Pakt o neútočení medzi nacistickým Nemeckom a Sovietskym zväzom podpísaný ministrami zahraničia Joachimom von Ribbentropom a Viačeslavom Molotovom z augusta 1939 šokoval svet. Bola to dohoda dvoch režimov, ktoré dovtedy vystupovali ako ideologickí úhlavní nepriatelia. Jej výsledkom boli rozdelenie vplyvu v Európe a spoločná hranica týchto dvoch veľmocí. Keď Adolf Hitler pakt jednostranne porušil a zaútočil na Sovietsky zväz, šokovaný bol tentoraz najmä Josif Stalin. Toho náhly útok zdevastoval.
Od útoku na Sovietsky zväz sa druhá svetová vojna zmenila. Jej rozmery sa nafúkli do gigantických rozmerov a jej vedenie sa stalo nebývalo krutejším a krvavejším. Od operácie Barbarossa sa z vojny vytratili aj posledné zvyšky ľudskosti. Masové popravy zajatcov a vyhladzovanie civilného obyvateľstva boli bežnou praxou. Koniec koncov, presne takú vojnu chcel samotný Adolf Hitler. „Vojna proti Rusku sa nemôže viesť rytierskymi spôsobmi. Bude to boj ideológií a rás. Bude sa musieť viesť s bezprecedentnou, nemilosrdnou a neutíchajúcou krutosťou,“ vyhlásil 30.
Hitler pôvodne plánoval vyrovnať sa najprv so Západom. Pomaly však rástla jeho paranoja zo Stalina a útok na Sovietsky zväz sa postupne stával väčšou prioritou aj za cenu riskovania vojny na dvoch frontoch - ako sa neskôr ukázalo, invázia bola najväčšou chybou führera a znamenala začiatok jeho konca.
Neveriaci Stalin a koniec paktu dvoch totalít
Správy o pripravovanom útoku sa hromadili už celé mesiace pred jeho iniciáciou. Nemecké prieskumné lietadlá mapovali sovietske pohraničie, no Stalin na ne zakázal útočiť. Kremeľ varovalo mnoho vlastných aj západných agentov, Stalin im však odmietal uveriť. Vo večerných hodinách 21. júna 1941 v deň letného slnovratu - najkratšej noci v roku - zatelefonoval generál Maxim Purkajev náčelníkovi sovietskeho generálneho štábu Georgijovi Žukovovi a informoval ho, že istý nemecký seržant-major sa vzdal sovietskym pohraničným jednotkám, aby ich varoval. Nemeckým dezertérom bol Alfred Liskof, presvedčený komunista. Preplával rieku Bug, aby Sovietom podal správu. Žukov zavolal Stalinovi a ten upovedomil národného komisára obrany ZSSR Semjona Timošenka. Všetci traja sa stretli v Kremli, aby vážnu situáciu prebrali, no Stalin tvrdil, že tohto prezliekača kabátov mohli Nemci poslať na vyprovokovanie Sovietov. Jeho verzii neveril. Timošenko však nesúhlasil a dodal, že Nemci prerušili telefónne linky smerujúce do Sovietskeho zväzu. Navrhol preto varovať všetky jednotky v pohraničí. Stalin bol proti, no súhlasil aspoň s nariadením, aby sa vojenské rady v blízkosti hraníc pripravili na možný útok. Keď k veliteľom sovietskych armádnych jednotiek prišlo nariadenie o zvýšení pozornosti, tí sa rozhodli, že sa mu budú venovať až ráno. V predvečer nemeckého útoku zostávali sovietski generáli a dôstojníci na koncertoch a báloch.
Archeologický výskum protitankových priekop na Slovensku
V poslednej tretine minulého roka sa počas záchranného archeologického výskumu v Senici na stavbe Rezidencia Slnečnicová skúmali protitanková priekopa a dva strelecké okopy zo záveru druhej svetovej vojny. Výskum v teréne realizoval Samuel Adámek zo súkromnej archeologickej spoločnosti ACHILLES Group, s. r. o. Plošným rozsahom sondáže išlo o doposiaľ najväčší výskum reliktov druhej svetovej vojny na Slovensku.
Prečítajte si tiež: Nová Zem: Sovietska strelnica a jej dopady
Priekopa bola očakávaným nálezom, nakoľko je na leteckých a satelitných snímkach viditeľná ako línia farby odlišnej od okolia a vedela o nej aj časť miestnych obyvateľov. Priekopu umožnil kvalitne skúmať pamiatkový zákon, ktorého definícia archeologického nálezu sa v roku 2009 rozšírila o hnuteľné vojnové artefakty, tzv. militáriá. K archeologickému skúmaniu pozostatkov opevnení a ostatkov vojakov z druhej svetovej vojny zriedkavo dochádzalo aj pred rokom 2009, záviselo to však len od vôle archeológa. Vďaka uvedenej zmene v pamiatkovom zákone nastal na Slovenku rozmach archeológie druhej svetovej vojny a v súčasnosti sa na ňu špecializuje viacero archeológov.
Priekopy patrili k najdôležitejším prvkom zátarás. Len na Slovensku sa vykopali v celkovej dĺžke stoviek kilometrov. Podľa nemeckej príručky na výstavbu opevnení mala mať ideálna priekopa šírku 4,5 m a hĺbku 3 m, ktorá sa na oboch stranách priekopy navýšila o pol metra vykopanou roztiahnutou zemou. Pre priekopy je zaužívaný prívlastok protitankové, ale rovnako boli účinné aj proti ľahším vozidlám, koňom, a ak boli doplnené o ďalšie prvky, napr. prekážky s ostnatým drôtom, aj proti pechote. Často boli dopĺňané aj mínovými poľami, oceľovými rozsocháčmi (tzv. českí ježkovia), železobetónovými ježkami, blokmi či zakopanými čiastočne vyčnievajúcimi koľajnicami a kolmi. Na ich budovaní sa podieľali rôzne organizácie nacistickej Nemeckej ríše a Slovenského štátu. Najväčší podiel pracovníkov tvorili povinne nasadení civilisti slovenskej i nemeckej národnosti vrátane žien a mladistvých.
Šírka skúmanej priekopy je od 4 do 4,7 m a hĺbka od 1,5 do 3 m, pričom hĺbka narastá smerom k ceste k z Jablonice do mesta, keďže útok vozidlami sa predpokladal v tomto mieste. Podľa mestskej kroniky bolo obyvateľom Senice prikázané podieľať sa na opevňovacích prácach na východnej strane Malých Karpát už 7. novembra 1944, ale na opevnení okolo mesta až 15. marca 1945. Ak je v kronike správny údaj, opevnenie sa do prechodu frontu nemohlo stihnúť dobudovať ani pri maximálnom úsilí organizátorov výstavby a pracovníkov.
Nálezy v protitankovej priekope
Na dne priekopy sa našli militáriá z prechodu frontu. Najpočetnejšie sú nemecké nábojnice 7,92 × 57 mm Mauser, ktorých sa našlo trinásť. Kvôli pokročilej korózii sa podarilo určiť miesto výroby iba pri jednej, a tým je Altenburg v nemeckom spolkovom štáte Durínsko. Ďalšie militáriá sú zastúpené len po jednom kuse, a to nábojnica 6,35 mm Browning vyrobená českou spoločnosťou, nemecký ešus (viacdielna nádoba na jedlo) vyrobený v meste Lüdenscheid v Severnom Porýnii-Vestfálsku, sovietska (nevystrelená) strela kalibru 23 mm z náboja 23 × 152 mm B do kanónu bojového lietadla Iliušin Il-2 „Šturmovik“, sovietska strela kalibru 14,5 mm z náboja 14,5 × 114 mm do protitankových pušiek PTRD-41 a PTRS-41 a sovietska nábojnica 7,62 × 25 mm Tokarev z pištole Tokarev T-33 alebo samopalov Sudajev PPS-43 a PPŠ-41 Špagin vyrobená v ruskom Ulianovsku v roku 1944.
Na okraji priekopy boli priamo do jej steny vykopané dva okopy, vzdialené od seba skoro osem metrov. Dimenzované boli len pre jedného strelca. Vojaci sa mohli po dne priekopy rozmiestňovať do a zo streleckých pozícií tak ako v zákopoch alebo v bastiónových opevneniach v krytých cestách (fr. Chemin couvert). V každom z okopov sa našlo 9 nábojníc 7,92 × 57 mm Mauser. Výrazná korózia umožnila bližšie určiť len jednu. Vyrobená bola v Berlíne v roku 1938. Vzhľadom na ich počet by mohli pochádzať buď z nemeckej pušky Karabiner 98k, ktorá mala štandardne pásku na 5 nábojov, alebo z nemeckých pušiek Gewehr 41 alebo 43, ktoré mali zásobník na 10 nábojov. Keďže pásky, ktoré sa po spotrebovaní nábojov zvyčajne vyhadzovali, sa v okopoch a v ich okolí nenašli, nábojnice pochádzajú skôr z pušiek so zásobníkmi. Sondáž zákopy, ktoré sa kopali pred i za priekopami, nezachytila. Táto situácia je takmer určite dôkazom nedobudovania opevnenia a okopy len improvizovane, ale nedostatočne, nahradili súvislé zákopy.
Prečítajte si tiež: Návod na hru pre dvoch
Nábojnica 6,35 mm Browning bola vzhľadom na kontext nálezu a efektívny dostrel vystrelená najskôr dôstojníkom Nemeckej ríše z pištole Walther PP a Walther PPK v boji na bližšiu vzdialenosť, takže sa domnievame, že priekopa bola obrancami držaná do poslednej chvíle.
Po skončení vojny bola priekopa desiatky rokov využívaná ako smetisko až do jej úplného zasypania. Vyvážal sa do nej komunálny, stavebný či živočíšny odpad a hlina z výkopov blízkych stavieb.
V roku 2022 sa neďaleko skúmanej časti priekopy počas jedného z predstihových archeologických výskumov (výskumy pred začatím výstavby) na ploche priemyselnej zóny, ktorý takisto uskutočnila spoločnosť ACHILLES Group, s. r. o., našla iná časť z náboja kalibru 23 mm, a to nábojnica. Predpokladáme, že nábojnica pochádza buď z leteckých útokov sovietskeho letectva na nemecké a maďarské útvary ustupujúce po ceste z Jablonice do Senice ešte pred príchodom frontu, alebo z útokov na už obsadené opevnenia počas dobíjania mesta.
Na výskume priekopy názorne vidieť, ako sú náboje (alebo len ich časti strely a nábojnice) dôležitým a dobre datovateľným archeologickým prameňom, bez ktorého sa rekonštrukcia pohnutých krvavých udalostí, akou bol prechod frontu cez Slovensko v rokoch 1944 a 1945, nezaobíde. Ak by sme vychádzali len písomných prameňov, niektoré udalosti by sme nikdy nezrekonštruovali tak dôkladne, ako to dokážeme s pomocou archeológie.
V roku 2023 sa na opačnej strane mesta počas výskumu na stavbe IBV Vinohrady preskúmal improvizovaný hrob vojaka bojujúceho na strane Tretej ríše a viacero častí zákopov oporného bodu, o čom sme už informovali.
Prečítajte si tiež: Pamiatky v Sibiu
O intravilán Senice začala Červená armáda bojovať nadránom 7. apríla 1945. Až ôsmy útok prelomil obranu vojsk Nemeckej ríše a ich spojenca Maďarského kráľovstva a ešte v ten deň do večera ich z vtedajšieho mesta a z jeho neskorších mestských častí Čáčova a Sotiny vytlačil. Z Kunova, v súčasnosti už tiež mestskej časti, nepriateľ ustúpil 7. alebo 8. apríla (pramene sa rôznia).
Ďalšie výskumy protitankových priekop na Slovensku
Na juhozápadnom Slovensku sa zasypané protitankové priekopy už skúmali na viacerých miestach. Prvýkrát v roku 2004 v Hlohovci počas výstavby obchodného centra, pričom sa v priekope našli puškové náboje a nemecká protitanková zbraň - pancierová päsť (nem. Panzerfaust). V Pezinku sa v roku 2015 z vlastného bádateľského záujmu vôbec prvýkrát na Slovensku uskutočnil geofyzikálny prieskum zameraný na opevnenia z druhej svetovej vojny. Zachytená priekopa sa následne sondážne skúmala. Objavili sa v nej pancierová päsť, nábojnica a maďarská poľná fľaška. V roku 2021 sa v Dechticiach (okres Trnava) počas výskumu na stavbe infraštruktúry pre individuálnu bytovú výstavbu skúmala priekopa, ktorá je pomerne plytká a má zaoblené dno. Takýto tvar, vymykajúci sa príručke, bol spôsobený veľmi podmáčanou pôdou, ktorá neumožnila vykopať požadovaný tvar a hĺbku objektu. V priekope neboli zistené žiadne hnuteľné artefakty. Nálezy protipancierových pästí v priekopách dokazujú, že na ich obranu boli velení vojaci ozbrojení týmito zbraňami a ich úlohou bolo zneškodniť tanky pri priblížení k priekope.
Mimo juhozápadného Slovenska rezonoval nedávny výskum lokality masových popráv v banskobystrickej mestskej časti Kremnička , v rámci ktorého sa skúmala aj protitanková priekopa vybudovaná počas Slovenského národného povstania na obranu povstalcami držaného územia. Po potlačení povstania sa priekopa stala pohrebiskom 747 obetí fašistických a nacistických represálií.
Protitanková puška PTRD-41 bola navrhnutá konštruktérom Vasilijem Alexejevičom Děgťarjovem v roku 1941. Stalin rozkázal vytvoriť lacnú a účinnú .... Vývoj pechotných protitankových pušiek začal v SSSR v novembri 1938. Pôvodne sa plánovala ráže 12,7×108 mm, ale výkon tohto guľometného náboje bol vyhodnotený .... Protitanková puška k lovu veľrýb. V 50. rokoch mala sovietska armáda v aktívnej službe 40 000 samonabíjacích protitankových pušiek Simonov .... Jedna z najpriebojnejších protitankových ručných strelných zbraní skonštruovaných v Sovietskom zväze v období druhej ....
Z toho 51 000 kusov bolo vyrobených v odstreľovačskej verzii s optickým zameriavačom PU s 3,5 násobným zväčšením. Po roku 1941 poslúžili ukoristené pušky SVT-40 ...Read more. Pri prvých stretoch platil pomer zničených protitankových diel a tankov 2:1, ale koncom roku 1917 už 7:1. Úkol pro pěchotu. Břemeno protitankové ...Read more. Protitankové zbrane sú zbrane určené prednostne na boj proti tankom a iným obrneným vozidlám (napr. BVP), použiteľné sú aj na ničenie stálych opevnení, ...Read more.
tags: #sovietska #protitankova #puska