Každý génius to má vo svojej dobe ťažké. Keď na prelome 80. a 90. rokov 19. storočia Mathias Zdarsky v kopcoch rakúskych Álp na lyžiach schádzal tamojšie vrcholy, susedia sa mu smiali. Dnes je tomuto rodákovi z moravských Kožichovíc pri Třebíči venované múzeum, má heslo v prestížnych encyklopédiách a o jeho živote a diele sa píšu diplomové práce.
Je totiž svetovo uznávaným zakladateľom alpského lyžovania, prvým lyžiarskym metodikom a inštruktorom na svete. Tento celoživotný športovec, učiteľ, technik, umelec, intelektuál atď. bol tiež jedným z prvých lavínových odborníkov, ale predovšetkým vynálezcom a konštruktérom celého radu pozoruhodných outdoorových záležitostí.
Život a dielo Mathiasa Zdarského
Mathias Zdarsky sa narodil ako desiate dieťa do rodiny chudobného mlynárskeho pomocníka Johanna Zdarského a Jozefy rodenej Eigl, 25. februára 1856 v Kožichoviciach, ktoré boli v tom čase súčasťou Třebíča. Otec rok po jeho narodení zomrel, tak sa matka so siedmimi preživšími deťmi presťahovala do Třebíča.
Od začiatku školskej dochádzky sa Mathias prejavoval ako výnimočné a všestranne nadané dieťa: výborne sa učil, maľoval a kreslil, mal dar presne popisovať veci a ako prirodzený pohybový talent bol výborný v gymnastike. Bol tiež vášnivým korčuliarom. Tento fakt ukazuje, že už v detstve bol odhodlanou osobnosťou.
V jedenástich rokoch počas detskej hry odpália jeho starší rovesníci rozbušku. Mathias utrpí úraz hlavy a následne prestane vidieť na ľavé oko. Možno ho práve to nakoplo k tomu, aby pre svoj hendikep nefňukal a snažil sa ešte viac ako ostatní. Športuje, po maturite v Jihlave študuje učiteľstvo v Brne, potom maliarstvo a sochárstvo vo Viedni a potom polytechniku v Zürichu, cestuje a tvorí famózne kresby a sochy. Vo všetkých odboroch samozrejme exceluje.
Prečítajte si tiež: Tipy pre nastavenie viazania na snowboard
Presuňme sa však do konca 80. V kristových rokoch, 11. 5. 1889, kupuje Zdarský horský statok Habernreith s 50 hektármi pozemkov v obci Marktl v katastrálnom území Lilienfeldu. Statok a jeho okolie mu poskytuje dostatočné zázemie pre športové, umelecké, objavné aj iné aktivity.
Zdarsky a lyžovanie
Rok predtým sa zoznámil so správou o grónskej expedícii Fridtjofa Nansena, ktorá v rámci svojho pionierskeho počinu použila lyže. Zdarsky si „diablove doštičky“ vzápätí objednáva z Nórska. Nebol však príliš spokojný s ich dĺžkou a s primitívnym viazaním na kožený opasok. Začal teda experimentovať. Skrátil lyže, odstránil žliabok a neustále zdokonaľoval viazanie k obrazu svojmu tak, aby v ňom topánka pevne držala aj pri vertikálnych zjazdoch.
Po niekoľkých sezónach si zaznamenal do denníka, že pravidelne chodil do hôr, viazanie zdokonaľoval a približne po troch rokoch „…som sa ako lyžiar úplne prispôsobil svojmu strmému okoliu. Je potrebné poznamenať, že pri tzv. lilienfeldskom viazaní, ktorého prvý prototyp s pevnou pätou Zdarsky zostrojil už v roku 1890 a po neustálom zdokonaľovaní nechal v roku 1896 patentovať, päta topánky držala pevne, ale päta viazania nebola kompaktná s lyžou. Predstavme si to asi tak, ako keď na skialpoch schádzame svah s vypnutou pätou na polohu flat.
Táto konštrukcia na druhej strane umožňovala pohodlný pohyb po rovine a tiež stúpanie cik cak do kopca. Stúpacie pásy Mathias nepoužíval, takže to hore musela byť pekelná drina, navyše iba s jednou palicou. Náš vševed sa však zameriaval najmä na zjazd. V počiatkoch lyžovania všetci lyžiari používali jednu dlhú palicu, ktorá im pri jazde z mierneho svahu umožňovala vytvárať oblúky a preskúmavať povahu povrchu.
V prudších pasážach sa jazdilo metódou Schuss-Bum: lyžiar sa rozbehol priamo z kopca a keď vycítil, že už to neustojí, otočil sa bokom proti svahu, spadol, po chvíli sa zdvihol a pokračoval rovnakým spôsobom ďalej. Mathias však s týmto štýlom nesúhlasil, preto vymyslel vlastnú metodiku. Zjednodušene povedané bolo jej základom „plávanie do oblúka“ v zákrutách s pomocou palice, ktorá tiež zaisťovala stabilitu. To umožnilo zísť aj prudký terén bez pádu.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti s detskými snowboardami
Metódu veľmi skoro spísal, opatril štyridsiatimi fotografiami a vydal. Ide o prvú lyžiarsku metodiku na svete. Ďalšie majstrovo svetové prvenstvo spočíva v inštruktorskom remesle. Koncom 19. storočia pre tento krásny šport nadchol mnoho mužov, žien i detí, najmä z Viedne. Odtiaľto sa svojho času vypravovali aj špeciálne vlaky plné lyžiarov a lyžiarok rovnako ako aj z iných častí Rakúska a okolitých krajín.
Neskôr bol Zdarsky aj oficiálnym lyžiarskym inštruktorom armády. Údajne naučil lyžovať do roku 1916 20 000 duší nielen v rôznych častiach Álp, ale aj v Karpatoch a Beskydách. Aby tých prvenstiev nebolo málo, tak tento chlapík, ktorý podľa svojich zápiskov už v roku 1896 prekonal na lyžiach rýchlosť 100 kilometrov za hodinu a počas jazdy bol schopný točiť saltá, usporiadal preteky v zjazde v roku 1901.
Prvé slalomové preteky na svete sa konali 19. 3. 1905 v okolí jeho bydliska; štart bol na kopci Muckenkogel, kam všetci počas asi dvoch a pol hodín došli a pred štartom si oddýchli. Neupravená trať merala bezmála dva kilometre, mala polkilometrové prevýšenie a pretekov sa zúčastnilo 24 mužov a jedna žena. Bez pádu to nedal nikto. Netreba zdôrazňovať, že autorom trate s viac ako 100 bránkami a samotných pravidiel pretekov bol práve Zdarsky.
Zdarsky a lavíny
Mathias si veľmi dobre uvedomoval, že pohyb v horách so sebou nesie možné riziká. Ako už vieme, tento chlapík ku všetkému pristupoval komplexne a zodpovedne, a tak niet divu, že myslel aj na bezpečie svoje aj ostatných. Tiež si veľmi skoro všimol pohyb lavín, ktoré začal celoživotne študovať. Vtedy neboli metodické príručky, ani pípaky alebo lavínové batohy, a tak Zdarsky venoval lavínovej problematike hneď dve publikácie.
Krátko po svojich šesťdesiatych narodeninách 28. februára 1916 pôsobil v Korutánsku ako inštruktor armády a v rámci záchrannej akcie maďarských honvédov sa dostal do veľmi nebezpečnej lavíny. Tú viac-menej záhadne prežil s 80 zlomeninami po celom tele. Dva roky bol v starostlivosti lekárov, ktorí mu nedávali ani 1% šancu na to, že sa niekedy postaví na lyže. Krutý Zdarsky si však skonštruoval posilňovací stroj, usilovne cvičil a po roku a pol skákal saltá do predtým vlastnoručne postaveného bazéna a až do roku 1939 bol aktívny vo svojich činnostiach.
Prečítajte si tiež: Snowboardová výbava Roxy: Podrobný prehľad
Je potrebné poznamenať, že bol vždy tvrdým propagátorom absolútnej abstinencie a odsudzoval tiež tabakizmus.
V závere si neodpustím poznámku, že najmä v posledných rokoch proklamované Zdarského češstva je bohužiaľ mýtus. Zdarsky nesporne v detstve a dospievaní češtinu v oblasti Jihlavska (ktoré však bolo nemecky hovoriacim jazykovým ostrovom v rámci českého priestoru Rakúska, resp. Rakúsko-Uhorska, nota bene na území Moravy) používal, zrejme aj v detstve v škole. Napriek tomu sa s češstvom nikdy príliš neidentifikoval.
V roku 1878 jeho kroky smerovali do Viedne a následne bližšie k rakúskym Alpám. Počas štúdia ešte stihol cestovať v rámci Švajčiarska, Nemecka, Talianska, Bosny a roku 1888 aj severnej Afriky. Hoci jeho starší predkovia nesporne pochádzali z českého prostredia a minimálne v jednom dokumente z obdobia, kedy býval v Třebíči (tj do jeho 14 rokov), je zapísaný ako Matěj Žďárský, toto meno v dospelosti nepoužíval, o čom svedčí aj chybný spätný posmrtný preklad Mathias na Matyáš.
Buď, ako buď, všetky svoje publikácie a denníky viedol v nemčine a všetka jeho priekopnícka činnosť spojená s lyžovaním, inštruktorstvom, lavínovou problematikou atď. je spätá s rakúskymi Alpami, kde trávil prakticky všetok čas od 1889. Vo svojom plodnom živote ani nemal čas na založenie rodiny, nieto sa zaoberať takými malichernosťami, ako je národnostná identita. Možno aj z toho dôvodu po ňom nie je pomenovaná hora v Alpách či na Vysočine, ale v Antarktíde.
Týmto sa ospravedlňujem českým ski-vlastencom, ale faktom je, že tento nemecky hovoriaci Rakúšan, rodák z moravských Kožichovíc, teda z územia dnešnej Českej republiky, sa sústredil prevažne na lyže a hory.