Šiesty apríl sa už niekoľko rokov slávi ako Medzinárodný deň športu pre rozvoj a mier. Dátum nebol vybraný náhodne. Šiesteho apríla 1896 sa totiž v Aténach začali prvé novoveké olympijské hry - oficiálne Hry I. olympiády. Aktuálne si pripomíname 125. výročie tejto pamätnej chvíle.
Obnovenie Olympijských Hier
Obnovením antických olympijských hier v modernej ére sa podarilo po viac než 1600 rokoch vzkriesiť tradíciu, s ktorou sa v súčasnom svete nedá porovnať nič. Antické olympijské hry sa konávali v pravidelných štvorročných intervaloch v Olympii v gréckom kraji Élis už od roku 776 pred n. l. Podľa dochovaných záznamov sa až do striktného zákazu ich usporadúvania v roku 394 n. l. dovedna uskutočnilo 293 olympijských hier!
V antike sa olympijskými hrami rozumeli oslavy na úvod štvorročného obdobia, nazývaného olympiáda. Preto dostávali názov Hry x-tej olympiády s uvedením poradového čísla. Číslovanie olympiád sa pre starovekých Grékov (Helénov, ako sa sami nazývali) v určitom čase dokonca stalo základom ich kalendára. Novoveké olympijské hry prevzali z antiky číslovanie aj názvoslovie hier, ako aj ich štvorročný cyklus.
Čo predchádzalo obnoveniu antických olympijských hier
Neúspešné pokusy o obnovenie antickej olympijskej tradície - pravda, vo výrazne pozmenenej podobe - sa v rôznych kútoch Európy (napríklad v anglickom Cotswolde, nemeckom Dessau, či vo švédskom Helsingborgu) sporadicky objavovali už od začiatku 17. storočia. Žiadne z týchto multišportových podujatí však buď nemalo dlhé trvanie, alebo nedosiahlo väčší význam.
Keď Grécko v roku 1830 získalo štátnu samostatnosť a stalo sa kráľovstvom, Gréci oprášili historické nazvanie Hellas (Grécko) a Heléni (Gréci). Ich silnejúce národné povedomie potvrdilo aj usporiadanie olympijských slávností v Aténach v roku 1859. Súťažilo sa tam v množstve športových disciplín (v atletike, jazdeckých pretekoch i v pretekoch konských povozov, vo veslovaní, plávaní či v šplhu na lane), ale v duchu antickej tradície aj v umeleckých súťažiach.
Prečítajte si tiež: Disciplíny športovej streľby
Reprízy slávností sa uskutočnili v rokoch 1870 a 1875 na mieste odkrytého antického štadióna, na ktorom sa v staroveku konávali Panaténajské hry. Ani toto podujatie sa však trvalo neujalo. Aj v iných kútoch Európy sa stále objavovali snahy o pripomenutie niekdajšej antickej olympijskej tradície.
Naozaj veľký záujem medzinárodnej verejnosti o antické olympijské hry však vzbudil až archeologický výskum priamo v Olympii, ktorý prebiehal v druhej polovici 19. storočia. Ako napísal najväčší slovenský znalec antiky, autor historických faktografických kníh svetového mena Vojtech Zamarovský v pozoruhodnej knihe Vzkriesenie Olympie, „vyše tisíc rokov sa skvela Olympia v sláve, asi päťsto rokov ležala v troskách a ďalších takmer tisíc rokov sa skrývala pod nánosmi bahna“.
Svetlo sveta znovu uzrela až vďaka práci tímu vedeného nemeckým archeológom Ernstom Curtiusom v rokoch 1875 - 1881. Odkrytie ruín starovekej Olympie sa stalo mimoriadnou udalosťou svetového významu, porovnateľnou s objavením Tróje. Curtius vďaka tomuto úspechu presvedčil svet, že to, o čom písali v oslavných olympijských básňach (ódach) Pindaros a iní poeti, sa zakladalo na pravde.
Coubertinovo novoveké vzkriesenie Olympie
Len niekoľko rokov po odkrytí ruín antickej Olympie nasledoval Coubertinov pokus, ktorý sa skončil úspechom a vzkriesením antickej olympijskej tradície. Francúzsky barón Pierre de Fredi de Coubertin (1. 1. 1863 Paríž - 2. 9. 1937 Ženeva) bol pedagóg, ktorý si za svoj životný cieľ vytýčil reformu školstva a výchovy mládeže na francúzskych stredných školách.
V mladom veku sa Coubertin aktívne venoval športu (box, šerm, jazdectvo, veslovanie), ale význam športu a telesnej výchovy pre celkovú výchovu mladej generácie v plnej miere objavil až v roku 1883 pri pobyte v Anglicku. Predovšetkým v Much Wenlocku a v Rugby, kde sa zoznámil so systematickou telesnou výchovou na školách. Jeho obzor potom ešte rozšírili ďalšie študijné cesty v USA a v Grécku. Vtedy navštívil aj nedávno objavenú antickú Olympiu a neskôr o tom napísal: „Nič v dejinách staroveku ma neovplyvnilo hlbšie, než práve Olympia.“
Prečítajte si tiež: Inštruktážne knihy o streľbe
Coubertin vo Francúzsku už v mladom veku založil viacero športových spolkov a organizácií. V rámci svetovej výstavy v Paríži v roku 1889 bol hlavným organizátorom kongresu o telesnej výchove. V roku 1892 na slávnostnom zasadnutí k výročiu francúzskej Únie atletických športov na parížskej Sorbonne prvý raz vystúpil s návrhom na obnovenie antických olympijských hier.
Rozhodujúci krok k naplneniu svojho sna spravil o dva roky neskôr - vo veku len 31 rokov - takisto v Paríži na univerzitnej pôde slávnej Sorbonny. Udialo sa to v rámci medzinárodného kongresu o otázkach amaterizmu a obnovení olympijských hier, ktorý sa konal 16. - 24. júna 1894.
Pre svoju myšlienku Coubertin našiel predtým podporu u dvoch významných športových funkcionárov v zahraničí - u Američana Williama M. Sloana a Brita Charlesa Herberta. K pôvodnému ôsmemu, poslednému bodu programu kongresu „O možnosti obnovenia olympijských hier“ pridal Coubertin krátko pred jeho otvorením ešte ďalšie dva - „Podmienky pre pretekárov“ (najmä ktoré športy majú byť zastúpené na olympijských hrách) a „Menovanie medzinárodného výboru, ktorý by mal za úlohu pripraviť obnovenie hier“.
Dovedna 78 delegátov z 9 krajín 23. júna 1894 bez väčšej opozície odhlasovalo oba kľúčové Coubertinove návrhy - na obnovenie antických olympijských hier, aj na ustanovenie Medzinárodného olympijského výboru (MOV). V uznesení sa konštatovalo: „Pretože nie sú žiadne pochybnosti o výhodách, ktoré by poskytovalo obnovenie olympijských hier tak po stránke atletizmu, ako aj po stránke morálnej a internacionálnej, nech sú tieto hry obnovené na základoch a za podmienok vyhovujúcich potrebám moderného života.“
V posledných viac než 30 rokoch sa na počesť tejto udalosti dňa 23. júna celosvetovo slávi Olympijský deň. Napriek veľkému úspechu s návrhom na obnovenie antických olympijských hier sám Coubertin zakrátko musel konštatovať, že jeho pôvodná myšlienka zostala spočiatku nepochopená. Delegáti kongresu si neuvedomili, že zo staroveku chcel vzkriesiť predovšetkým duch, podstatu a princíp olympizmu, pritom však dať olympizmu novú, modernú formu a to všetko využiť výchovne.
Prečítajte si tiež: Úspechy streleckého tímu FEI STU
Navyše neskôr vo svojej knihe Olympijské pamäti Coubertin trpko konštatoval, že predstavitelia jednotlivých športov dlhšie vôbec nedokázali spolupracovať. „... rivalita bola ťažko vysvetliteľná, veď všetky športy majú spoločného menovateľa - radosť z hry svalov a telesný rozvoj dosiahnutý tréningom. Ich psycho-fyziologická podstata bola rovnaká. Lenže... Športovci 19. storočia boli hlboko presvedčení, že technika jedného športu je opačná než technika iného a že si prakticky navzájom škodia. Výnimkami boli tenis, ktorý sa vtedy rodil, a plávanie. Prvý sa považoval za elegantnú kratochvíľu, zatiaľ čo plávanie za užitočný návyk, odporúčaný zdravovedou, a za bezpečnostný prostriedok v prípade nehody či nevyhnutnej záchrany topiaceho sa,“ napísal.
Coubertin hlásal: olympizmus nielen zahŕňa, ale aj prekračuje šport
Pierre de Coubertin chcel, aby sa novoveké olympijské hry - podobne ako ich antický predchodca - stali zjednocujúcim prvkom sveta. Na rozdiel od antiky mali byť moderné hry otvorené celému svetu a všetkým bez diskriminácie. V starovekej Olympii sa odohrávalo len súťaženie slobodných občanov, pre otrokov bola účasť zakázaná. Pôvod účastníkov sa aj teritoriálne v podstate obmedzoval na svet gréckych štátov a na ďalšie oblasti, ktoré boli pod rozmanitým gréckym (helénskym) vplyvom, vrátane kultúrneho.
„Podstata olympizmu ho odlišuje od samotného športu. Skrátka - olympizmus šport nielen zahŕňa, ale ho aj prekračuje,“ vysvetľoval Coubertin v snahe objasniť, o čo mu išlo pri snahe obnoviť antické olympijské hry v modernej ére. A dodával: „Akým spôsobom oslavovať mladosť? Kultom úsilia,opovrhovaním nebezpečenstvom, láskou k vlasti, ušľachtilosťou a rytierskym duchom a kontaktom s umením a filozofiou. To sú základy olympizmu. To, čo chýba modernému športu v porovnaní so starovekým, je filozofický základ, honosnosť cieľov, celá tá patriotistická a náboženská atmosféra, v ktorej sa sviatky mladosti konali.“
Stanovil napríklad princíp, na základe ktorého defilujú výpravy na otváracom ceremoniáli (najprv výprava Grécka ako krajiny, ktorá dala svetu olympijské hry, potom výpravy ostatných krajín v abecednom poradí a nakoniec výprava usporiadateľskej krajiny), ďalej text otváracej formulky, ktorú prednáša hlava usporiadateľskej krajiny, text prísahy športovcov aj rozhodcov, či zásady vztyčovania vlajok a hrania štátnych hymien.
„Toto náboženstvo, ako každé náboženstvo, má svoje obrady, ktoré majú kultúrnu formu a tvoria ceremoniál moderných hier,“ napísal Coubertin vo svojich pamätiach. Ceremoniálom olympijských hier dal zakladateľ moderného olympizmu veľký výchovný obsah. Ide tak o otvárací a záverečný ceremoniál, ako aj o ceremoniály vyhlasovania výsledkov. Považoval ich za akty „čisto pedagogického charakteru najvyššej kvality, za filozofickú historickú lekciu ďalekosiahleho významu“.
„Ja a moji priatelia sme nepracovali preto, aby sme vám vrátili olympijské hry v podobe nejakého muzeálneho exponátu alebo predmetu filmovej šou, alebo azda z toho dôvodu, aby sa ich zmocnili volebné či obchodné záujmy. Chceli sme vám tým, že obnovíme dvadsaťpäť storočí starú inštitúciu, dať možnosť stať sa znovu vyznavačmi viery v šport, ako ju chápali veľkí predkovia. V modernom svete, ktorý je plný možností pre silných, ale ktorému súčasne hrozí aj úpadková slabosť, sa olympijská myšlienka môže stať školou ušľachtilého zmýšľania a morálnej čistoty, vytrvalosti a psychickej energie. Avšak pod podmienkou, že pojem cti a športovej nezištnosti budete neustále povznášať do rovnakej výšky ako svoje fyzické nadšenie. Budúcnosť závisí od vás!,“ povedal Coubertin v prejave prednesenom 17. apríla 1927 v antickej Olympii pri odhalení pomníka na večnú pamiatku obnovenia olympijských hier.
Namiesto Paríža 1900 novoveká premiéra už v Aténach 1896
Hoci Pierre de Coubertin pôvodne plánoval premiéru novovekých olympijských hier až do Paríža na rok 1900, prvé dejstvo sa uskutočnilo už o štyri roky skôr. Hry I. olympiády v roku 1896 sa na žiadosť Grékov konali v hlavnom meste krajiny ich pôvodu - v Aténach. Z tohto dôvodu sa na prvé dva roky existencie MOV (1894 - 1896) stal predsedom MOV Grék Demetrios Vikélas (nar. 1835, zomrel 1908). Coubertin v tom čase vykonával funkciu generálneho sekretára MOV. Do predsedníckej funkcie nastúpil zakladateľ moderného olympizmu až v roku 1896 a vydržal v nej najdlhšie v histórii spomedzi doterajších ôsmich najvyšších predstaviteľov svetového olympijského hnutia - 29 rokov (do roku 1925).
Prípravu Hier I. olympiády novoveku sprevádzali viaceré problémy. Grécko v tom čase nemalo základné podmienky na usporiadanie takéhoto podujatia. Vláda premiéra Trikupisa na ne nechcela poskytnúť štátne peniaze. Ale napokon rozhodlo prebudenie národnej hrdosti, k čomu prispela svojim kladným postojom aj kráľovská rodina, najmä korunný princ Konštantín, ktorý sa stal šéfom organizačného výboru. Nová Delyannisova vláda sa jednoznačne vyslovila v prospech hier. Finančne pomohla celonárodná zbierka a predovšetkým bohatý Grék z Alexandrie Jorgos Averoff, ktorý na svoje náklady dal veľkoryso rekonštruovať antický Panaténajský štadión až pre 60 000 divákov.
Tento štadión, originálne postavený už v roku 330 pred naším letopočtom, ale dlhé stáročia (až do roku 1870) pokrytý zeminou a ruinami, sa stal centrom premiérových novovekých hier. Podľa dobovej literatúry súťaže priamo na ňom sledovalo vyše 40-tisíc divákov, ďalšie tisíce ich sledovali z okolitých pahorkov. Táto pozoruhodná stavba s tribúnami v tvare podkovy (bežecká trať merala 333,33 m a vyznačovala sa veľmi ostrými zákrutami) stojí dodnes. Počas OH 2004 sa tam súťažilo v lukostreľbe. Panaténajský štadión je práve od OH 2004 vyobrazený na rube olympijských medailí. Tradične sa na ňom uskutočňuje ceremoniál odovzdania olympijského ohňa hostiteľom najbližších hier olympiády či zimných olympijských hier po ukončení gréckej časti štafety.
Termín otvorenia hier - 6. apríl 1896 - nebol vybraný náhodne. Viazal sa k 75. výročiu vyhlásenia gréckej nezávislosti od tureckej nadvlády. Na premiérových OH prvý raz verejne zaznela melódia piesne, ktorú na slová Kostisa Palamasa zložil grécky skladateľ Spyros Samaras. V jej úvode sa spievalo: „Nesmrteľný duch staroveku, otec pravdy, krásy a dobra, zostúp, zjav sa, zalej nás svojím svetlom na tejto zemi a pod týmto nebom, ktorá bola prvým svedkom tvojej nehynúcej slávy! Daj život a životnosť týmto ušľachtilým hrám!“
Medzinárodný olympijský výbor Samarasovu skladbu bezmála o šesťdesiat rokov neskôr uznal za oficiálnu olympijskú hymnu a dnes znie pri vztyčovaní olympijskej vlajky na otváracom aj záverečnom ceremoniáli každých olympijských hier. Coubertin však za olympijskú hymnu považoval dielo Ludwiga van Beethovena Óda na radosť, ktoré si o mnoho desaťročí neskôr vybrala za svoju hymnu Európska únia...
HRY I. OLYMPIÁDY: ATÉNY (Grécko) 1896
- TERMÍN: 6. - 15. 4. 1896
- ÚČASŤ: 245 športovcov (výlučne mužov) a 14 národných olympijských výborov (NOV), súťažili v 43 disciplínach 9 športov.
- ÚČASŤ ŠPORTOVCOV POCHÁDZAJÚCICH ZO SLOVENSKA: 1 športovec vo výprave Uhorska, Alojz Sokol (atletika) tretí v behu na 100 m a štvrtý v trojskoku.
- NAJÚSPEŠNEJŠIE KRAJINY (neoficiálne bodovanie a zisk medailových umiestnení): 1. Grécko 86 (10-19-18), 2. USA 47 (11-6-2), 3. Nemecko 30,5 (7-4-3), 4. Francúzsko 25 (5-4-2), 5. Veľká Británia 14,5 (3-3-1).
- NAJÚSPEŠNEJŠÍ PODĽA MEDAILOVÝCH UMIESTENÍ: Carl Schuhmann (Nem., športová gymnastika a zápasenie) 4-0-0, Hermann Weingärtner (Nem., športová gymnastika) 3-2-1, Alfred Flatow (Nem., športová gymnastika) 3-1-0, Paul Masson (Franc., cyklistika) 3-0-0, Fritz Hofmann (Nem., atletika, športová gymnastika) 2-1-2, Robert Garrett (USA, atletika) 2-1-1.
Olympijské hry v Aténach prebudili celogrécke nadšenie a aj keď počet účastníkov zo zahraničia bol veľmi malý, skončili sa s veľkým úspechom. Štartovalo na nich 245 športovcov, reprezentujúcich 14 národných olympijských výborov. Drvivá väčšina účastníkov však bola z Grécka. Všetci olympionici boli muži. Mnohí zahraniční účastníci prišli do Grécka v rámci svojej dovolenky, dvaja britskí boli dokonca zamestnanci britskej ambasády v Aténach...
Víťaz každej súťaže dostal okrem olivovej vetvičky a diplomu striebornú medailu, druhý vavrínovú vetvičku a bronzovú medailu. Tretí nedostal vtedy nič. V programe OH 1896 bolo deväť športov (ľahká atletika, plávanie, cyklistika, vzpieranie, zápasenie, streľba, šerm, športová gymnastika, tenis) a 43 disciplín. Desiatym športom malo byť veslovanie (na morskej vode), lenže súťaže v ňom pre veľké vlny museli zrušiť.
Keďže MOV v tom období uprednostňoval národný princíp pred štátnym, umožnil účasť aj športovcom z krajín, ktoré vtedy ešte nemali vlastné národné olympijské výbory. Výnimkou neboli ani reprezentanti územia dnešného Slovenska. Na OH 1896 štartoval jeden športovec, Alojz Sokol, ktorý bol členom uhorskej výpravy. V behu na 100 m získal tretie miesto a v trojskoku bol štvrtý.
Športovec Roka v Ére Samostatnosti SR
Nasledujúce tabuľky uvádzajú prehľad víťazov a najlepších jednotlivcov v ankete Športovec roka na Slovensku v ére samostatnosti.
Prehľad víťazov - jednotlivci
| Rok | Športovec | Šport |
|---|---|---|
| 1993 | Martina Moravcová | Plávanie |
| 1994 | Milan Dvorščík | Cyklistika |
| 1995 | Martina Moravcová | Plávanie |
| 1996 | Michal Martikán | Vodný slalom |
| 1997 | Michal Martikán | Vodný slalom |
| 1998 | Martina Moravcová | Plávanie |
| 1999 | Jozef Gönci | Športová streľba |
| 2000 | Martina Moravcová | Plávanie |
| 2001 | Martina Moravcová | Plávanie |
| 2002 | Peter Bondra | Ľadový hokej |
| 2003 | Martina Moravcová | Plávanie |
| 2004 | Elena Kaliská | Vodný slalom |
| 2005 | Dominik Hrbatý | Tenis |
| 2006 | Radoslav Židek | Snoubording |
| 2007 | Michal Martikán | Vodný slalom |
| 2008 | Michal Martikán | Vodný slalom |
| 2009 | Pavol a Peter Hochschornerovci | Vodný slalom |
| 2010 | Anastasia Kuzminová | Biatlon |
| 2011 | Pavol a Peter Hochschornerovci | Vodný slalom |
| 2012 | Zuzana Štefečeková | Športová streľba |
| 2013 | Peter Sagan | Cestná cyklistika |
| 2014 | Anastasia Kuzminová | Biatlon |
| 2015 | Peter Sagan | Cestná cyklistika |
| 2016 | Matej Tóth | Atletika |
| 2017 | Peter Sagan | Cestná cyklistika |
| 2018 | Anastasia Kuzminová | Biatlon |
| 2019 | Petra Vlhová | Zjazdové lyžovanie |
| 2020 | Petra Vlhová | Zjazdové lyžovanie |
| 2021 | Petra Vlhová | Zjazdové lyžovanie |
Prehľad víťazov - kolektívy
| Rok | Kolektív |
|---|---|
| 1993 | Basketbalistky Slovenska |
| 1994 | Hokejisti Slovenska |
| 1995 | Hokejisti Slovenska |
| 1996 | Basketbalistky SCP Ružomberok |
| 1997 | Basketbalistky Slovenska |
| 1998 | Štafeta biatlonistiek Slovenska |
| 1999 | Basketbalistky SCP Ružomberok |
| 2000 | Hokejisti Slovenska |
| 2001 | Štvorkajak Slovenska na 500 a 1000 m |
| 2002 | Hokejisti Slovenska |
| 2003 | Štvorkajak Slovenska na 500 a 1000 m |
| 2004 | Štvorkajak Slovenska na 500 a 1000 m |
| 2005 | Daviscupový tím tenistov Slovenska |
| 2006 | Štvorkajak Slovenska na 500 a 1000 m |
| 2007 | Štvorkajak Slovenska na 500 a 1000 m |
| 2008 | Štvorkajak Slovenska na 500 a 1000 m |
| 2009 | Futbalisti Slovenska |
| 2010 | Futbalisti Slovenska |
| 2011 | Volejbalisti Slovenska |
| 2012 | Hokejisti Slovenska |
| 2013 | Basketbalistky Good Angels Košice |
| 2014 | Futbalisti Slovenska |
| 2015 | Futbalisti Slovenska |
| 2016 | Štvorkajak Slovenska na 1000 m |
| 2017 | Miešané družstvo SR v zjazdovom lyžovaní |
| 2018 | Biatlonová štafeta žien SR |
| 2019 | Hliadka vodných slalomárov 3xC1 |
| 2020 | Futbalisti Slovenska |
| 2021 | Štvorkajak Slovenska na 500 m |
Športová legenda
| Rok | Osobnosť | Šport |
|---|---|---|
| 2010 | Ján Zachara | Box |
| 2011 | Jozef Golonka | Ľadový hokej |
| 2012 | Jozef Adamec | Futbal |
| 2013 | Anton Frolo | Hádzaná |
| 2014 | Eva Šuranová | Atletika |
| 2015 | Karol Divín | Krasokorčuľovanie |
| 2016 | Marianna Némethová-Krajčírová | Športová gymnastika |
| 2017 | Jozef Pribilinec | Atletika |
| 2018 | Stanislav Kropilák | Basketbal |
| 2019 | Jozef Plachý | Atletika |
| 2020 | Igor Liba | Ľadový hokej |
| 2021 | Miloslav Mečíř | Tenis |
Dňa 28. júna sa v meste Lipany uskutočnili krajské športové hry seniorov Jednoty dôchodcov Slovenska pod záštitou primátora mesta Lipany Ing. Vladimíra Jánošíka. Športových hier sa zúčastnilo 8 okresov z Prešovského kraja s 9-člennými družstvami starších pánov a dám. Boli to družstvá z okresu Bardejov, Prešov, Stará Ľubovňa, Svidník, Snina, Humenné, Poprad a Sabinov. Za ZO JDS Lipany súťažili traja najzdatnejší športovci Anna Šimová, Anna Ondrejová a Ján Kreitler. Práve on svojim športovým výkonom zvíťazil v súťaži jednotlivcov a kraj, okres i mesto Lipany bude reprezentovať na celoslovenských športových hrách seniorov v meste Šamorín.