Keď si ľudia v minulosti chceli v zime zaobstarať potravu, vymysleli si pomôcku proti brodeniu sa v snehu. Objavili kĺzavé dosky. Vtedy by im ani na um nezišlo, že raz na nich budú ľudia jazdiť extrémnou rýchlosťou.
Alpské lyžovanie je jednou z najrozšírenejších foriem závodného a amatérskeho lyžovania. Zjazdové lyžovanie je radostný šport. Opojenie z rýchlosti a lyžiarskeho majstrovstva. Na chuť tohto vzrušenia prichádzajú každú zimu milióny rekreačných lyžiarov vo všetkých svetových zimných strediskách a niekoľkí z nich súťažia v organizovaných súťažiach.
V alpskom lyžovaní sa súťaží v piatich disciplínach - slalome, obrovskom slalome, superobrovskom slalome, zjazde a kombinácii. Zjazdové lyžovanie má päť oficiálnych disciplín: dve z nich - zjazd a superobrovský slalom - sa sústreďujú na rýchlosť. Slalom a obrovský slalom sú technické disciplíny, kde preteky vyhráva lyžiar zásluhou svojho majstrovstva. Piata disciplína je kombinácia, čo je spojenie rýchlosti i techniky.
Technické a rýchlostné disciplíny
Alpské lyžovanie je založené na šiestich disciplínach, ktoré sú delené na dve oficiálne kategórie. Technické disciplíny patria slalom a obrovský slalom, keďže sú točivejšie a ešte viac zamerané na techniku. Rýchlostnými disciplínami sú Super-G a zjazd, pri ktorých lyžiari naberajú neuveriteľné rýchlosti. Ako bolo vyššie spomenuté, tieto disciplíny sa sústreďujú nielen na rýchlosť, ale aj techniku.
Slalom
Slalom je najtočivejšou a najpomalšou disciplínou alpského lyžovania. Pri stavbe slalomu sa striedajú modré a červené slalomové bránky. Priemernú dĺžku trate zvládnu pretekári do jednej minúty. „V slalome, najtočivejšej a najpomalšej disciplíne, je dôležitá technika.
Prečítajte si tiež: Špindlerov Mlyn hostí Svetový pohár
Obrovský slalom
Obrovský slalom sa rozlišuje väčšou členitosťou, dlhšími oblúkmi, väčšími výškovými rozdielmi i typom bránok. Každá bránka je postavená z dvoch slalomových tyčí a dobre viditeľného terča príslušnej farby. „Obrák (obrovský slalom) považujem za najtechnickejšiu disciplínu. Bránky sú od seba vzdialené v priemere 25 metrov. Je tam väčšia rýchlosť ako v slalome a treba rýchlo reagovať na zmeny rytmu,“ povedal 25-ročný lyžiar.
Slalom a obrovský slalom sa jazdia na dve kolá. Disciplíny majú dve kolá a víťazom sa stáva lyžiar, ktorého súčet časov z oboch kôl je najnižší. Najlepšia tridsiatka pretekárov po prvom kole sa v druhej jazde predstaví v opačnom poradí. Na prvé kolo nie je určený špecifický počet lyžiarov, no do ...Read morekola sa dostáva len 30 najlepších lyžiarov prvého kola. časov z oboch kôl je najnižší. nasledujúcich lyžiarov otočené, teda ten, kto skončil na 30. trať, a naopak, víťaz prvého kola sa spúšťa na trať ako posledný. ktorí sa dostávajú na trať medzi prvými, majú výhodu, keďže trať ešte nie je vyjazdená.
Super-G
V najmladšej zjazdovej disciplíne superobrovskom slalome alebo super-G treba skombinovať techniku obrovského slalomu a rýchlosť zjazdu. „Z pôvodného zámeru vytvoriť predĺžený obrovský slalom sa stal skôr mini zjazd. Zaradili ho, aby sa vyrovnal pomer medzi kĺzavými a technickými disciplínami, čím sa aj vyrovnali šance pretekárov v boji o zisk celkového prvenstva vo Svetovom pohári,“ vraví Karol Král, bývalý hlavný tréner slovenskej lyžiarskej reprezentácie.
Zjazd
Najnáročnejšou disciplínou alpského lyžovania je zjazd. Legendárny zjazd vo švajčiarskom Wengene má 4,5 kilometra s prevýšením 1028 metrov. Pre väčšiu bezpečnosť sú okolo trate ochranné siete a na vonkajších stranách zákrut vytvorené pádové priestory. Niektorí zjazdári nosia aj ochranný airbag. Zjazd trestá aj chybičky. „Pri zjazde som dosiahol súťažnú rýchlosť 157 kilometrov za hodinu. Počas tréningu, keď sa testujú lyže a ideme priamo dolu kopcom, mi raz neoficiálne namerali 174,6 km/h. Je to rýchlosť, pri ktorej vás aj maličká nerovnosť dokáže rozhodiť,“ hovorí náš najvšestrannejší lyžiar Adam Žampa. Pri zjazde je dôležitý cit pre sklz, čisté vedenie lyží v oblúku či udržanie aerodynamického postoja v najväčšej možnej miere. Vyžaduje si aj odvahu a psychickú odolnosť,“ vysvetľuje odlišnosti štýlov Král.
Trate pre rýchlostné disciplíny sa vyberajú tak, aby preskúšali pretekárov v umení ako zvládať príkre svahy, ostré zákruty, ale aj dlhé roviny. Slalomové preteky sa konajú na menej členitých svahoch, ale trate bývajú oveľa strmšie.
Prečítajte si tiež: Zaujímavosti o kuši
Výber štartových čísiel
Často skloňovaná téma je aj výber štartových čísiel pre jednotlivých pretekárov v rámci alpského lyžovania. Nižšie nájdete, ako si vyberá Petra Vlhová štartové čísla v jednotlivých disciplínach. Najlepších sedem pretekárov v tzv. World Cup Start List (WCSL) si vylosuje čísla od 1 do 7. Lyžiari na pozíciách od 8. do 15. Zjazdári na 1. až 10. priečke tzv. World Cup Start List si vyberú podľa poradia nepárne čísla od 1 do 19, čiže 10. v poradí WCSL ostane na výber len zostávajúca možnosť. Pretekári na 11. až 20. pozícii si vylosujú párne čísla od 2 do 20.
Zmeny v pravidlách FIS od sezóny 2025/2026
Zväz slovenského lyžovania informuje svojich členov o zásadných zmenách v pravidlách FIS, ktoré nadobudnú účinnosť od sezóny 2025/2026. Bezpečnosť športovcov v alpskom lyžovaní je dlhodobo jednou z hlavných priorít Medzinárodnej lyžiarskej a snowboarovej federácie (FIS). Analýzy z posledných sezón potvrdzujú fakt, že počet vážnych zranení - najmä v rýchlostných disciplínach - neklesá, a hoci sa úroveň vybavenia neustále zvyšuje, riziko nárazov či poranení končatín ostáva vysoké.
Na základe odporúčaní Zdravotnej komisie FIS, odborných konzultácií a spätnej väzby od športovcov aj národných lyžiarskych zväzov boli prijaté tri kľúčové zmeny, ktoré vstúpia do platnosti od sezóny 2025/2026 s cieľom nielen zníženie rizika vážnych úrazov a ochrany zdravia pretekárov, ale aj zachovania férových podmienok pre všetkých účastníkov.
- Povinný nositeľný airbag v rýchlostných disciplínach
- Účinnosť: od 15. októbra 2025 pre všetkých pretekárov v rýchlostných disciplínach (Super-G, zjazd) na pretekoch Level 0 a 1 (napr. Európsky pohár).
- Dôvod zavedenia: Airbagy významne znižujú dopadové sily pri pádoch a chránia najzraniteľnejšie časti trupu. Ich používanie v testovacích režimoch preukázalo výrazné zníženie výskytu vážnych úrazov hrudníka a chrbtice (zdroj: FIS medical data, 2023).
- Výnimky: Nor-Am Cup, Far East Cup a MSJ - tu je použitie airbagu vysoko odporúčané, ale nie povinné.
- Praktické odporúčania: FIS pripraví webinár s výrobcami Dainese a In&motion, kde sa zväzy, športovci a kluby dozvedia detaily o výbere a fungovaní airbagových systémov. Odporúča sa centrálna objednávka cez národné zväzy alebo kluby.
- Povinné rezuodolné spodné oblečenie
- Účinnosť: 1. júl 2025 pre severnú pologuľu a 15. október 2025 pre Južnú Ameriku a Austráliu a Nový Zéland
- Rozsah: Povinné pre všetky disciplíny a na všetkých pretekoch Level 0 a 1. Platí pre nohavice, ktoré chránia nohy od bedrového hrebeňa po začiatok lyžiarky
- Dôvod zavedenia: Pri pádoch na hrane alebo pri kontakte s ostrými lyžami vznikajú vážne rezy na nohách - najmä v oblastiach stehien a lýtok. Viaceré prípady v sezónach 2022-2024 viedli k dlhodobým výpadkom športovcov (fakt).
- Dostupnosť: Značky ako Yetti Apparel, Diston Sport, Energiapura už ponúkajú certifikované modely s normou minimálnej ochrany 3 hviezdičky podľa štandardu FIS-DITF
- Zákaz pevných holenných chráničov vo vnútri lyžiarok
- Účinnosť: od sezóny 2025/2026 na všetkých FIS pretekoch bez výnimky
- Zákaz sa týka: akýchkoľvek pevne predtvarovaných škrupín alebo plastových vložiek, ktoré sa vkladajú medzi nohu a jazyk lyžiarky
- Dôvod zavedenia: Výskum FIS (2023) preukázal, že tieto pevné komponenty môžu nepriaznivo ovplyvniť ovládanie lyží - zvyšujú riziko samovoľného riadenia lyže pri určitých uhloch tlaku a tým aj pravdepodobnosť zranení kolien.
- Výnimky: Na zdravotné účely (napr. po zlomeninách) sú povolené len mäkké ochranné vložky z gélu alebo peny. Chrániče musia byť nepredtvarované, pružné a nesmú presahovať veľkosť jazyka lyžiarky
Prinášame rozhovor s Jankou Gantnerovou, členkou FIS Alpine Executive Board, ktorá sa aktívne podieľa na formovaní bezpečnostných pravidiel v zjazdovom lyžovaní:
Ako prebiehalo hlasovanie o týchto troch bezpečnostných opatreniach? Bol medzi členmi rady konsenzus, alebo išlo o dlhšie rokovania s protichodnými názormi?
Prečítajte si tiež: Disciplíny športovej streľby
„Hlasovanie prebiehalo na úrovni FIS Council až po tom, čo návrhy prešli viacerými odbornými komisiami - vrátane Alpine Committee, Athletes’ Commission a Medical Committee. Diskusie boli dlhé a vecné, pretože bezpečnosť športovcov je citlivá a komplexná téma. Objavili sa aj rozdielne názory, najmä pokiaľ ide o načasovanie zavedenia opatrení a ich praktickú kontrolu. Napriek tomu sa nakoniec podarilo dosiahnuť širokú zhodu a jednotlivé návrhy boli schválené - niektoré aj s doplnením odporúčaní alebo prechodných období.“
Aké boli hlavné argumenty pre a proti počas diskusií vo FIS Council? Napríklad pri zákaze pevných chráničov v lyžiarkach - boli aj hlasy proti?
„Áno, v diskusiách odzneli argumenty z oboch strán. Tí, ktorí zmeny podporovali, zdôrazňovali najmä potrebu znížiť riziko vážnych zranení - či už ide o chrbticu, hrudník, hlboké rezy na nohách alebo úrazy kolien. FIS má ako riadiaci orgán zodpovednosť aktívne zlepšovať bezpečnostné štandardy a keďže technológie ako airbagy či rezuodolné oblečenie sú dnes dostupné a overené, vnímali to ako logický krok. Na druhej strane zaznievali aj obavy. Najčastejšie sa týkali zvýšených nákladov pre športovcov a národné zväzy, najmä v menších krajinách. Diskutovalo sa aj o tom, ako zabezpečiť jednotnú kontrolu vybavenia v praxi. Pokiaľ ide o zákaz pevných chráničov vo vnútri lyžiarkok, viacerí upozorňovali, že niektorí športovci ich používali z medicínskych dôvodov alebo pre pocit väčšej stability. Aj preto sa nakoniec do pravidiel dostala výnimka pre mäkké ochranné vložky - napríklad z gélu alebo peny - ktoré môžu byť povolené pri zdravotných indikáciách.“
Ako hlasovalo Slovensko v týchto otázkach? Bolo niečo, čo ste pri návrhoch považovali za problematické alebo ste podporili všetky tri opatrenia bez výhrad?
„Slovensko tieto opatrenia podporilo, pretože cieľ - zvýšiť bezpečnosť športovcov - považujeme za absolútnu prioritu. V rámci diskusií sme však zdôrazňovali niekoľko praktických aspektov. Apelovali sme na potrebu dostatočne dlhej prechodnej fázy, aby mali zväzy a kluby čas sa na zmeny pripraviť. Upozorňovali sme aj na možné finančné zaťaženie - najmä pre menšie kluby a rodičov mladších pretekárov. A v neposlednom rade sme žiadali, aby boli čo najskôr jasne definované pravidlá a mechanizmy kontroly v praxi. Celkovo však Slovensko hlasovalo za zavedenie týchto opatrení ako krok správnym smerom.“
Ako vnímajú tieto zmeny iné krajiny - najmä tie, ktoré majú veľké tímy v rýchlostných disciplínach (Rakúsko, Švajčiarsko, Nórsko)? Zaznamenali ste niekde väčší odpor alebo obavy, napríklad z technického či finančného hľadiska?
„Aj krajiny s veľkými tímami, ako Rakúsko, Švajčiarsko či Nórsko, v zásade podporili zámer zvýšiť bezpečnosť. Zároveň však počas diskusií poukazovali na praktické dopady - najmä logistické a finančné nároky spojené s plošným zavádzaním opatrení u detí a mládeže. Pri airbagoch sa otvorila debata aj o ich spoľahlivosti v špecifických podmienkach - napríklad pri extrémnych uhloch pádu alebo v prípade zlyhania aktivácie. Viaceré delegácie kládli technické otázky týkajúce sa životnosti airbagov, možností servisu a opakovaného používania. Tieto témy bude FIS ešte riešiť v spolupráci s výrobcami.“
Zavedenie povinného airbagu či rezuodolného oblečenia znamená aj zvýšené náklady pre športovcov a národné zväzy. Diskutovalo sa vo FIS aj o podpore menších krajín alebo klubov, ktoré si nové vybavenie nemusia ľahko dovoliť?
„Áno, téma finančnej dostupnosti sa riešila veľmi konkrétne. Hovorilo sa o možnostiach hromadných objednávok cez národné športové autority (NSA), čo by mohlo znížiť ceny pre kluby a jednotlivcov. Zároveň sa spomenula možnosť podpory prostredníctvom Solidarity fondu alebo FIS Development Programu. FIS zároveň odložila povinnú implementáciu airbagov pre South America Cup a Austrálsky pohár (ANC), práve z dôvodu logistickej a finančnej náročnosti. Definitívna schéma podpory však zatiaľ nebola schválená a ostáva predmetom ďalších rokovaní. Táto otázka bude určite jednou z priorít v nasledujúcich mesiacoch.“
Nové opatrenia nie sú len administratívnym zásahom, ale vychádzajú z reálnej potreby reagovať na vývoj v športe - vyššie rýchlosti, agresívnejšie trate aj vyššie fyzické nároky kladú na organizmus športovca väčšie nároky než kedykoľvek predtým. FIS týmto krokom posilňuje prevenciu, predchádza zraneniam a podporuje férovú súťaž.