Prvý cyklistický klub na Slovensku bol založený v Sabinove v roku 1898. V tom istom roku zorganizoval tento spolok aj prvé cestné preteky.
V tejto časti budeme pridávať informácie a dokumentáciu o výrobcoch, predajcoch a cyklistických kluboch na území Slovenska v období od 1817 do 1945. Ktokoľvek kto má akékoľvek informácie či dokumentáciu z tejto oblasti, tak nám ju môžete poslať na náš kontakt. Môžete uviesť, názov (obchodné meno), sídlo, miesto podnikania, značku bicykla, reklamný leták, adresu, akúkoľvek dokumentáciu. Informácie spracujeme a budeme ich zverejňovať v tejto časti našej stránky. Týmto môžeme spoločným úsilím vytvoriť mapku cyklistickej histórie na území Slovenska a poskytnúť tak informácie širokej verejnosti a hlavne podobným nadšencom. A v prípade ak vlastníte nejaký starý bicykel pošlite nám fotku. Taktiež ak vlastníte štítok z bicykla lokálneho predajcu, či výrobcu pošlite nám fotku.
Budúci veľbásnik Ján Kollár v júni ukončil štúdia v Bratislave. Bol nadšeným cestovateľom. Každoročne chodieval na cesty po Uhorsku a okolitých krajinách. Vo Viedni však videl niečo neslýchané. Behací stroj! Predstavil ho sám barón K.F.von Drais, ktorý si dal patentovať svoj vynález. Ale nepretieklo veľa vody Dunajom a Ján Kollár sám na ňom behával. Medzitým podnikol pešiu cestu z Banskej Bystrice, cez Turiec, Liptov, Spiš, Kežmarok, Levoču až do Košíc a Prešova. Netušil, že sa stane pravdepodobne aj prvým naším cykloturistom a rozhodne prvým naším básnikom, ktorý ospieval bicykel. Udialo sa to skôr, než sa drezina (prílohy-obrázok 20.), typ dreveného bicykla, objavila v Prahe a východnej časti habsburskej monarchie. Krátko predtým, ako v októbri 1817 mladí 24-ročný Kollár začal študovať v Jene, zaľúbil sa. Nový vynález budúcemu poetovi skracoval cestu medzi Jenou a Lobedou. Bývala tam dcéra evanjelického farára Frederika Schmidtová, jeho milovaná Mína. Nemajetný Ján Kollár musel z Jeni v roku 1819 odísť. Na Mínu nezabudol.
Nie je zatiaľ dostatočne preskúmané, kedy sa na Slovensku objavil prvý predchodca bicykla. Je pravdepodobné, že to bolo koncom 60 - tych rokov 19. storočia, keď sa naplno rozbehla sériová výroba velocipedov vo Francúzku a Anglicku a tieto sa sem dostali cez Viedeň a Budapešť. Jedno z prvých miest by mohlo patriť Košiciam, keď tu v roku 1875 otvoril predajňu velocipedov na dnešnej Alžbetinej ulici číslo 9 košičan Jozef Mayer. Možno to bolo o niečo skôr, pretože tento vyučený mechanik tu mal svoju dielňu na opravy šijacích a iných strojov už od roku 1868.
O ich väčšom rozšírení na Slovensku koncom 70-tych rokov 19. storočia svedčí skutočnosť, že vzhľadom na počet cyklistov a zväčšujúce sa množstvo nehôd zaviedli uhorské štátne orgány povinnosť vlastniť pre jazdu na bicykli licenciu.
Prečítajte si tiež: Modely slovenských samopalov
V roku 1892 vznikol Košický telocvičný a šermiarsky spolok na čele ktorého stáli funkcionári župnej a mestskej správy. Nezvyčajný rozruch na verejnosti vyvolali traja nemenovaní členovia spolku - košickí dôstojníci, keď 17. septembra podnikli na bicykloch výlet z Košíc do Prešova. Košický telocvičný a šermiarsky spolok však preferoval predovšetkým šerm, ktorý vtedy patril ku spoločensky privilegovaným športom. A preto vzhľadom na skutočné masové rozšírenie bicykla v 90-tych rokoch bolo aj v Košiciach nevyhnutné, aby sa cyklistika ako športové odvetvie osamostatnila. Tak sa v marci 1895 v Košiciach zrodil samostatný Mestský cyklistický klub.
Hlavnou náplňou Mestského cyklistického klubu bolo okrem iného organizovanie pretekov. Prvé cyklistické zápolenie v Košiciach klub usporiadal 15. septembra 1895. Bola to veľká paráda, hoci preteky dvojíc sa skončili hromadným pádom pretekárov blízko cieľa a viacerí z nich museli byť odvezení do nemocnice.
Kedy a ako dlho sa v Košiciach vyrábali bicykle je zahalené tajomstvom. „Anonymný autor Y v časopise Kassavidék z júna 1899 píše, ako ho raz na prechádzke v parku zrazil bicykel a spôsobil mu poranenia. Počas liečby začal zranený uvažovať nad týmto strojom a dostal nápad, či by nebolo vhodné začať s jeho výrobou aj v Košiciach. A tak sa v Košiciach nesmelo rozbehla kusová výroba bicykla. Volal sa Aspasia. Bola to zaručene prvá a posledná dielňa v meste. Na spomínaných pretekoch, ktoré organizoval Mestský cyklistický klub, chcel jeho výrobca preukázať kvalitu stroja a prial si, aby preteky vyhrala jeho dvojica pretekárov Burkovecz - Czompely. V pretekoch viedli, ale krátko pred cieľom dostal ich tandem defekt. Nasledoval pád a hromadná kolízia pretekárov. Je jasné, že víťazstvo by prvej košickej výrobni urobilo dobrú reklamu. Stalo sa však čosi iné. Sused konštruktéra, akýsi Pavol T. zrejme zo závisti uviedol do novín správu, že pád spôsobil bicykel Aspasia, nekvalitný výrobok košickej firmy. Namiesto rozbehu výroby nasledoval nezáujem verejnosti a dražba dielne výrobcu. Podnik potom výhodne odkúpil spomínaný Pavol T. Ale zámer mu zrejme nevyšiel, lebo v ďalších rokoch sa nikde nestretáme s výrobcom alebo predajcom bicyklov. Ani medzi majiteľmi strojárskych podnikov a dielní tohto obdobia nie je známy ďalší prípad v Košiciach. A tak teda anonym Y je jediným známym výrobcom bicyklov v Košiciach. Sám bol ale zaručene vášnivým cykloturistom, pretože v prvom košickom turistickom časopise Kassavidék je viacero článkov opisujúcich okolie Košíc, ktoré sú napísané pod značkou Y.
Ďalšie cyklistické preteky sa konali na konských dostihových dráhach, preto i dresy prvých cyklistov sa podobali na úbor džokejov. Často boli zastrešené, aby sa mohlo trénovať za každého počasia. Košický cyklistický klub však nemal dostatok peňazí na takúto náročnú stavbu.
Okolie Košíc malo pre svoj rozvoj cykloturistiky veľmi dobré predpoklady. Nečudo, že v prvých dvoch desaťročiach 20. storočia sa košické cyklistické spolky vo svojej činnosti začali zameriavať aj na výlety na bicykloch. Cykloturistika v týchto spolkoch nebola však činnosťou vykonávanou v rámci samotných odborov, ako napríklad lyžovanie, horolezectvo alebo fotografovanie. Uskutočňovala sa viac menej spontánne, iba ako spôsob čo najskôr sa dostať do hôr a okolia Košíc. Veľmi vhodné pre cyklistov boli vozovky v údoliach Hornádu, Hnilca, Torysy i ďalších horských riek a potokov. Čo najďalej do dolín sa dalo dostať po lesných cestách. Cyklisti bicykel ponechali u horára a tak si skrátili dĺžku výstupu na vrcholy a hrebene.
Prečítajte si tiež: Slovenská vojenská symbolika (1939-1945)
Po vzniku Československa v Košiciach postupne ožíva činnosť cyklistov. Spočiatku ide opäť o turistiku. Pestovali ju v starších spolkoch, ktoré počas vojny nezanikli. Neskôr vznikali rôzne telovýchovné a športové kluby pre pretekársku činnosť. Najvýznamnejšou bola sekcia Košického atletického a cyklistického klubu KAC. Činnosť začala prednáškami Júliusa Klemu o význame cyklistiky a poriadaním cyklotúr a vychádzok. Na jar 1921 tu začali ako prvý po vojne v Košiciach organizovať cyklistické cestné preteky. Družstvo KAC malo 10 pretekárov, medzi nimi bol aj Jozef Fekete, ktorý bol spoluzakladateľom dodnes populárnych pretekov Košice-Tatry-Košice.
Klub československých turistov patril medzi najsilnejšie turistické spolky pokiaľ ide o členov i turistickú aktivitu. Značil turistické chodníky, budoval chaty a chodníčky, organizoval výstavy a vydával turistického sprievodcu, čím sa všestranne zaslúžil o povznesenie cestovného ruchu v Košiciach v medzivojnovom období. „Často sa bicyklovalo údolím Hornádu aj k víkendovej vile Hornád pri Ružíne a ku Móricovej chate Košického turistického klubu na tzv. Bokšove medzi Malou a Veľkou Lodinou. Chaty boli skvelým miestom oddychu pri rieke. Napokon do sedla na Jahodnej a odtiaľ do Košíc. Často sa chodilo aj na Eriku. Bicykel nechávali turisti u horára v Zlatej Idke, odtiaľ vyšli pešo hore na chatu, alebo ho až k nej dotlačili. Od chaty podnikli krásnu túru po horskom hrebeni okolo chát Lájoška a Otílie s príjemnými prestávkami v ich vnútri. Táto hrebeňovka je dnes opäť frekventovaná.
Vo vojnovom období rokov 1938-1945 sa cyklistika realizovala živelne a nebola organizačne podchytená v existujúcich športových kluboch. Aj keď sa uskutočnilo niekoľko pretekov, tie boli väčšinou organizované klubmi z ostatných častí Maďarska. Boli to napr. Preteky Budapešť-Košice-Budapešť s obrátkou v našom meste. Turistické spolky, hoci v obmedzenej miere, naďalej vyvíjali svoju činnosť. Z cykloturistických trás v okolí Košíc ostal k dispozícii košickým turistom len hlavný hrebeň východných výbežkov Slovenského rudohoria od Košíc cez Bankov, Jahodnú, Prednú holicu po sedlo Trohánka. Známa cyklotrasa Čermeľským údolím viedla popri zotavovni Priateľov prírody a končila pri poľovníckej chate v sedle Repy, v ktorej však boli ubytovaní maďarskí pohraničiari. K Hornádu sa mohlo ísť len po ťahanovský železničný tunel. Nové trasy viedli do kúpeľov Keked na juhu Slánskych vrchov, kde sa košičania chodievali kúpať. Ostatné horské scenérie odrezala od Košíc v novembri 1938 novovzniknutá hranica medzi Maďarskom a Slovenskom.
Po skončení vojny sa pravidelná cyklistická činnosť začala obnovovať. S pribúdajúcimi rokmi sa vytvorili jednotlivé disciplíny a odvetvia cyklistického športu až do dnešnej podoby. Prvou bola cestná cyklistika.
Slovenská cyklistika žije v ére Petra Sagana a jej dôsledkom je Saganománia, teda doba, keď sa cyklistike venuje zvýšená pozornosť fanúšikov i médií a náš šport by to mal využiť na ďalší rozvoj.
Prečítajte si tiež: Startupová scéna na Slovensku
Každé dieťa, ktoré má záujem systematicky trénovať a zúčastňovať sa akýchkoľvek pretekov pod hlavičkou Slovenského zväzu cyklistiky, potrebuje mať licenciu a klubovú príslušnosť. Niektoré deti súťažiace napríklad na Detskej Tour Petra Sagana nemusia, ale pre iné podujatia sa to vyžaduje.
K 25. októbru 2018 zväz registroval 165 juniorov a 23 junioriek (2000, 2001), 164 kadetov a 29 kadetiek (2002, 2003), 120 starších žiakov a 28 žiačok (2004, 2005), 111 mladších žiakov a 41 žiačok (2006, 2007), no a 249 v kategórii mini (2008 a mladší). Spomenúť by sme ale mali ešte aj 165 dvadsaťtrojkárov a 17 žien U23 (1996-1999). Mladí reprezentanti štartujú na majstrovstvách sveta i Európy, OH mládeže, svetových pohároch atď. A tiež súťažia doma na majstrovstvách republiky aj Slovenskom pohári. Tento rok mali napríklad na ceste kadeti šestnásť súťaží, juniori devätnásť.
Tak ako takmer v každom športe je fungovanie klubov s mladými pretekármi veľmi obtiažne, až nemožné, iba zo súkromných zdrojov. Slovenský zväz cyklistiky finančne dotuje mladých pretekárov cez ich kluby, a to viacerými spôsobmi. Prvý bohatý a najmasovejší spôsob vyplýva zo zmluvy medzi ministerstvom školstva a SZC. Ministerstvo chce podporovať mladé talenty aj zdravého športového ducha a tak prikazuje športovým zväzom vyčleniť minimálne 15 % zo svojho celkového rozpočtu na mládež. My sme tomu dali jednoduché pomenovanie "dotácia na hlavu". Rozpočet SZC na rok 2018 bol 1,86 milióna eur, a z toho teda vyčlenil zväz 279 661 eur. Túto sumu si rozdelili všetci mladí pretekári jazdiaci za slovenské kluby vrátane U23, ktorí nastúpili v predchádzajúcom roku aspoň na tri preteky pod hlavičkou SZC a majú do apríla vystavenú licenciu aj v roku aktuálnom. Nehľadí sa teda na žiadne výsledky. Vyšlo to na 454 eur/pretekár pre 616 mladých cyklistov zo 70 klubov. Najviac získala CyS - Akadémia Petra Sagana, ktorej uznali 58 detí a finančný príspevok 26 332 eur.
Ďalšia podpora už vzniká na základe výsledkov. Pätnásť najlepších mládežníckych klubov podľa výsledkov v predchádzajúcom roku naprieč domácimi aj zahraničnými pretekmi po splnení rôznych administračných podmienok (viacročné členstvo v SZC, odbornosť trénera, dostatočná základňa...) majú možnosť fungovať ako Centrá talentovanej mládeže. Platí to pre cestnú, dráhovú, horskú cyklistiku a cyklokros. V poslednom období k tomu pribudli aj dva kluby BMX a jeden cyklotrialový výber. Tieto tímy si v roku 2018 rozdelili "koláč" v hodnote 306 600 eur. Tieto financie sa rozdelili za výsledky detí od mladších žiakov po juniorov. Dlhodobo sa na prvých štyroch miestach s najvyššom dotáciou umiestňujú naše tradičné CTMky CyS Akadémia Petra Sagana, Mestský športový klub Žiar nad Hronom, Športové gymnázium v Trenčíne a ŽP Šport Podbrezová. ŠKC Dubnica v posledných rokoch zaostáva, no z týchto piatich liahní vyšlo asi 80 % terajších profíkov či jazdcov Dukly Trenčín. Keďže sa jedná o slušné sumy (CyS Akadémia dostala 41-tisíc eur), ambíciou zväzu je, aby tímy medzi sebou bojovali a snažili sa pracovať s talentami čo najprofesionálnejšie, pretože sú tu aj ďalšie kluby, ktoré by mohli mať ambíciu ich odtiaľ vytlačiť.
Tretí a štvrtý spôsob podpory klubom sa už týka pretekárov do 23 rokov, pretože tí už nespadajú pod CTM, no ešte potrebujú pomoc, aby sa uchytili v mužskom pelotóne. Platí to pre cestných cyklistov a táto platforma sa nazýva Zväzové centrum prípravy mládeže, teda skratka ZCPM. V roku 2018 si podporu za výsledky vybojovalo 44 cyklistov v celkovej sume 46 000 eur, najväčší balík šiel pochopiteľne do Dukly Banská Bystrica (17 865 eur), ale napríklad skoro štyritisíc dostal aj Matúš Štoček. Vzhľadom na tlačenie topánky v tejto kategórii sa na zväze rozhodli vyčleniť ešte ďalších 20 000 eur už priamo za výsledky v tomto roku pre päť najlepších klubov mimo Dukly. Najviac sa ušlo Firefly (takmer sedemtisíc eur) za Babiča na ceste a Strmisku na dráhe. Keďže šlo o výsledky z tejto sezóny, tabuľka podpory bola vypočítaná až v októbri a ešte ju musí odsúhlasiť výkonný výbor SZC na najbližšom zasadnutí.
Tí najlepší pretekári sú významne podporovaní aj prostredníctvom reprezentačných výjazdov, ktoré pochopiteľne platí SZC a môžeme to považovať za nepriamy piaty spôsob podpory. Jednotlivé reprezentačné družstvá na ceste pracovali s týmito rozpočtami: U23 20 000, juniori 20 000, juniorky 10 000 a kadeti/tky 9 000.
O financovaní a fungovaní zväzu, jednotlivých odvetví, CTM, ZCPM atď. Slovenský zväz cyklistiky má odvetvové riadenie, čo znamená, že každé odvetvie (cesta, dráha, MTB...) riadi príslušná komisia. Komisia je riadne volená valným zhromaždením klubov. Čo sa týka cesty, každý klub, ktorý organizuje preteky alebo sa zúčastní aspoň na jednom kole Slovenského pohára, má právo hlasovať za navrhnutých kandidátov. Pod touto komisiou pracuje aj subkomisia mládeže, ktorá v roku 2018 pozostáva z predstaviteľov siedmich najlepších klubov vlaňajšej sezóny. Žiadna táto funkcia (členstvo vo výkonnom výbore či komisiách) nie je platená.
Slovenský cykloklub (SCK) založili v roku 1994 tri fyzické osoby: Juraj Hlatký, Peter Mati a Peter Malenka. Vytvorili stanovy a následne klub v tom istom roku .... Slovenský cykloklub je občianske združenie, ktoré vzniklo 30.6.1994 registráciou na Ministerstve vnútra SR pod spisovým číslom VVS/1-900/90-9748, .... Aktuality; O nás. Informácie o SCK. Čo je SCK · Predseda SCK · História · Kontakty. Podujatia. Časovka na Bradlo 2024, Memoriál Jána Noska .... Prvý cyklistic- ký klub založili v Sabinove v roku 1898. Ešte v tom istom ... Dejiny športu/ História 4 / 2017. Cyklistický oddiel. TJ ZVL Žilina (1973).
SCK - Slovenský Cykloklub vznikol v roku 1994, aktívne sa podieľa na budovaní a udržiavaní.... Bol založený v roku 2000 pôvodne s názvom CK Červený Rak Banská Bystrica a jeho členmi sú cyklisti rôznych vekových kategórií. Viacerí z nich dosahujú výborné .... Zakladateľmi cyklistického spolku boli Milan Novosad, Karol Miček, Michal Vyšňa a Jozef Polčica, ktorý sa stal zároveň prvým predsedom.
História klubu sa začala vo Veľkom Záluží už v roku 2003, vtedy však nebol riadne registrovaný. Boli sme iba partia jazdcov, ktorá na ulici skúšala prvé .... 25 rokov SCK v malej kocke. Čo je SCK.
SCK Poprad tak vznikol v roku 1997. Počas pôsobenia klubu členovia prebicyklovali nie len rôzne kúty Slovenska, ale aj Rakúska, Francúzska, či Poľska. Jeden z členov ako samotár precestoval na bicykli skoro celú západnú časť Európy. Okrem samotného bicyklovania sa, klub sa zaoberá i legalizáciou a značením cykloturistických trás najmä v širšom okolí Popradu. V roku 2017 bol klub po mnohých rokoch opäť obnovený dvojicou Garčár a Majchrovič, ktorí stáli i pri zrode klubu. Dnes je v záujme mesta, aby bola činnosť tohto klubu znova aktívnou súčasťou diania v Poprade a okolí.
Cyklistický klub Svätý Jur bol založený v apríli 2005. Hlavnou športovou činnosťou CK bola príprava a účasť najmä na horských cyklomaratónoch. V roku 2006 sa počet členov CK Svätý Jur rozrástol na 18. S nárastom pretekajúcich členov sa dostavili aj popredné umiestnenia. Prvé miesta v kategórii seniorov na Breznianskom, Dubnickom, Hornohradskom maratóne a vo Svite. Tiež prvé miesto v kategórii juniorov na Karpatskom Vlku. Druhé miesta v kategórii seniorov na Zvolenskom cyklomaratóniku a tiež druhé miesto v kategórii starších žien na Hornohradskom cyklomaratóne. V roku 2007 sa počet členov CK Svätý Jur rozrástol na viac ako 20. Členmi klubu sa stali poprední cyklisti najmä v kategórii seniori.
V roku 2008 sa dostavili ďaľšie športové úspechy. Na stupne víťazov sa v tomto roku postavili ďaľší naši pretekári v rôznych kategóriach a cyklistických odvetviach. 19.apríla 2008 zorganizoval CK Svätý Jur druhý ročník Kaktusbike Svätojurského maratónu, na ktorom sa zúčastnilo 385 pretekárov z piatich krajín.
| Typ podpory | Suma | Poznámka |
|---|---|---|
| Dotácia na hlavu | 279 661 eur | 454 eur/pretekár pre 616 mladých cyklistov |
| Centrá talentovanej mládeže | 306 600 eur | Rozdelené medzi 15 najlepších mládežníckych klubov |
| Zväzové centrum prípravy mládeže | 46 000 eur | Podpora pre 44 cyklistov do 23 rokov |
| Podpora pre 5 najlepších klubov mimo Dukly | 20 000 eur | Za výsledky v roku 2018 |
| Reprezentačné výjazdy | Rôzne rozpočty pre kategórie | U23 20 000, juniori 20 000, juniorky 10 000, kadeti/tky 9 000 |
tags: #slovensky #cyklisticky #klub