Čech Roman Šebrle patril na prelome storočí k najlepším atlétom na svete. V desaťboji vyhral olympiádu aj majstrovstvá sveta a pri vytvorení svetového rekordu ako prvý prekonal hranicu 9000 bodov. K atletike sa Šebrle vlani vrátil ako tréner po pauze, ktorá trvala 10 rokov. Rozhovor s ním prebiehal ako moderovaná diskusia na októbrovom tréningovom kempe, ktorý na Štrbskom plese organizoval Slovenský atletický zväz.
V roku 2008 americké noviny World Street Journal položili expertom otázku, kto je najvšestrannejším športovcom na planéte. Odborníci vtedy na základe dát zaradili na druhé miesto basketbalistu LeBrona Jamesa, vy ste sa stali víťazom. Bola to skôr zábava. Nakoniec aj otázka, ktorú noviny položili, bola zábavná: Ktorého športovca by planéta Zem poslala do vesmíru, ak by sa konali intergalaktické olympijské hry? Samozrejme, potešilo ma to.
Od najvšestrannejšieho človeka na svete by som očakával, že od detstva vykonáva spektrum rôznych aktivít a športov, ktoré mu pomôžu k univerzálnosti. Myslím si, že v mladom veku nie je dôležité, aby človek za každú cenu hľadal, ktorý šport mu pôjde najlepšie. Skôr ide o to, aby daný šport mal rád a venoval sa mu odmalička. Či už to bude futbal, alebo gymnastika.
V šestnástich rokoch som popri futbale začal s atletikou. Všimli si ma na stredoškolských hrách a začal som navštevovať prvé preteky. Postupne som sa zlepšoval. Keď som mal dvadsať rokov, musel som ísť na vojenčinu do Prahy. Tam som sa dostal do silnej skupiny s Tomášom Dvořákom (bývalý svetový rekordér v desaťboji - pozn. red.), kde sa už naozaj tvrdo trénovalo. Vtedy sa už nedali robiť dva športy naraz. Síce nepochádzam zo športovej rodiny, rodičia nerobili žiadny šport, ale sám som si v mladšom veku vyskúšal okrem futbalu rôzne športy a celkom sa mi v nich darilo.
Je pravda, že som najprv rozmýšľal nad skokom do výšky, keďže som dokázal z ničoho nič preskočiť 208 cm, ale predsa, v tom veku by už bolo treba byť o niečo ďalej. V staršom rozhovore ste spomínali, že najťažšie momenty v kariére prišli už na strednej škole. V treťom ročníku gymnázia som prišiel do Pardubíc a ocitol som sa v úplne novom prostredí s novými ľuďmi. Už to bol zlom. Popritom som síce robil atletiku, ale po štyroch rokoch som cítil, že ak sa chcem posunúť, musím odísť do Prahy, kde boli okolnosti úplne iné. Mal som okolo seba ľudí, ktorí atletike rozumeli, mal som výborné podmienky na športovanie, regeneráciu či stravu.
Prečítajte si tiež: Ťažká vs. ľahká atletika
Tréner sa nemýlil, čo sa ukázalo už na olympiáde v Sydney v roku 2000. Preteky v desaťboji vtedy poznačil kontroverzný moment. Estónec Erki Nool v hode diskom dva pokusy pokazil a pri treťom, existenčnom, sa zdalo, že „vypadol” z vrhačského kruhu. Rozhodcovia mu však po dlhej diskusii hod uznali a napokon získal zlato. V tom čase som to nebral ako krivdu, aj keď Erki Nool naozaj prešliapol. Ja som sa sústredil na svoje preteky a cieľom bola medaila. Asi to bola trochu chyba, ale bol som ešte mladý. O štyri roky neskôr na olympiáde v Aténach ma už zaujímalo len zlato a súťaž v mojom prípade vyzerala inak. Priamo v Sydney som bol s druhým miestom spokojný, ale keď sa na to pozerám spätne aj s vedomím toho, čo znamená olympijské víťazstvo, musím povedať, že rozdiel medzi striebrom a zlatom je obrovský.
O rok neskôr ste už vytvorili svetový rekord, keď ste sa ako prvý desaťbojár histórie dostali cez hranicu 9000 bodov. Tisícpäťstovka je vždy neuveriteľne ťažká. Ak som chcel vytvoriť svetový rekord, musel som bežať svoj „osobák” (dovtedy 4:28 min). Začal som dobre, no v druhom kole som stratil sily a 300 metrov pred cieľom som videl, že na rekord strácam zhruba tri až štyri sekundy. Myslel som si, že už to nezvládnem. Všetko to prebiehalo v hlave v stotinách sekundy. Povedal som si, že tú poslednú tristovku odbehnem úplne naplno. Vidieť to aj v cieľovej rovinke, kde cerím zuby a už mi naozaj nie je dobre. Ak by trať bola ešte o päť metrov dlhšia, asi by som ju nedobehol. Keď som prebiehal cieľom a videl som čas 4:21 min, vedel som, že sa to podarilo.
Na olympiádu do Atén 2004 ste už išli ako hlavný favorit, čo ste aj potvrdili. Každý očakával zlato, cítil som to. Našťastie, nikdy som si tlak príliš nepripúšťal a nestresoval sa. Hranicu 8000 bodov ste v kariére prekonali hneď 49-krát, čo je dodnes rekord. Päťdesiatka mala prísť na olympiáde 2012 v Londýne, no pre zranenie sa to nepodarilo. Mal som 38 rokov, na desaťboj je to už vysoký vek. Ale vedel som, že ak sa mi príprava podarí, môžem 8-tisíc bodov prekonať. Už v príprave som však mal problémy s pätou a na štart som išiel so zmiešanými pocitmi. Športovci to často robia, že štartujú, lebo dúfajú, že sa stane zázrak. A sú momenty, keď to tak naozaj je. Zranenia k športu patria. Takisto prehry. To, že sa niečo nepodarí, je súčasťou športu a taktiež súčasťou víťazstva. Samozrejme, nesmie toho byť veľa.
Krátko po kariére ste začali moderovať televízne správy. Počas kariéry som síce myslel na to, čo bude po nej, ale takýto vývoj som nečakal. Bola to skôr náhoda, že ma oslovili. Bolo to niečo úplne nové a stres, ktorý s tým bol spojený, sa ťažko porovnáva s tým, ktorý som zažíval pri veľkých pretekoch. Mal som totiž pocit, že to nemám vo vlastných rukách tak ako pri súťaži. To bola tiež tak trochu náhoda. Keď som skončil, nechcel som byť trénerom, pretože sa to nedá robiť len tak. Tréner musí byť srdciar, v práci je od rána do večera, či je víkend, alebo sviatok. Impulz prišiel, keď ma oslovil český desaťbojár Ondřej Kopecký, pričom som videl jeho potenciál.
Za rok sa Ondřej Kopecký pod vaším vedením výrazne zlepšil a osobný rekord si posunul o 500 bodov. Najzásadnejšia bola systematickosť, predovšetkým v skladbe tréningu a v zameraní sa na konkrétne vrcholy sezóny. Desaťboj je špecifický v tom, že sú tam tri disciplíny, ktoré nie je možné sa naučiť, a sú na ne potrebné vrodené predispozície. Je to skok do diaľky, skok do výšky a hod oštepom. Zverenca je možné mierne posunúť, ale ak na niektorú z týchto troch disciplín nemá talent, posun bude minimálny. S oboma trénermi, ktorí ma trénovali, sme prišli na to, že všetko vychádza z behu, respektíve zo šprintu. Osem z desiatich disciplín je o tom, že ak je človek rýchly, je šanca, že bude úspešný. Zároveň sme zistili, že nie je nevyhnutné tráviť tak veľa času v posilňovni, pretože prehnane veľký objem svalov by bol prekážkou.
Prečítajte si tiež: Guľovnica – charakteristika
Tréningový objem je dôležitý, či už hovoríme o desaťboji, alebo všeobecne o atletike, a najlepšie je realizovať ho vo vysokohorskom prostredí. Tu v Tatrách je optimálna nadmorská výška 1300 metrov, čo nekladie také vysoké nároky na aklimatizáciu a dá sa trénovať druhý deň po príchode, a zároveň je to dostatočne vysoko na to, aby to telu niečo dalo po vytrvalostnej stránke. Takisto je tu krásna príroda, veľa času trávime na turistike. Je to skvelá vec aj pre športový rozvoj bez toho, aby si to atlét uvedomoval. Nič mi nezaberalo tak ako kvalitný spánok. Keď som ako mladý prišiel na Duklu, celý rok som prespal. Samozrejme, masáž, sauna či výživové doplnky, to sú veci, o ktorých sa nehovorí nadarmo.
Na rozdiel od Česka slovenský viacboj dlhodobo stagnuje. Je to zložité. Dnes pri konkurencii ďalších iných športov a aktivít je veľmi náročné už len to, aby sa nejaký potenciálny talent objavil. Ešte náročnejšie je potom rozpoznanie talentu a práca s ním. V skutočnosti však ani nemusí ísť o trénera špecializujúceho sa na desaťboj. Základ by mohol byť v behu na 400 metrov. Ak má zverenca či zverenkyňu, ktorí sú rýchlostne dobrí, a tréner zároveň rozpozná, že majú cit aj pre technické disciplíny, môže to s nimi skúsiť aj smerom k viacboju. Roman Šebrle. Za desať rokov sa šport výrazne posunul. V atletike vidíme veľký technologický vzostup napríklad pri obuvi či pri nových povrchoch, ktoré sú rýchlejšie a pružnejšie. Neprekáža mi to. Nespolupracoval som, čím však nechcem povedať, že to nie je dobrá vec. Mám pocit, že som mal šťastie aj v tomto smere, pretože vo veľkých pretekoch sa mi darilo kritické situácie dobre zvládať.
Pri snahe o zrovnoprávnenie mužských a ženských disciplín sa hovorí aj o tom, že by ženy nesúťažili v sedemboji, ale v desaťboji. Som skôr za zachovanie aktuálnej situácie. Nie sme rovnako stavaní, líšime sa hormonálne či stavbou tela. Sedemboj sa mi páči a pasuje mi k ženám, tak ako mi k mužom pasuje desaťboj. Dnes máte 47 rokov a stále sa udržujete v dobrej kondícii. Asi mi pomáha aj genetika. Ale snažím sa so zverencami stále behať, čo je, myslím, dobré nie len pre fyzickú, ale aj pre psychickú stránku.
Atletika je jedna z hlavných športových disciplín, ktorá pôvodne zahŕňala prirodzené pohyby človeka, dnes sem však patrí: beh (hladký, prekážkový, štafetový). Na rozdíl od úpolových sportů závodník v lehkoatletické disciplíně nemá za úkol porazit konkrétního soupeře, ale ze všech účastníků závodu vítězí ten, který ...Read more. Treba pripomenúť, že spojenie ľahká atletika možno rozviť prívlastkom typu svetová ľahká atletika. Uvedené obmedzenie v prípade združeného pomenovania teda ....
Prečítajte si tiež: Puška Falcon vz. 96