Stolný tenis je individuálna sieťová športová hra, hraná v krytých halách na stoloch pre stolný tenis, pri ktorom sa hráči snažia zahrať raketou loptičku ponad sieťku tak, aby ju súper nemohol vrátiť, alebo aby mu vrátenie loptičky spôsobilo čo najväčšie ťažkosti. Stolný tenis je jednou z najrýchlejších športových hier, učí rýchlemu odhadu hernej situácie, jej okamžitému riešeniu najvhodnejšou hernou činnosťou. Vyžaduje rýchlosť reakcie, vysokú úroveň rýchlostných, koordinačných a rýchlostno-vytrvalostných schopností hráča.
Začiatky stolného tenisu
Stolný tenis ako športová hra vznikol prenesením tenisu do sálového prostredia na stôl. Predchodcom stolného tenisu bola stará japonská hra gossima, ktorú priniesli do Európy Angličania v 80. rokoch 19. storočia. Stolný tenis sa hral spočiatku na stoloch rôznych rozmerov, s gumenými alebo korkovými loptičkami, pergamenovými, neskôr drevenými raketami. Prvé pravidlá stolného tenisu boli vydané v Londýne 1884 (u nás 1925). Celuloidovú loptičku do hry zaviedol v roku 1899 Angličan James Gibb.
Od roku 1900 sa stolný tenis šíril do strednej Európy (Nemecko, Rakúsko, Maďarsko) a bol pestovaný aj u nás. Veľký rozmach stolného tenisu nastal po 1.svet. vojne, keď sa hral už takmer na všetkých kontinentoch sveta. Na Slovensku sa začal stolný tenis rýchlo rozvíjať najmä po roku 1920. Medzinárodná federácia stolného tenisu (International Table Tennis Federation - ITTF) bola založená v roku 1926 v Berlíne (zakladajúce štáty: Nemecko, Anglicko, Rakúsko, Maďarsko, Švédsko, Československo). Európska únia stolného tenisu (European Table Tennis Union - ETTU) bola založená v roku 1958 v Budapešti. Dnes je stolný tenis jeden z najrozšírenejších športov na svete a jeho športovú hodnotu uznal i Medzinárodný olympijský výbor na svojom zasadnutí v Prahe v roku 1977 a zaradil ho medzi olympijské športové odvetvia. Na zasadnutí MOV v Baden-Badene v septembri 1981 bol stolný tenis schválený do olympijského programu súťaží na OH 1988.
Vývoj stolného tenisu na Slovensku
Na Slovensku sa stolný tenis vyvíjal súbežne so stolným tenisom v susedných krajinách - Maďarsku, Rakúsku a českých kluboch, kt. hráči sa zúčastňovali prvých turnajov u nás. Prvé kluby (odbory) sa začali zakladať 1922 - 1926. Čs. TTA bola založená 22.10.1925 a jej súčasťou bol aj slov. stol. Tenis. Stanovy Čs. TTA schválila valná hromada 7.11.1926. Organiz a šport. techn. Riadenie z celošt. Hľadiska sa zabezpečovalo prostredníctvom stolnotenis. Žúp (na Slov. západoslov a východoslov. župa. Stredné Slov. zastupovala západoslov.župa), formou župných dôverníkov. Od r. 1939 stol. Tenis na Slov. a v Čechách sa vyvíjal samostatne.
V r. 1939 bol vytvorený samostatný Slov. zväz, kt. fungoval až do r. 1945. Po 2.svet. vojne došlo k veľkému rozmachu stol. Tenisu u nás. Prispela k tomu výborná výkonnostná úroveň hráčov čs. reprez. družstva, v kt. zo Slov mali pevné miesto F. Tokár a Marinko. Rozvinuli sa pravidelné majstrovské súťaže a turnaje po celom Slov. a ČSR. Zvýšila sa starostlivosť stol. tenis sekcie o talentovanú mládež.
Prečítajte si tiež: Modely slovenských samopalov
Vývoj stolnotenisovej rakety
Vývoj stolného tenisu je spätý s vývojom rakety. Používaním rôznych druhov rakety a poťahového materiálu rakety sa charakter a technika hry menili z pasívneho nenáročného halfvolejového spôsobu hry až na dnešný dynamický aktívny spôsob techniky topspinových drajvov a účinných rotácií loptičky. Drevená raketa sa používala 1889 do prvého MS 1926 v Londýne, kde zvýťazil R.Jacobi z Maďarska. V hre prevládal halfvolej, pri kt. hráč zahrával loptičku bezprostredne po jej odskoku od stola, bez rotácie. Od tvrdej drevenej rakety sa loptička hlučne a pomerne rýchlo odrážala a nebolo ho možné dostatočne usmerňovať. Pomerne rozšírená bola aj korková raketa.
Gumená raketa s gumovým vrúbkovaným poťahom sa používala 1926-1951. Vynálezcom poťahu s gumenými vrúbkami bol Angličan E.C.Good. Raketa umožňovala rotáciu loptičky, účinných úderov útočnej a obrannej techniky a podania (drajv, lift, smeč, čop, šlajz a ďal.). Raketa sa zdokonaľovala, hra bola rýchlejšia a dynamickejšia, pestrá, uplatňovali sa rôzne herné systémy a úderové kombinácie. V 30.rokoch nastal odklon od obrannej hry, útoční hráči sa málo presadzovali, používala sa vyčkávacia taktika. ITTF na kongrese 1928 v Štokholme rozhodla o zavedení jednotného počítania do 21 (u nás sa dovtedy počítali sety na gamy ako v tenise). Na kongrese ITTF 1937 v rakúskom Badene bolo schválené pravidlo o znížení sieťky zo 17,15 na 15,25 cm a zaviedol sa časový limit na 20 min. Tiež bolo zakázané používanie podania z prstov (fingerspin - rotácia dávaná prstami). Tieto zmeny pravidiel umožnili nástup útočnej techniky. V r. 1938-1951 dosiahla útočná i obranná hra vysokej úrovne všestrannosti i prispením čs. hráčov: Váňu, Andreadisa, Tokára, Marinka Štípka, niekoľkonásobných majstrov sveta v družstvách i jednotlivcov.
Špongiová raketa sa v stolnom tenise používala 1952 - 1959. Prišli s ňou Japonci na MS 1952 v Bombai. Majstrom sveta sa stal Japonec H.Satoh a i v ďalších rokoch boli Japonci v čele svet. stol. Tenisu. Špongiová raketa spôsobila niekt.problémy - loptičky boli často krát nekontrolovateľné, údery nepočuteľné, rotácie loptičky nepredvídateľné a tým aj reakcia hráčov veľmi sťažená. Rada členských asociácií ITTF požadovala zákaz špongiovej rakety. Raketa so špongiovým poťahom vyžadovala dokonalejšiu prípravu hráčov, najmä po stránke pohybovej a kondičnej. Hra Japoncov ceruzkovým držaním rakety bola rýchla, útočná a vyžadovala všestranný pohyb. prejav v celom hernom priestore, ich pohybové reakcie, pohyblivosť, herná odvaha a úderová istota podložená kvalitným podaním im prinášali športové úspechy na MS. Európski hráči s klasickým držaním rakety s gumeným poťahom boli síce všestrannejší v herných činnostiach, ale pohyb. pomalší. Najlepším svetovým hráčom 50.rokov bol I.Ogimura. Špongii vedel najlepšie čeliť vynikajúci svetový hráč F.Sidó, ale i Andreadis a Štípek. Špongiová raketa nebola zakázaná, ale na kongrese ITTF 1959 v Dortmunde bola podľa čs. návrhu štandardizovaná.
Raketa so sendvičovým a softovým poťahom, používaná 1959 - dodnes, modifikovaná kvalitou i účinnosťou poťahového materiálu v jednotlivých obdobiach. Nové druhy poťahov podľa schválenej štandardizácie s dobrými mechanickými vlastnosťami umožnili uplatniť v hre nové prvky útočnej i obrannej techniky hráča: ázijskú lobovanú obranu, topspin, rýchly topspin, rôzne varianty topspinových drajvov, podania kontratopspinov, blokingov a ďal. Predovšetkým hráči Japonska, Číny, J.Kórey ale aj Švédska, Maďarska, ČSSR, Nemecka, Francúzska, Belgicka, Juhoslávie, Holandska a niektorých iných obohatili herný prejav o moderné prvky úderov techniky, dynamický a nátlakový spôsob hry s veľkým pohybovým rozsahom, výbornou kondíciou, mrštnosťou, razantnosťou a taktickým myslením (Šurbek, Secretin, Orlowski, Jónyer, Klampár, Štipančič, Bengtsson a niektorí ďalší). Nové druhy poťahov umožnili väčšiu variabilnosť úderov, zvýšenie účinnosti podania, najmä z vasokého nadhodu. Topspinový spôsob hry uplatňovaný v strednej a blízkej zóne herného priestoru, nízke rýchle topspinové drajvy, topspinový halfvolej a istota aktívnych blokingov sú stratégiou, kt. zatlačila do pozadia obranných hráčov. Do popredia sa dostali mladí, herne a kondične vybavení hráči Európy, kt sa výkonnostne vyrovnali čínskym, kórejským a japonským hráčom (Waldner, Persson, Gatien, Saive, Rosskopf, Primorac, Samsonov a ďalší). Špeciálne druhy poťahov softu, sendviču, trávy, antitopsinu i špeciálneho dreva zavedené v osemdesiatych rokoch i v súčasnosti sú účinnými zbraňami, kt. Nový poťahový materiál umožňuje zvyšovanie rýchlosti hry, razancie úderov, účinnosť obojstrannej topspinovej techniky, blokingovej techniky, zvyšovanie úderovej istoty, variabilnosti podania a príjmu podania a ďal. Dynamickosť herného tempa, nátlakových topspinových drajvov po celý zápas.
Tento náročný atletický a účinný herný spôsob s totálnym nasadením a psychickou odolnosťou vyžaduje vysokoobjemovú a intenzívnu prípravu hráča v modelovaných podmienkach. Nové druhy poťahov najmä firmy Butterfly, resp. niekt. ďal. dávajú predpoklad ďal.
Prečítajte si tiež: Slovenská vojenská symbolika (1939-1945)
Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov (SZTPŠ)
Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov (SZTPŠ) zohráva kľúčovú úlohu v živote telesne znevýhodnených športovcov na Slovensku. Od svojho vzniku prešiel dynamickým vývojom, ktorý formoval paralympijské hnutie na Slovensku a umožnil športovcom dosahovať významné úspechy na domácej i medzinárodnej scéne. Významným medzníkom v histórii športu telesne postihnutých na Slovensku bol rok 1990. Dňa 6. októbra 1990 zanikol Slovenský zväz zdravotne postihnutých športovcov a vznikli tri samostatné právne subjekty, medzi nimi aj Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov a parašportovcov (SZTPŠaPŠ). Prvou predsedníčkou SZTPŠaPŠ sa stala Helena Hanková.
Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 SZTPŠ nadviazal na tradíciu medzinárodných podujatí ako Slovakia Cup v plávaní a Slovakia Cup vo volejbale. Začal tiež organizovať nové podujatia, napríklad Slovakia Open v tenise na vozíku a Slovakia Open v stolnom tenise. V roku 1997 SZTPŠ zorganizoval jedny z prvých najvyšších medzinárodných podujatí - ME v tlaku na lavičke. Postupne sa pridali ďalšie významné podujatia, ako ME v stolnom tenise (1999), ME v tlaku na lavičke (2002), MS družstiev v stolnom tenise (2017), MS v šachu telesne postihnutých (2011), SP v streľbe (2007), SP vo volejbale (2001), EP v cyklistike a ďalšie.
Za míľnik paralympijského športu na Slovensku sa považuje rok 1993, keď bola Slovenská republika prijatá za riadneho člena Medzinárodného paralympijského výboru (IPC). V januári 1995 vznikol Slovenský paralympijský výbor (SPV) z iniciatívy štyroch zväzov zastupujúcich telesne, zrakovo, mentálne a sluchovo postihnutých športovcov.
Projekty a aktivity SZTPŠ
SZTPŠ sa aktívne venuje rozvoju športu telesne postihnutých na všetkých úrovniach. V oblasti mládežníckeho športu vytvoril systém športovej prípravy v rámci siete Útvarov talentovanej mládeže. Medzi najznámejšie rozvojové projekty patrí projekt Hľadáme talenty, ktorý je považovaný za prvý počin smerujúci k myšlienke podpory športu talentovaných detí s telesným znevýhodnením. SZTPŠ organizuje desiatky majstrovstiev Slovenska, domácich líg a medzinárodných podujatí. Medzi najúspešnejšie medzinárodné podujatia patrí Slovakia Open v stolnom tenise (od r. 1992) a Slovakia Open v tenise na vozíku (od r. 1993). Slovakia Open v stolnom tenise patrí vo svete medzi najlepšie turnaje a pravidelne sa ho zúčastňujú svetové stolnotenisové špičky.
Úspechy slovenských paralympionikov
Slovenskí paralympionici dosiahli na medzinárodných podujatiach množstvo úspechov. Počas 25 rokov sa zúčastnili na 13 PH a ZPH, na ktorých vybojovali úctyhodných 114 medailí, z toho 34 zlatých! Ďalšie stovky vzácnych kovov by sa dali napočítať zo svetových a európskych šampionátov a iných významných podujatí.
Prečítajte si tiež: Startupová scéna na Slovensku
V roku 1947 boli do Československého olympijského výboru kooptovaní slovenskí zástupcovia. Ako prví dosiahli vynikajúce úspechy pod piatimi kruhmi boxeri. Hneď na prvých povojnových hrách, na OH v Londýne 1948, sa stal olympijským víťazom Július Torma vo welterovej váhe, pričom o štyri roky neskôr, na OH 1952 v Helsinkách ho napodobnil ziskom najcennejšieho kovu Janko Zachara v perovej váhe. Na tých istých hrách získal bronzovú medailu ďalší slovenský športovec, zápasník v gréckorímskom štýle Mikuláš Athanasov. Ďalší prenikavý olympijský úspech dosiahol na OH 1960 v Ríme skifár Pavel Schmidt, keď si v dvojskife spoločne s V.
Na OH 1964 v Tokiu boli úspešné aj naše kolektívne športy. Striebornú olympijskú medailu získali futbalisti ČSSR, v tíme ktorých hralo aj deväť Slovákov - kapitán mužstve Anton Urban, Vladimír Weiss, Vojtech Masný, Anton Švajlen, František Schmucker, Ján Geleta, Ivan Mráz, Ľudovít Cvetler a Štefan Matlák. Tretiu striebornú medailu získala gymnastka Mariana Krajčírová a bronzovú člen osemveslice Július Toček. Z mexických výšin na OH 1968 priviezol volejbalista Bohumil Golian tento raz bronzovú medailu a Mária Krajčírová, už pod menom Némethová, opäť striebro. Slovenskí športovci nevyšli medailovo naprázdno ani na ďalších hrách, na OH 1972 v Mníchove. O prvú, striebornú, sa postarali hádzanári - Peter Pospíšil, Vincent Lafko a Andrej Lukošík. V kanadskom Montreale, na OH 1976, získal olympijské zlato po šestnástich rokoch ďalší Slovák. Bol ním cyklistický šprintér Anton Tkáč.
Aj OH 1980 v Moskve boli pre našich olympionikov úspešné. Československo vyhralo futbalový turnaj a zlato pripadlo aj brankárovi Stanislavovi Semanovi a obrancovi Františkovi Kunzovi. So striebornou olympijskou medailou odišiel z diskárskej klietky Imrich Bugár a medaily rovnakého lesku pridali prekvapivo aj pozemné hokejistky - Iveta Šranková, Viera Podhányiová a Alena Kyselicová. Cenné bronzové medaily ozdobili zápasníkov - voľnoštýliarov Dana Karabína a Júliusa Strniska, ale aj boxera Jána Franeka či vzpierača Dušana Poliačika. Po bojkote OH 1984 v Los Angeles krajinami socialistického tábora zažili krásne chvíle naši reprezentanti na OH 1988 v Soule. Zlatú medailu si „vypochodoval“ Jozef Pribilinec v chôdzi na 20 km. Olympijským víťazom sa stal aj tenista Miloslav Mečíř v dvojhre, navyše získal aj bronzovú medailu v štvorhre (spoločne s M. Šrejberom). Medzi nesporné úspechy na poli olympijskej diplomacie treba zaradiť voľbu Vladimíra Černušáka za člena Medzinárodného olympijského výboru (MOV) ako prvého a zatiaľ jediného Slováka v histórii.
Slovenskí športovci dosiahli úspechy aj na zimných olympijských hrách (ZOH). Tú premiérovú získal na ZOH 1948 v St.Moritzi hokejista Ladislav Troják a mala strieborný lesk. Na ďalších ZOH 1964 v Innsbrucku obstarali bronz hokejisti ČSSR v zostave aj s Jozefom Golonkom, Františkom Gregorom a Vladimírom Dzurillom. Hokejisti sa tešili aj o štyri roky neskôr, na ZOH v Grenoble, tento raz zo striebra a boli medzi nimi opäť aj Jozef Golonka a Vladimír Dzurilla. O prvú zlatú medailu z bielych olympiád pre slovenského športovca sa zaslúžil na ZOH 1972 v Sappore krasokorčuliar Ondrej Nepela. Vladimír Dzurilla získal v Japonsku už svoju tretiu olympijskú medailu, bronzovú, a na krk ju zavesili aj obrancovi Rudolfovi Tajcnárovi.
Na ZOH 1984 v Sarajeve sa tešili znova československí hokejisti a majiteľmi olympijského striebra sa stali aj Dárius Rusnák, Igor Liba, Vincent Lukáč a Dušan Pašek. Strieborné medaily vydolovali v bežeckej stope aj členky štafety na 4x5 km, a medzi nimi aj Gabriela Svobodová-Sekajová. V krasokorčuliarskej olympijskej súťaži sa blysol ziskom bronzovej medaily Jozef Sabovčík. V apríli 1990 bola vytvorená Olympijská spoločnosť Slovenska (OOS), ktorá vznikla ako občianske združenie zástupcov športových zväzov, olympionikov Slovenska, významných osobností a ľudí podporujúcich olympijské hnutie. Na jej čele stála Mária Mračnová a neskôr sa OOS zlúčila so Slovenským olympijským výborom (SOV), ktorý vznikol na ustanovujúcom zasadnutí 19. decembra 1992.
Najväčšia hráčska osobnosť slovenského stolného tenisu František Tokár získal s družstvom Československa titul majstrov sveta v rokoch 1947, 1948, 1950 a 1951, pričom v roku 1949 sa stal majstrom sveta vo štvorhre (s I. Andreadisom). Majstrom Európy vo štvorhre sa stal v roku 1964 viacnásobný medailista na ME Vladimír Miko (so Staněkom). Členom družstva Československa, zlatého na MS 1948 a MS 1950 i strieborného na MS 1949 bol aj Max Marinko. Majstrom Európy vo štvorhre sa stal v roku 1964 viacnásobný medailista na ME Vladimír Miko (so Staněkom). Ďalšie medailové úspechy zaznamenali Štefan Kollarovits, Viliam Polakovič, Emília Harvanová-Butzová, Irena Mikócziová-Bosá, Renata Kasalová. Striebornú medailu v dvojhre na MS 1973 získala Alica Grófová. Na MS 1991 sa z bronzových medailí pre družstvo ČSFR tešili aj Tomáš Jančí, Milan Grman i Roland Vími.
Slovak Abilitysport Youth Games 2024 (SAYG 2024)
V čase, keď v metropole Francúzska doznievajú výkony najlepších paralympionikov zo 184 krajín z celého sveta, na domácej pôde v rámci sekretariátu SZTPŠ už finišujú prípravy veľkého športového podujatia, určeného pre telesne znevýhodnené deti, mládež a začínajúcich športovcov. Určite aj oni s obdivom vzhliadajú ku svojim veľkým vzorom z parížskych športovísk, no rovnako potrebujú svoj ideálny priestor pre vzájomnú zdravú konfrontáciu a súťaženie. Športové hry telesne znevýhodnenej mládeže sa po svojej úspešnej premiére v októbri minulého roku pretransformovali na veľké medzinárodné športové podujatie s účasťou športovcov zo 4 krajín Východnej Európy. Organizátori prichádzajú s úplne novým podujatím a tiež s jeho zmeneným názvom, vyjadrujúcim ich nový medzinárodný status. Slovak Abilitysport Youth Games 2024 (SAYG 2024) sa uskutočnia v Dolnom Kubíne.
Ich novou ambíciou pre rok 2024 je usporiadať podujatie s ešte vyššou úrovňou športových súťaží a pritiahnuť na Slovensko okrem domácich účastníkov aj mladých a začínajúcich športovcov z okolitých krajín. Tento zámer sa nakoniec podarilo naplniť dokonale, veď na hrách sa predstavia mladí boccisti a stolní tenisti z Českej republiky, boccisti, plavci a lukostrelci z Poľska a boccisti z Maďarska. Okrem nich sa vo všetkých šiestich športoch, atletika, boccia, cyklistika, lukostreľba, plávanie a stolný tenis, predstaví vyše 40 domácich športovcov, reprezentujúci na hrách Slovensko. Sprevádzať ich bude vyše 35 domácich asistentov. Mnohí z prihlásených súťažiacich už mali možnosť zažiť na vlastnej koži atmosféru hier v minulom roku, pre iných bude štart na nich absolútnou premiérou.
Tabuľka: Prehľad MS v stolnom tenise
| Rok | Miesto | Víťaz |
|---|---|---|
| 1926 | Londýn | R. Jacobi (Maďarsko) |
| 1947 | - | František Tokár (Československo) |
| 1948 | - | František Tokár (Československo) |
| 1950 | - | František Tokár (Československo) |
| 1951 | - | František Tokár (Československo) |
| 1952 | Bombaj | H. Satoh (Japonsko) |
| 1973 | Sarajevo | Alica Grófová (Československo) - striebro |
| 1991 | - | Tomáš Jančí, Milan Grman, Roland Vími (ČSFR) - bronz |