Toto je prepis Kroniky obce Lúky tak, ako ju napísali jednotliví kronikári v rôznych časových a teda aj politických a spoločenských obdobiach.
Každý z nich bol ovplyvnený dobou a vývinom v spoločnosti v ktorej žil.
Pre zachovanie autentickosti textu som nerobil žiadne zásahy do štylistiky a pravopisu a len nepatrné do úpravy (farebné zvýraznenie, odseky a pod).
Uznesením obecného zastupiteľstva zo dňa 20. marca 1933 bol som ja, Rudolf Jaroušek, správca školy rímsko katolíckej ľudovej na Lúkach, ustanovený prvým kronikárom tunajšej obce.
Tejto funkcie som sa ujal.
Prečítajte si tiež: Dráma v Davisovom pohári: Slovensko vs. Kanada
Nie som tunajším rodákom.
Bývam tu len 4 roky.
Narodil som sa 31. januára 1904 a po absolvovaní učiteľského ústavu v Lučenci, bolo to moje tretie miesto, keď som sa 31. januára 1931 stal správcom učiteľom tunajšej rímsko katolíckej ľudovej školy.
Opis obce
Obec Lúky, ktorá má meno podľa polohy kraja (od lúk), rozprestiera sa po obidvoch stranách krajinskej cesty (hradskej) vedúcej z Púchova cez Lýsky priesmyk na Moravu.
Od Púchova i od Moravy je vzdialená na 12-12 km, takže leží uprostred Púchovskej doliny.
Prečítajte si tiež: Stôl na Stolný Tenis Tibhar 25mm: Naša Recenzia
Je dlhá 2 km.
Na hornom konci, pri moste, odbočuje viciniálna cesta na Lazy pod Makytou, vzdialené 4 km.
Dolina na Lúkach je najužšia.
Po stranách hradskej stoja zväčša drevené domce, často bez komínov, takže dym vychádza povalom.
Len kostoly (rímsko katolícky a židovský), fara, školy (rímsko katolícka a ev.a.v.), notársky úrad, poštový a telegrafný úrad, četnícka stanica a niektoré židovské domy sú murované.
Prečítajte si tiež: Londýnsky tenisový turnaj: Všetko, čo potrebujete vedieť
Za domami sú menšie, väčšie záhradky a polia.
Na nížine dosť úrodné, na stráňach neraz kamenisté a preto menejcenné.
Ulica je úzka, miestami len pár metrov, čo je na tak frekventovanú hradskú zaiste primálo.
Píla
Na hornom konci dediny, za mostom je schreibrovská parná píla.
Pred rokami zamestnávala až dvadsať robotníkov, dnes sotva 6-7.
Má svojho strojníka a spravuje ju lesný správca z Lysej pod Makytou.
Po prevrate menila viac ráz svojich majiteľov.
Stavebné drevo (hrady, dosky, laty) predáva sa aj do cudzích štátov, najmä do Nemecka.
Katolícky kostol
Stojí na dolnom konci, pri vstupe do dediny.
Je najstarší kostol doliny a okolia vôbec.
Podľa ľudovej povesti počali ho stavať medzi Lúkami a Lysou, tam, kde stoja teraz staré lipy a kríž, ale práca sa nedarila.
Čo cez deň vystavali, v noci im to vždy ktosi zrúcal.
Márne strážili robotníci v noci.
Keď prišlo 12 hodín, pospali a ráno zas bolo všetko rozváľané.
Boli bezradní.
Až tu raz akýsi neznámy človek im poradil: „Zapriahnite čierne voly do voza a nechajte voľne ísť.
Kde zastanú tam vystavte kostol“.
Stalo sa.
Voly zastali na mieste dnešného kostola.
Lúčania s čerstvou chuťou dali sa do stavby a kostol bol čoskoro hotový.
O kostole zo spisku zostaveného na pamäť 700 ročného jubilea chrámu (1228-1928) uvádzam toto: „Lúcky chrám je najstarší na okolí a jeden z najstarších v Trenčianskej a v biskupstve nitrianskom, ba na Slovensku vôbec“.
Podľa kanonickej vizitácie vykonanej na Lúkach 25. augusta 1829 so všetkou pravdepodobnosťou tvrdiť, že bol postavený r.1228.
Tento rok je vyrytý v plechovej zástavke, nachádzajúcej sa v štíte veže a niet nijakých príčin, aby tento rok značil iné ako rok postavenia.
Tým viacej, lebo štruktúra, štýl a spôsob stavby nepochybne nasvedčujú, že chrám bol postavený v 13. storočí za panovania Arpádovcov, keď sa stavali kostoly aj inde.
V kameni hlavnej brány je síce vyrytý rok 1612, ale v tomto roku bol už kostol len opravovaný, prípadne prestavaný.
Druhý raz bol kostol opravovaný r. 1817.
Cintorín
Cintorín bol na Lúkach pôvodne len okolo kostola, len koncom 18.storočia založili terajší cintorín.
Pod kostolom je krypta, prístupná len z kostola.
V tej pochovávali patrónov a farárov, ale nie všetkých.
Fara
Do r. 1823 bola fara drevená.
V tomto roku postavili faru z kameňa.
R. 1882 bola fara prestavená, takže bola zrušená brána vedúca cez stred farskej budovy a dve krajné čiastky farskej budovy boli spojené novovystavanou izbou tak, ako dnes.
Počet veriacich v r. 1829 a v r.1928: Počet veriacich podľa kanonickej vizitácie z r.1829 bol tento: Lúky 620, Dolná Dubková 11, Vydrná 21, Mestečko 8, Záriečie 21, Zbora 7, spolu 688.
V r.1928 je takýto stav: Lúky 490, Dolná Dubková 76, Vydrná 18, Záriečie 22, spolu 606.
Mená farárov sú podľa záznamov na fare známe od r.1671.
Spomedzi nich evanjelici farára Jána Hudka (Hudek) vyhnali, zaujali faru a kostol.