Bývalý slovenský biatlonista Pavol Hurajt je už oficiálne strieborný medailista z biatlonových pretekov na 15 km s hromadným štartom ZOH 2010 vo Vancouveri. O prerozdelení medailí rozhodla po diskvalifikácii Rusa Jevgenija Usťugova na svojom piatkovom zasadnutí exekutíva Medzinárodného olympijského výboru (MOV).
Hurajt pôvodne vo Vancouveri v stredisku Whistler dobehol do cieľa na 3. mieste za Usťugovom z Ruska a Martinom Fourcadom z Francúzska. Po rokoch však pre porušenie antidopingových pravidiel diskvalifikovali Usťugova z výsledkových listín ZOH 2010 i 2014.
Rus mal nezrovnalosti a neštandardné hodnoty krvných údajov v jeho biologickom pase, ktoré podľa Jednotky pre integritu biatlonu (BIU) dokazujú porušenie antidopingových pravidiel. Podľa BIU mal dostať pomoc pri utajovaní umelého zvyšovania výkonnosti vďaka dopingu, za čo dostal spätný štvorročný zákaz činnosti od 24. januára 2010 do konca sezóny 2013/14, keď oficiálne ukončil kariéru.
Medzinárodná biatlonová únia (IBU) už skôr potvrdila zmenu výsledkov, definitívne ich potvrdila exekutíva MOV. V pretekoch na 15 km s hromadným štartom zlato pripadlo Fourcadovi, striebro Hurajtovi a bronz Rakúšanovi Christophovi Sumannovi. Nový ceremoniál udelenia cenných kovov by sa mohol konať počas ZOH 2026, ak s tým budú súhlasiť športovci a schváli to organizačný výbor a Medzinárodná biatlonová únia.
Zároveň potvrdila aj výsledkové zmeny v ďalších biatlonových súťažiach vo Vancouveri i na ZOH 2014 v Soči. Tam patrí aj zlatá medaila zo štafety zo ZOH 2014 v Soči. Tá pripadla pôvodne druhým Nemcom Erikovi Lesserovi, Danielovi Böhmovi, Arndovi Peifferovi a Simonovi Schemppovi. Striebro poputuje do Rakúska a bronz pripadne Nórsku. Slovenská štafeta v zložení Pavol Hurajt, Tomáš Hasilla, Miroslav Matiaško a Matej Kazár sa posunula z jedenástej na desiatu priečku.
Prečítajte si tiež: Modely slovenských samopalov
Hurajt sa posunul vyššie aj vo výsledkoch individuálnych pretekov na 20 km, v ktorých skončil pôvodne piaty. Usťugov bol pred ním štvrtý, po Rusovej diskvalifikácii táto priečka pripadla slovenskému biatlonistovi. O prerozdelení olympijských medailí rozhoduje výkonný výbor MOV po vyčerpaní všetkých opravných prostriedkov a po uzavretí všetkých konaní, pripomenul olympic.sk.
Cesta k biatlonu
Pavol Hurajt opísal svoje detstvo v Štrbe jednoducho, ale za to výstižne: „S kamarátmi sme vyrastali pri hrách medzi domami. Hrali sme futbal, v zime hokej.“ Z priemerného bežca na lyžiach sa stal špičkový svetový biatlonista a olympijský medailista. Aj vďaka výberu do športovej triedy v základnej škole v Štrbe a svojej silnej vôli v tréningu vydrel množstvo úspechov svetových parametrov.
„Vo štvrtej triede nás vyberali telocvikári z troch tried, od päťky som chodil do športovej triedy so zameraním na bežecké lyžovanie. Bolo nás dvadsaťpäť. Pýtali sa rodičov, či súhlasia. Otec pracoval v poľnohospodárstve, hrával i trénoval futbal v Štrbe. Mama bola na železnici. Mali sme to o trochu náročnejšie, lebo sme, napríklad, vstávali na nulté hodiny pred riadnym vyučovaním, aby sme stíhali tréning. V škole sme sa mali kde osprchovať a sadli sme si do lavíc. Nevravím, že minulý režim bol super, ale na prípravu sme mali všetkého nadostač. Moji rodičia mi nemuseli kupovať športový materiál. Bežky som dostal od školy a klubu. Jazdili sme na sústredenia,“ spomínal majiteľ známej koliby v Tatranskej Štrbe.
Jeho prvý tréner bežeckého lyžovania bol aj triedny učiteľ, Michal Šerfel. „Po základnej škole som išiel na strednú hotelovú v Poprade. Športovcom, bežcom, zjazdárom i združenárom vychádzala škola v ústrety pri rozvrhu hodín.“
Pavol Hurajt zostal z pôvodnej triedy v Štrbe sám s fokusom na vrcholový šport. „Buď moji spolužiaci zisťovali, že nemajú potrebné výsledky alebo záujem o profi šport. Ďalšie sito bol prechod do strediska vrcholového športu. Ja som po skončení hotelky absolvoval ročnú vojenskú službu, počas ktorej som mal podmienky na šport.“
Prečítajte si tiež: Slovenská vojenská symbolika (1939-1945)
Zásadný zlom v kariére
„Na Štrbskom Plese v ŠKP som však nevydržal dlho. Prišiel rozkaz znižovať stavy. Prepustili ma. Bola jar 1999. Navyše v bežeckom lyžovaní neboli moje výsledky až také zaujímavé: tridsiate alebo štyridsiate miesta vo fisových pretekoch,“ pripustil niekdajší účastník juniorských svetových šampionátov v klasickom lyžovaní.
Hurajt objavil biatlon pre seba a slovenský biatlon objavil Hurajta. Otec slovenského biatlonu, Benjamín Leitner, vedel presvedčiť viacerých bežcov na lyžiach, že lepšie im bude pred terčami. Hurajta pozval do Osrblia vyskúšať si streľbu. Zistilo sa, že Hurajt má na ňu veľké predpoklady. Po odchode z ŠKP bol pol roka nezamestnaný. Leitner mu sľúbil, že akonáhle sa dostane do reprezentácie, zamestná ho ako kuriča alebo údržbára vo vtedy silnom Klube biatlonu Osrblie. Dodržal slovo. Hurajta to povzbudilo a jeho kariéra začala pomerne prudko stúpať. Presadil sa už v sezóne 2002/2003, pamätné bolo jeho tretie miesto v stíhacích pretekoch v Osrblí 21. decembra 2003.
„Poučné z tých rokov je to, že hoci som po kariére v bežeckom lyžovaní mohol skončiť a začať sa živiť inak ako športom, stále som si veril, že by som mohol byť vrcholový športovec. Bolo to aj vďaka tomu, že od prvého momentu mi išla streľba,“ vravel Hurajt. Neľutoval, najmä v sezónach 2002/2003 a 2003/2004 behal v prvej šestke vo Svetových pohároch a zarobil si na prémiách.
Úspechy a záver kariéry
Potom prišla skvelá olympiáda vo Vancouvri 2010, na ktorú naladili s trénerom Jurajom Sanitrom formu ako hrom. Štvrté miesto (po diskvalifikácii Rusa Usťugova za doping). Na tretej olympiáde vo svojej kariére, v Soči 2014 bol členom miešanej štafety spod Tatier, ktorá skončila piata, ale po diskvalifikáciu Rusov je už štvrtá.
„Od roku 2010 som staval kolibu, už to nebola stopercentná príprava, ale na Soči 2014 som sa snažil dobre nastaviť,“ pripomenul, že tancoval akoby na dvoch svadbách. Pozemok pod kolibou dostal po Vancouvri 2010 od obce Štrba, pamätný bol výkop základov.
Prečítajte si tiež: Startupová scéna na Slovensku
Po rokoch sa Pavol Hurajt dočkal zaslúženého striebra z Vancouveru. Už nie je bronzový olympionik z Vancouvru, ale strieborný. „Na sociálnej sieti sme si vytvorili skupinu, v ktorej sú po novom zlatý Francúz Martin Fourcade a bronzový Rakúšan Christoph Sumann, aby sme sa dohovorili, kedy by sme mohli prevziať ,precenené’ medaily za beh s hromadným štartom z Vancouvru 2010. Zhodli sme sa, že by to malo byť počas olympijských súťaží vo februári v Anterselve.
Strieborný olympijský medailista z behu s hromadným štartom na ZOH 2010 štartoval na troch olympijských hrách. 3-krát bol na medailovom pódiu vo Svetovom pohári. 12-krát sa zúčastnil na MS. Strieborný na ME 2005. Majster sveta v letnom biatlone. Kariéru ukončil na ZOH 2014. Podniká, s manželkou majú známu kolibu v Tatranskej Štrbe.
tags: #slovensky #biatlonista #medaila