Lovenie zvery je staré ako ľudstvo. V praveku bolo lovenie spôsobom obživy človeka, neskôr bol vášňou a záľubou hlavne kráľov, panovníkov a majetných jedincov a dnes je poľovníctvo súčasťou aplikovanej a systematizovanej ochrany prírody.
Poľovníctvo je podľa novelizovaného zákona súhrnom činností zameraných na zachovanie, zveľadenie, ochranu a optimálne využívanie genofondu zveri ako prírodného bohatstva SR. Preto musí poľovníctvo plniť hlavne funkcie ekologické a ochranárske, až potom kultúrne, rekreačné, produkčné a komerčné.
Spoločná poľovačka je spoločenskou udalosťou a povinnosťou pre každého aktívneho lovca. Skúsenosti, ktoré pri nej naberajú všetci zúčastnení sú neoceniteľné.
Legislatíva a História Poľovníctva na Slovensku
Prvý pokus o komplexnú úpravu lovu na Slovensku je zaznamenaný v dekréte Ladislava I. - Svätého z r. 1095 (zákaz poľovať v nedeľu a vo sviatok). Dekrét Ladislava IV. z r.1279 hovorí o zákaze poľovania mníchom. Začiatky poľovníckeho práva možno nájsť v uzneseniach Zemského snemu už v 15.storočí.
Zákonný článok XX z r. 1883 viaže právo poľovať na vlastníctvo pozemku. Vlastníci s výmerou min. 200 jutárov mali právo na tomto území poľovať. Vlastníci nad 50 jutárov sa spájali do spolkov. Prvé lovecké spolky na našom území vznikajú v minulom storočí.
Prečítajte si tiež: Bezpečnosť na spoločnej poľovačke
V septembri r.1929 bol vydaný Malý poľovnícky zákon ako doplnok článku XX/1883. V tom istom roku vzniká i československá kynologická jednota. Roku 1934 sa poľovnícke organizácie Čiech, Moravy a Slovenska zjednotili v Prahe. Po rozbití ČSR r.1939 vzniká v Bratislave Zväz LOS na Slovensku a Česká myslivecká jednota.
Po vojne vzniká Zväz LOS na Slovensku opäť v r.1947. V r.1961 vzniká v Prahe čs. myslivecký svaz. Ten zanikol v r. 1968 a podľa zákona o čs. federácii sa vytvorili dva zväzy Slovenský poľovnícky zväz a český myslivecký svaz.
SPZ existuje dodnes, keď združuje do 40 tisíc poľovníkov občanov SR. Ako sa menilo sociálne a triedne zloženie spoločnosti, menilo sa aj nazeranie na zver, lov, chov, poľovníctvo a ich funkcie.
Pre poľovníctvo je veľmi dôležitý zákon č. 543/2004 Z.z. o ochrane prírody a krajiny.
Poľovnícke Tradície a Zvyky
K poľovníckej tradícii patrí aj dávanie zálomku zomretému poľovníkovi do hrobu.
Prečítajte si tiež: O spoločných poľovačkách
Za správne ulovenie zveri sa strelcovi odovzdáva poľovnícky zálomok. Taktiež streleckým zálomkom a posledným hryzom prejavujeme úctu k ulovenej zveri.
Strelecký zálomok sa odlomí (nie odreže) z ihličnatého, resp. listnatého stromu z blízkosti okolia miesta ulovenia zveri.
Pri spoločnej poľovačke a úspešnom ulovení raticovej zveri alebo veľkých šeliem poľovník vzdá poslednú úctu zveri zálomkom namočeným do farby ulovenej zveri, ktorý vloží do papule alebo zobáka (posledný hryz a posledný zob) a zálomkom prikryje i ranu na vstrele. Pri samčej zveri zálomok smeruje k hlave zveri - trofeji, pri samičej zveri naopak - k reprodukčným orgánom.
Ak sa úspešná poľovačka vykonáva za účasti sprievodcu, vykoná tieto úkony sprievodca a zároveň odovzdá zálomok mierne namočený vo farbe spolu s blahoželaním k úspešnému lovu i úspešnému strelcovi.
Ak na dohľadanie postrelenej zveri musel byť použitý i poľovne upotrebiteľný pes, zálomok (časť zálomku strelca) sa odovzdáva i vodičovi tohto psa.
Prečítajte si tiež: Možnosti lovu bažantov
Poľovnícka reč je súčasťou poľovníckych zvykov a tradícií.
Poľovnícke Názvoslovie
Poľovnícke názvoslovie vzniklo zdokonaľovaním správnej poľovníckej terminológie. Knižne vyšlo roku 1985. V snahe zachovať čistotu slovenského jazyka i v poľovníctve je správne používať poľovnícke názvoslovie už v teoretickej príprave kandidátov poľovníctva v rámci prednášok, besied, sedení, v odbornej literatúre, v časopisoch, na kultúrnych podujatiach a podobe.
Pri poľovačkách a iných poľovníckych akciách treba používať poľovnícke signály, fanfáry a slovenské poľovnícke názvoslovie.
Etika Lovu a Správanie sa na Poľovačke
Etickou zásadou lovu trofejovej zveri (jeleň, daniel, muflón, srnec, diviak) je, že jej dáme šancu - nelovíme ju na ležisku, matku pri mláďati, nelovíme v noci (okrem diviačej zveri). Usilujeme sa zver uloviť prvým zásahom. Pri postrelení zver dohľadáme, resp. zabezpečíme včasné dohľadanie. Ďalšieho jedinca ulovíme až po dohľadaní zveri.
Na spoločnej poľovačke je nepoľovnícke strieľať na nízko letiacu pernatú zver, na hradujúce bažanty, na zajaca na ležisku, pred blížiacou malou zverou sa skrývať alebo pri streľbe si kľaknúť.
Pri spoločnej poľovačke sa poľovník správa nesebecky a ohľaduplne. Je nepoľovnícke strieľať na zver, ktorá je bližšie k susedovi, alebo ktorá na neho tiahne. Na spoločnej poľovačke poľovník strieľa len na primerané vzdialenosti.
Poľovník pri spoločnej poľovačke dôsledne dodržiava stanovené rozostupy a líniu strelcov, nepredbieha, ani nezaostáva. Po obsadení streleckého stanovišťa poľovník vždy nehlučne, napríklad zdvihnutím ruky alebo klobúka, upozorní na seba svojich susedov a dá im vedieť, že je už na mieste.
Poľovník počas spoločnej poľovačky nekritizuje vedenie poľovačky, stavy zveri a zariadenia v poľovnom revíri.
Práva a Povinnosti Poľovníka
Poľovník môže zver loviť, ak ju bezpečne rozoznal.
Poľovník, ktorý ulovil zver v súlade s platným povolením na lov, má nárok na trofej a poľovnícke právo (jedlé vnútornosti) z ulovenej zveri, ak to nie je v rozpore s platnými právnymi predpismi.
Povinnosťou poľovníka je postrelenú zver v čo najkratšom čase humánnym spôsobom usmrtiť, aby zbytočne netrpela. S ulovenou zverou poľovník vždy zaobchádza s úctou, úlovok nikdy neprekračuje a nestrká doň nohou.
Po ulovení raticovej zveri alebo veľkej šelmy je strelec alebo sprievodca povinný založiť pred ďalšou manipuláciou s ulovenou zverou na zver predpísaným spôsobom pridelenú značku a vyznačiť na značke dátum ulovenia zveri.
Výrad ulovenej zveri
Každá spoločná poľovačka, sa ukončuje výradom všetkej ulovenej zveri. Ošetrená zver sa ukladá na výradisko do vyrovnaných radov ohraničených vetvičkami drevín, ktoré sa v danej lokalite vyskytujú. Každý desiaty kus ulovenej zveri na výrade sa hlavou povytiahne z radu. Zver sa kladie vždy na pravý bok, u šeliem sa chvost upraví do polohy kolmo na telo.
Do čela výradiska sa poukladajú kusy srstnatej zveri, za nimi úlovky pernatej zveri. Malé šelmy sa ukladajú za ostatnou zverou. Výnimku tvorí uloženie veľkých srstnatých šeliem (medveď, vlk, rys a šakal), ktoré sa ukladajú vždy do čela výradiska.
Na výrad nastúpia všetci účastníci spoločnej poľovačky. Zástupca užívateľa poľovného revíru a vedúci poľovačky stoja v čele výradu čelom k chrbtom ulovenej zveri, strelci na pravej strane výradu pri hlavách ulovenej zveri, honci s vodičmi poľovných psov na ľavej strane výradu a oproti strelcom a trubači oproti čelu výradu pri bruchách ulovenej zveri.
Vedúci poľovačky stručne zhodnotí výsledok poľovačky, poďakuje účastníkom za disciplínu, prípadne odovzdá strelcom zálomky.
Organizácie v poľovníctve
SPZ je členom CIC. CIC - Conseil International de la Chasse et de la Conservation du Gibier - Medzinárodná rada pre lov a ochranu zveri, pôvodne len Medzinárodná poľovnícka rada. Vznikla v r.1930 (7.11.) v Paríži. ČSR patrila medzi zakladajúce štáty. Je to nevládna organizácia, ktorej cieľom je podporovať všeobecné záujmy poľovníctva v súlade s ochranou prírody.
FACE - Federácia poľovníckych zväzov európskej únie bola založená v roku 1977 so sídlom v Bruseli. SPZ je od roku 1996 plnoprávnym členom.