December sa pre každého poľovníka spája so spoločnými poľovačkami, zážitkami, kvapkou adrenalínu, príjemným pocitom zo spoločného stretnutia a slávnostným vzdávaním úcty ulovenej zveri.
Spoločné poľovačky nie sú len o love, ale predovšetkým je to spoločná udalosť plná tradícií a zvykov. Tieto zvyky a tradície sú postavené na úcte k zveri (či už k živej alebo ulovenej) rešpektovaní a úcte k ostatným účastníkom poľovačky a predovšetkým na dodržiavaní bezpečnosti počas lovu.
Príprava na spoločnú poľovačku
Pozvanie na spoločnú poľovačku alebo individuálnu poľovačku je prejavom dôvery, preto je povinnosťou poľovníka, aby túto dôveru nezneužil. Bolo by nevhodné, keby si pozvaný hosť bez súhlasu štatutárnych zástupcov užívateľov poľovného revíru a bez súhlasu poľovného hospodára priviedol na poľovačku ďalšieho hosťa, hoci aj nepoľovníka.
Samotnému slávnostnému otvoreniu vedúcim poľovačky predchádza príchod pozvaných hostí a poľovníkov, pozdravenie a podanie ruky, prezentácia, kontrola zbrojného preukazu, poľovného lístka, kalibru zbrane a v prípade hostí samotnej pozvánky.
Každá poľovačka je pre poľovníka sviatkom, a preto na ňu vždy chodíme primerane poľovnícky upravený. Na dohovorené miesto prídeme vždy presne a hneď sa prihlásime vedúcemu poľovačky.
Prečítajte si tiež: Možnosti lovu bažantov
Poľovné zbrane musíme mať v bezchybnom stave a dodržiavame všetky bezpečnostné predpisy pri zaobchádzaní s nimi. Na miesto stretnutia ani na nástup pred začiatkom poľovačky nikdy neprichádzame s nabitou zbraňou.
Ešte pred začatím poľovačky, je potrebné pripomenúť účastníkom poľovačky, aby dodržiavali pravidlá a bezpečnosť, ktorá je v tomto prípade na prvom mieste.
Slávnostný nástup a otvorenie poľovačky
Pri spoločných poľovačkách zvyšujú slávnostnú atmosféru spoločné nástupy účastníkov poľovačky, prípadne trúbenie poľovníckych fanfár a signálov.
Poľovnícki hostia a domáci poľovníci pred začiatkom spoločnej poľovačky zvyčajne nastupujú do jedného, prípadne aj do dvoch radov. V prvom rade na pravom krídle stoja zástupcovia hostiteľskej organizácie a poľovný hospodár. Naproti ním vo vzdialenosti 10 až 12 krokov čelom k poľovníkom stojí vedúci poľovačky a po jeho pravej ruke stoja ostatní účastníci poľovačky, teda zamestnanci, hájnici, honci, psovodi, nabíjači atď. Ak sú prítomný aj trubači, nastúpia v radoch poľovníkov a pomocníkov na konci vľavo.
Po nástupe vystúpia na pokyn súčasne z radu poľovníkov a z radu pomocníkov proti sebe vedúci poľovačky a poľovný hospodár (alebo zástupca hostiteľskej organizácie), po štyroch krokoch sa zastavia, pozdravia a vedúci poľovačky hlási poľovnému hospodárovi, že poľovníci a pomocníci nastúpili na spoločnú poľovačku v určitom počte, zahlási počet prítomných, počet poľovne upotrebiteľných psov ap.
Prečítajte si tiež: Príbehy o poľovačkách
Po vypočutí hlásenia poľovný hospodár poďakuje vedúcemu poľovačky podaním ruky, obaja pozdravia, poľovný hospodár urobí obrat vľavo vbok, predstaví vedúceho poľovačky a požiada prítomných, aby sa na poľovačke správali podľa jeho pokynov a dodržiavali bezpečnostné predpisy a pokyny pri streľbe a zaobchádzaní so strelnými zbraňami.
Na pokyn vedúceho poľovačky zatrúbia trubači signál „Pozor!“. Vedúci poľovačky alebo poľovný hospodár zaželá všetkým účastníkom úspešný lov a vyhlási poľovačku za otvorenú. Na jeho pokyn zatrúbia trubači signál „Začiatok poľovačky!“ a po odznení tohto signálu zatrúbia v pozore stojacim poľovníkom signál „Pohov!“.
Priebeh poľovačky a zásady správania
Priebeh poľovačiek - od nástupu až po ukončenie - iste poznajú všetci poľovníci, ale väčšine nepoľovníckej verejnosti ostáva záhadou. Preto aj tí, ktorí majú tú česť zúčastniť sa na základe pozvánky spoločnej poľovačky, niekedy so zatajeným dychom sledujú celý jej priebeh. Búšenie srdca, stúpajúci adrenalín a pocit uspokojenia sú sprievodné pocity hádam každého poľovníka.
Na poľovačke (po zaujatí určeného stanovišťa, nabití zbrane a nadviazaní kontaktu so susednými strelcami) nikdy nestrieľame na zver, ktorá je príliš ďaleko, ani na zver ktorá prišla na lepší dostrel susedovi. Je to nepoľovnícke, práve tak, ako prisvojovať si zver, ktorú po spoločných výstreloch zasiahne náš sused. Veľmi neslušné je hádať sa o strelenú zver, ktorú si náš sused či už právom alebo neprávom prisvojuje.
Na určenom stanovišti sa správame ticho a pokojne, suseda nevyrušujeme zbytočným krikom a nevyčítame mu chybné výstrely. Vedúci poľovačky oznamuje koniec nadhánky dohovoreným znamením.
Prečítajte si tiež: Chcete weimarského stavača? Prečítajte si nášho sprievodcu!
Výrad a ceremoniál
Každá spoločná poľovačka sa končí slávnostným ceremoniálom, teda vzdaním úcty všetkej ulovenej zveri, či už sa jedná o vysokú, diviačiu, alebo malú zver.
Ulovená zver sa ukladá na výradisko, pričom zver musí byť vyvrhnutá a ošetrená. Na telo ulovenej zveri ležiacej na pravom boku položíme strelecký zálomok z ihličnatého alebo listnatého stromu tak, aby odlomená časť zálomku smerovala samčej zveri k hlave a samičej opačne (k pohlavným orgánom - znak materstva).
Samotné výradisko je plocha obložená vetvičkami z ihličnatých stromov a s otvorom na strane, kde budú stáť strelci. V rohoch výradiska sú umiestnené malé vatry, ktoré sa pri výrade zapaľujú. Ulovené diviaky sa ukladajú od najväčšieho po najmenší a za nimi sa ukladá iná ulovená zver. Líšky sa ukladajú s chvostom zahnutým do pravého uhla k telu.
Zver na výrade sa nemá prekračovať, ale obísť. Tak isto by sa nemala prekračovať hranica výradiska - do výradiska možno vojsť len cez otvorený priechod.
Strelci na výradisko nastupujú s nenabitými puškami na ľavom pleci, s ústiami hlavní smerujúcimi nahor.
Na čele výradiska,( t.j. zver smerujúca chrbtom) stoja vedúci poľovačky a predseda poľovného združenia. Presne na opačnej strane stoja lesničiari, po pravej strane strelci a po ľavej strane honci so psami. Nasleduje signál „Výrad“.
Všetci prítomní stoja s obnaženými hlavami. Po signáli nasleduje príhovor predsedu PZ, ktorý poďakuje lovcom i honcom za úspešný a bezpečný lov a pozve všetkých na „posledný pohon“, teda na pohostenie. Poľovný hospodár oznámi počty ulovenej zveri, zablahoželá úspešným lovcom a vyzve ich, aby vošli do výradiska a postavili sa k nimi ulovenej zveri. Ak strelec ulovil viac kusov, posúva sa od najväčšieho k najmenšiemu.
Poľovník, ktorý ulovil svojho prvého jeleňa, diviaka alebo inú zver, je pasovaný za lovca zveri. Po tomto sa predseda alebo vedúci poľovačky rozlúči pozdravom „Lovu zdar!“. Prítomní odpovedajú „Zdar!“ a zaznie signál „Lovu zdar!“.
Pasovanie za lovca
Najzaujímavejším a emocionálne najsilnejším zážitkom je výrad spojený s pasovaním za lovca. A týmto dvom etapám spoločnej poľovačky sa budeme viac venovať.
Ceremoniál pasovania za lovca je pre mnohých poľovníkov nezabudnuteľný. Hádam každý poľovník má v živej pamäti svojho prvého uloveného diviaka, srnca, jeleňa, alebo inú zver.
Pasovanie za poľovníka pochádza z obradu, aký sa používal pri pasovaní za rytiera. Tento ceremoniál sa začal na našom území používať začiatkom 19. storočia. V súčasnosti za lovca môže byť pasovaný poľovník, ktorý úspešne absolvoval skúšku z poľovníctva. Pasovanie prebieha na spoločných poľovačkách, alebo pri individuálnej poľovačke.
Pasovanie za lovca podľa poľovníckej etikety:
Pasovaný poľovník sa postaví k pripravenej zveri a pasujúci poľovník (krstný otec) sa ho opýta:„Pýtam sa Ťa …., (povie krstné meno pasujúceho poľovníka)je to Tvoj prvý jeleň, ktorého si dnes ulovil?“ Pasujúci poľovník odpovie: „Áno“ Na vyzvanie pasujúceho poľovníka si kľakne na pravé koleno vedľa ulovenej zveri. Pušku drží v pravej ruke s pätkou opretou o zem a ľavú ruku položí na trofej. Pasujúci sa zľahka dotkne čepeľou poľovníckej dýky (alebo poľovníckym tesákom) ľavého ramena pasovaného poľovníka a pasuje ho za úspešného lovca týmito slovami:„Vážený priateľ,týmto úderom Ťa v mene bohyne Diany,patrónky poľovníkov,slávnostne pasujem za lovca jeleňov s tým,že najprv musíš zver chovať, chrániťa len potom sa jej čestným poľovníckym spôsobom zmocniť.Druhým úderom Ti blahoželám k uloveniu tvojho prvého jeleňa.Tretím úderom Ti pripomínam,aby si za každých okolností zostal čestným poľovníkom,statočným členom našej poľovníckej rodinya oddaným ochrancom našej krásnej prírody a krajiny“.
Po ukončení pasovania vyzve pasujúci lovca, aby vstal, ako prvý mu zablahoželá podaním pravej ruky a potom mu zablahoželajú všetci ostatní. V prípade, že sú prítomní pri pasovaní aj lesničiari, zahrá sa signál „Slávnostné lesnice“.
Realita pasovania za lovca:
Ceremoniál pasovania za lovca je v každom poľovníckom združení zaužívaný, avšak nie všade to prebieha presne podľa poľovníckej etikety. Väčšina poľovníkov má skúsenosť z pasovania za lovca, na ktorú sa len tak ľahko nezabúda - či už po obsahovej, alebo praktickej stránke.
Keď poľovník položí poľovníkovi otázku „Už si strelil svojho prvého jeleňa?“, väčšinou badať na tvárach pocity spokojnosti a hrdosti, miešajúce sa s nezabudnuteľným pocitom, ktorý prišiel spolu s prvou uštedrenou radou pri pasovaní za lovca (či už to bola palica, konár, alebo tŕňový prút).
Poľovník si pri svojom prvom úlovku vyberá „krstného otca“, teda poľovníka, ktorý ho bude pasovať za lovca, alebo laicky povedané, od ktorého dostane bitku. V niektorých združeniach býva dobrým zvykom, že pasujúcim poľovníkom je predseda poľovného združenia, resp. vedúci spoločnej poľovačky.
Pri nástupe na výradisko sa úspešní strelci postavia každý k svojmu úlovku a následne hospodár oznámi počty ulovenej zveri. Každému úspešnému strelcovi odovzdá zálomok a pogratuluje podaním pravej ruky. V prípade, že je medzi úspešnými strelcami aj taký, ktorý strelil svojho prvého jeleňa, diviaka, alebo inú zver, hospodár mu oznámi, aby ostal vo výradisku, pričom sa ho opýta:„Pýtam sa Ťa, je to Tvoj prvý jeleň (diviak, iná zver), ktorého si dnes ulovil?“. Pasujúci poľovník odpovie: „Áno“.
Po odovzdaní všetkých úlomkov ostanú vo výradisku iba tí, ktorí patria medzi „prváčikov“ v úlovku pre daný druh zveri. Poľovný hospodár sa opýta strelca, či má vybraného „krstného otca“ a následne ho vyzve, aby vstúpil do výradiska. Krstný otec sa postaví za pasovaného strelca a dá mu pár základných inštrukcií. Pasovaný strelec preloží svoju vybitú zbraň krížom cez ulovenú zver a sám si kľakne krížom cez zver.
Poľovník, ktorý ho bude pasovať, teda krstný otec ho s použitím pasovacej palice a verša pasuje za lovca ulovenej zveri. Strelec je počas ceremoniálu pasovania za lovca „okrstený“ tromi ranami palicou po svojej zadnej časti. Samozrejme, len máloktorý krstný otec dodržiava 3 rany. Pre radosť, alebo lepšie povedané škodoradosť, všetkých okolo stojacich zúčastnených je rán podstatne viac, ako len tri. Veď nech je na čo spomínať. Každý poľovník pri rozprávaní a spomínaní na prvú a právom nezabudnuteľnú bitku. A záverečná gratulácia od pasujúceho poľovníka a ostatných okolo stojacich strelcov je už len príjemným ukončením celého spoločného lovu.
Lovu Zdar!
Poľovne upotrebiteľné psy
Zákon o poľovníctve a predpisy vydané na jeho realizáciu kladú užívateľom poľovných revírov používať pri výkone práva poľovníctva poľovne upotrebiteľných psov. Poľovná upotrebiteľnosť sa preukazuje účasťou na skúškach poľovnej upotrebiteľnosti psov.
Ak chovateľské kluby uznajú za potrebné, môžu vypísať špeciálne skúšky chovnej spôsobilosti, ktorými však nezíska pes poľovnú upotrebiteľnosť, alebo môžu niektoré zo skúšok určiť ako povinné pre zaradenie jedincov do chovu a tak prispieť k zachovaniu genetickej výbavy prenášania pracovných vlastností. Najvyšší stupeň výcviku sa zisťuje na vrcholových podujatiach - memoriáloch.
Skúšky vlôh sú potrebné z chovateľského hľadiska, keďže pes na nich najlepšie ukáže vrodené vlastnosti, ktoré nie sú ešte veľmi ovplyvnené výcvikom. Vhodné sú aj z hľadiska kontroly dedičnosti. Je preto žiaduce, aby sa na nich zúčastňovalo čo najviac jedincov.
Jesenné skúšky sú skúškami, ktorých absolvovanie kvalifikuje psa ako poľovne upotrebiteľného pre hľadanie, dohľadávanie a prinášanie malej zveri. Absolvovaním lesných skúšok získava pes poľovnú upotrebiteľnosť pre dohľadávanie srnčej zveri.
Farbiarske skúšky sa usporadúvajú v poľných poľovných revíroch, kde pre nedostatok lesného porastu nie je možné usporiadať lesné skúšky, ale so zreteľom na výskyt a lov srnčej zveri v týchto revíroch vzniká potreba, aby psy preukázali poľovnú upotrebiteľnosť pre lov a dohľadávanie srnčej zveri.
Na všestranných skúškach sa musí preukázať vyšší stupeň použiteľnosti psa v poľovníckej praxi. Stavače tu dokazujú, že sú skupinou plemien psov použiteľnou pre všestrannú prácu na povrchu. Absolvovaním všestranných skúšok získavajú stavače poľovnú upotrebiteľnosť na dohľadávanie malej pernatej a srstnatej zveri a srnčej zveri. Podmienkou pre účasť na všestranných skúškach je úspešné absolvovanie JSS alebo LSS. Vodič, ktorého pes úspešne absolvoval VSS môže požiadať o zápis do Knihy všestranných psov (U).
V rámci VSS sa skúšajú predmety: v lese: prinášanie líšky cez prekážku, posliedka, práca na pofarbenej stope srnčej zveri (vodič, oznamovač, hlásič, hlasitý oznamovač), prinášanie vlečenej líšky na diaľku v lese, prinášanie vlečeného zajaca na diaľku v lese, vyháňanie zveri z húštin, sliedenie, chuť do práce s líškou, správanie sa na stanovišti, vodenie na remeni a poslušnosť. Vo vode:naháňanie v tŕstí, dohľadávanie zastrelenej kačice v tŕstí, ochota pracovať v hlbokej vode, prinášanie kačice z hlbokej vody a poslušnosť. Na poli: spoločná poľovačka, hľadanie, vystavovanie, postupovanie, čuch, pokojnosť pred pernatou zverou, pokojnosť pred srstnatou zverou, pokojnosť po výstrele, dohľadávanie zastrelenej pernatej a srstnatej zveri, prinášanie vlečenej pernatej zveri na diaľku v poli a poslušnosť.
Sú vhodné pre psy z oblastí s vodnými plochami, kde sa na spoločných poľovačkách loví vodná zver, najmä na zníženie vysokých strát postrieľanej vodnej zveri. Plemená anglických stavačov sa vyznačujú typickou prácou na poli - ďalekým systematickým hľadaním, vystavovaním zveri a tzv. priznávaním. Na overenie týchto vlastnosti sa organizuje Field Trial (poľné skúšky), na ktorom sa skúšajú psy vo dvojiciach. Práca psov sa skúša a hodnotí podľa medzinárodného skúšobného poriadku pre veľké poľné hľadanie anglických stavačov. Prípustná je aj účasť ostatných plemien stavačov.
Odhaľujú vrodené vlohy psa, ako čuch, povahu a či je vhodný na ďalší náročnejší výcvik. Kvalifikujú psa na dohľadávanie a prinášanie malej srstnatej a pernatej zveri. Organizujú sa najmä v poľovníckych revíroch, kde je nedostatok lesného porastu a nemôžu sa usporiadať lesné skúšky. Sú najvyšším typom skúšok, na ktorých sa pes môže zúčastniť len po absolvovaní JSMP a LSMP. Vodič po úspešnom absolvovaní skúšok môže požiadať o zaradenie do Knihy všestranných psov („U“). Kvalifikujú psa na dohľadávanie malej a srnčej zveri.
Sú skúškami, pri ktorých sa overujú vrodené vlohy farbiarov a schopnosť dohľadať postrieľanú alebo uhynutú raticovú zver. Na predbežných skúškach sa môžu zúčastniť psy i suky všetkých plemien farbiarov, slovenské kopovy, jazvečíkovité duriče a štajerské duriče, ktoré dosiahnu v deň skúšok aspoň 12 mesiacov veku. Sú najvyšším typom skúšok pre plemená farbiarov. Podmienkou pre účasť je absolvovanie predbežných skúšok farbiarov aspoň v II. cene. Absolvovaním získava farbiar kvalifikáciu na dohľadávanie všetkých druhov raticovej zveri.
Sú prípustné pre plemená duričov, teriérov, sliedičov a jazvečíky, ktoré v deň konania skúšok dosiahli vek 12 mesiacov a nepresahujú výšku v kohútiku 50 cm. Môžu ich absolvovať všetky plemená duričov, teriérov, sliedičov, jazvečíky a farbiare bez obmedzenia veku a výšky psa v kohútiku. Účelom skúšok je posúdiť vrodené vlohy a pripravenosť brlohárov pre prácu v prirodzených brlohoch za účelom tlmenia besnoty líšok.
Skúšobný poriadok je zostavený tak, aby umožňoval objektívne posúdiť schopnosti brlohárov pri práci so dravou zverou a súčasne aby v maximálnej miere zabezpečoval šetrné zaobchádzanie s ňou. Pri skúškach brlohárov sa môže používať len jeden druh dravej zveri, a to líška. Skúšky v brlohárení môžu usporadúvať len organizácie SPZ. Na skúškach sa môžu zúčastniť jedince staršie ako 12 mesiacov. Pes sa môže na skúškach zúčastniť najviac tri razy, pričom na každých skúškach môže štartovať dva razy, vždy však na inú líšku. Skúšanie jedného psa trvá 10 minút, ak pes uchopením alebo vyhnaním líšky z brloha neukončil prácu skôr.
Do roku 1992 sa SPZ podieľal aj na organizovaní Memoriálu Karla Podhajského, ktorý sa od roku 1993 organizuje len ako vrcholová medzinárodná súťaž stavačov Českej republiky. Adekvátnou súťažou od roku 1994 na Slovensku je Medzinárodná súťaž stavačov o Pohár Kolomana Slimáka. Memoriál Ing.
Okrem vyššie uvedených skúšok poľovnej upotrebiteľnosti a memoriálov sa pre rôzne poľovné plemená psov organizujú i rozličné klubové skúšky a vrcholové podujatia národného alebo medzinárodného charakteru. Môžu sa konať na úrovni niektorých z uvedených skúšok alebo podľa vlastného skúšobného poriadku. Podmienky pre účasť na vrcholových akciách určujú propozície alebo osobitné štatúty.
Na skúškach národného alebo medzinárodného charakteru sa okrem iných titulov môže udeľovať Čakateľstvo na šampióna práce SR - CACT. Pre udeľovanie titulu Šampión práce SR platí osobitný štatút. Na medzinárodných podujatiach konaných pod záštitou FCI sa môže udeľovať Čakateľstvo na medzinárodného šampióna práce - CACIT. Podujatia s udeľovaním CACIT musí vopred schváliť FCI. Medzi takéto podujatia patrí napríklad: Pohár Mariana Koriča, Pohár Športového klubu stavačov, Pohár Klubu chovateľov Slovenského hrubosrstého stavača, Skúšky z hlasitosti Jagdteriérov, Skúšky z hlasitosti a odvahy jazvečíkov, Chovné skúšky jazvečíkov, Skúšky farbiarov o cenu Hontu a Hrona, Chovné skúšky P. Lukasza, Tatranský pohár Slov. kopova, Skúšky farbiarov o Spišský pohár, Skúšky odvahy teriérov, Putovný pohár Slov.
Pri spoločných poľovačkách na malú zver sa musia používať poľovne upotrebiteľné psy s príslušnou kvalifikáciou na lov a dohľadávanie malej zveri, a to jeden pes na prvých troch strelcov a jeden pes pre každých ďalších začínajúcich päť strelcov. Pri poľovačkách na diviačiu zver pre každých začínajúcich päť strelcov treba zabezpečiť jedného poľovne upotrebiteľného psa, pri účasti viac ako desať strelcov treba zabezpečiť minimálne troch psov. Na spoločných poľovačkách na diviačiu zver sa na durenie (v pohone) môžu používať iba psy s absolvovanými skúškami duričov (SD) a psy vo výcviku, pripravujúce sa na skúšky duričov (SD).