 20 minút na opracovisku, pričom mohol skočiť 6 skúšobných skokov. Na parkúreho potom čakalo čaká 12 prekážok - 15 skokov (jeden dvojskok a jeden trojskok). Za čistú jazdu mohol získať 300 bodov. Od tejto hodnoty sa odpočítavali penalizácie za chyby na parkúre.
Nová Disciplína Nahrádzajúca Jazdu na Koni
Pretekár vybieha na trať kde musí zdolať 6 až 8 predpísaných prekážok a následne musí vybehnúť na platformu a stlačiť cieľové tlačidlo, ktoré mu zastaví čas. Času 65 sekúnd zodpovedá 250 bodov. Každá 1/2 sekunda nad alebo pod tento čas je 1 bod.
Pri kombinovanej disciplíne pretekár štartuje s časovou stratou zodpovedajúcou bodovej strate na vedúceho pretekára. Strieľa sa laserovou pištoľou na elektronický terč. Po štarte päťbojár pribieha na streľnicu a musí 5x zasiahnúť cieľ (čierna plocha na terči). Streľnicu opúšťa po piatich úspešných zásahoch, alebo v maximálnom čase 40 sekúnd. Po štyroch streľbách a štyroch behoch dobieha do cieľa.
Ten, ktorý prvý prebehne cieľom sa stáva víťazom. Bežecký čas 13 min. 20 sek. zodpovedá 500 bodom. Každá sekunda nad alebo pod daný čas zospovedá jednému bodu. Ak teda päťbojár absolvuje kombinovanú disciplínu c čase 13 min. Celkový súčet bodov určuje výsledné poradie, pričom päťbojár s najvyšším bodovým ziskom je prvý. Uvedené časy sú pre seniorskú kategóriu. Pre juniorské a mládežnícke kategórie sú vzdialenosti a časy definované v pravidlách.
Prečítajte si tiež: Tréning streleckých zručností
Streľba na Bežiacu Zver: Teoretické Aspekty a Praktické Rady
Pri streľbe na zver sa strelec snaží strieľať vtedy, keď je zver k nemu postavená bokom a v kľude. Nájde sa však zver, pri ktorej vzhľadom na jej špecifické vlastnosti je tento stav skôr výnimkou ako pravidlom napr. diviak, líška alebo vlk. Pri týchto bude strelec nútený strieľať vtedy, keď zver je v pohybe. Cieľom teoretickej prípravy je pochopenie vzájomných vzťahov.
Pri streľbe na bežiaciu zver zohráva veľmi dôležitú úlohu predsadenie. Keď si to rozložíme na drobné, tak ide o preloženie zámerného bodu pred cieľ.
Keď si to rozložíme na drobné, tak ide o preloženie zámerného bodu pred cieľ. Čo sa týka činiteľa a) tak podľa zaužívaných pravidiel by táto vzdialenosť nemala presiahnuť 75 m. Niekedy sa v literatúre uvádza aj vzdialenosť 100 m. A tu sme pri prvom „kamene úrazu“. Pre mnohých strelcov je odhad vzdialenosti veľkým problémom. Niekto môže však namietať, že veď môžeme použiť diaľkomer, áno to môžete, ale je pri streľbe na bežiacu zver na to čas ? Tu rozhoduje každá sekunda.
U činiteľa b) sa tiež ukazuje, že to nie je tak ľahké ako to môže na prvý pohľad vyzerať. Skúšal som pátrať v dostupnej literatúre po údajoch týkajúcich sa diviačej zveri a zostal som nemilo prekvapený. Napr. v knihe Lovecká střelba, J.Bílý sa píše o troch druhoch pohybu diviačej zveri: klus ( 3 - 5 m/s ), beh ( 8 - 10 m/s ) a úniková rýchlosť ( 12 - 14 m/s ).
V jednej nemeckej poľovníckej literatúre sa uvádza napr. úniková rýchlosť diviaka 12,5 m/s, beh 6,94 m/s a v prípade lanštiaka úniková rýchlosť 11,11 m/s a beh 5,56 m/s, alebo v inej úniková rýchlosť 10 m/s a beh 2 m/s. V knihe Poľovnícke strelectvo, T.Krivjanský sa uvádza napr.diviačia zver v kluse ( 3 - 5 m/s ), v behu ( 10 - 12 m/s ) a úniková rýchlosť ca 15 m/s.
Prečítajte si tiež: Rozmery terčov na vzduchovky
A nakoniec činiteľ c) sa na prvý pohľad zdá byť najjednoduchší. Keď si pozrieme balistické tabuľky tak zistíme, že sa uvádzajú len niektoré hodnoty napr. pre 0m resp. 100m. A je tu ešte jeden problém, ako som mal možnosť zistiť v dostupnej literatúre. Tak v prípade rýchlosti strely pre výpočet veľkosti predsadenia sa v jednej uvádza použitie počiatočnej rýchlosti strely, v inej priemernej rýchlosti strely, čo je vlastne súčet hodnoty počiatočnej rýchlosti ( zistíme z balistickej tabuľky ) a rýchlosti strely vo vzdialenosti, v ktorej sa nachádza zver a tento deleno 2.
Ale ako vypočítame potrebné predsadenie p ( m ) ?
Príklad 1
Uvažujme napr.náboj kalibru 8x57IS so strelou 12,7g s v0=790 m/s a v100=691 m/s. Budeme strieľať na utekajúceho lanštiaka ( uvažujeme s rýchlosťou 10 m/s ) na vzdialenosť 50 m.
Príklad 2
Teraz vypočítajme veľkosť predsadenia s rovnakým nábojom pri streľbe na vzdialenosť 100m s uvažovaním rýchlosti strely v0 = 790 m/s. Po dosadení priemernej rýchlosti strely do vzorca /1/ pre zvolený príklad dostaneme hodnotu predsadenia 1,351 m. V porovnaní s hodnotou vypočítanou v Pr.2) došlo k nárastu vzdialenosti v prepočte o 8,5 cm. Pre niekoho možno „zanedbateľná“ vzdialenosť, ale keď sa zoberie vzdialenosť streľby a veľkosť cieľovej plochy ( komora ) tak sa to javí určite v inom svetle.
Podobne môžeme vidieť na ďalšom obrázku (www.wildundhund.de ) o koľko sa presúva zámerný bod pred cieľ pri streľbe na pohybujúceho sa diviaka s rôznou rýchlosťou a pri rozdielnej vzdialenosti streľby. Na doplnenie je potrebné ešte uviesť, že hodnotu rýchlosti v km/h prepočítame na m/s tak, že hodnotu podelíme hodnotou 3,6.
Zdá sa vám, že je to v podstate jednoduché ? Všetky doterajšie výpočty vychádzajú z predpokladu, že na zver strieľame v pravom t.j. 900 uhle. Ale vo väčšine prípadov sú situácie, kedy zver beží v inom ako 900 uhle voči strelcovi.
Teraz si možno mnohí z vás kladú rovnaké otázky. Ale ako mi takto vypočítané hodnoty pomôžu pri praktickej streľbe ? Veď zver nebude čakať, kým si odmeriam vzdialenosti ? Nebudem predsa nosiť so sebou na poľovačku počítač alebo kalkulačku? Áno máte úplnú pravdu. Úlohou tohto krátkeho pojednania je pomôcť zjednodušiť prípravu streľby na bežiaci terč a pochopiť jej procesy v kontexte s využitím matematického vyjadrenia.
Na záver sa ešte vrátim k tomu, ako odhadnúť vzdialenosť unikajúcej zveri od strelca. Pri spoločných poľovačkách na diviačiu zver, vzhľadom na to, že stanovištia strelcov sú dopredu známe, by stačilo keby organizátori umiestnili jednoduché značky vo vzdialenosti napr.50m resp. 100 m od jednotlivých stanovíšť tak aby tieto jednotlivý strelci videli.