Športové centrum polície (ŠCP) oslávilo v júli 2023 25. výročie založenia. Počas svojej činnosti získali jeho športovci 682 medailí, pričom 17 cenných kovov vybojovali na olympijských hrách. Ďalších 269 cenných kovov priniesli z majstrovstiev sveta a Európy. V utorok ocenili v Bratislave tých, ktorí sa o tieto úspechy pričinili najvýraznejšie.
História ŠCP
História organizovaného vrcholového športu v rezorte vnútra sa datuje už od roku 1974, keď zriadili Správu telovýchovy a vrcholového športu Federálneho ministerstva vnútra (SVTŠ FMV). Tá však v dôsledku rozdelenia Československa ukončila svoju činnosť v roku 1992. Viacerí športovci potom prešli do banskobystrickej Dukly, iní prešli do jednotlivých klubov polície.
V roku 1993 napokon uzrelo svetlo sveta Stredisko štátnej športovej reprezentácie Ministerstva vnútra (SŠŠR), ktoré sa v januári 2015 pretransformovalo na Športové centrum polície (ŠCP).
Osobný pohľad na karate
Karate sa stále venujem a bude už tomu 18 rokov, ak sa dobre pamätám. Dlhé roky som bola v užšej reprezentácií Slovenska, takže som absolvovala dvakrát Majstrovstvá Európy a kvantum medzinárodných súťaží. Úspechov bolo veľa. Ešte v žiackych kategóriách som získala striebro a bronz v na Majstrovstvách SR kategórií kata (súborné cvičenie) a zároveň aj aj v kumite (zápas). Škoda, že vtedy neboli 3 disciplíny, dosiahla by som hattrick :-D (smiech) Úspechy neskôr prichádzali postupne.
Keď si spomeniem prišli aj výmeny názorov, kedy by sme aj zúžitkovali naše karate prednosti, ale v našej izbe to skôr vyzeralo ako typická dievčenská bitka :-D Bolo super, že sme sa obidve venovali rovnakému športu a aj to, že sme sa vždy vedeli “potiahnuť”. Mali sme podľa mňa aj výhodu oproti iným cvičencom, pretože sme využívali našu “sesterskú silu”.
Prečítajte si tiež: Široký výber športových potrieb
Administratíva a tréningy v klube Junior
Aj keď administratívna robota nie je veľmi populárna práca v športovom klube, je to jeden z pilierov správneho fungovania klubu. Robím takmer všetko od zoznamu všetkých našich cvičencov, po registráciu našich reprezentantov do databáz Slovenského zväzu karate.
Na tréningoch som skôr ako “sparing partner”. Myslím, že takto viem najlepšie naším reprezentantom odovzdať to najlepšie čo zo súťažného karate viem.
My s Luckou sme s karate začali omnoho skôr, takže sa to veľmi porovnávať nedá. Aj keď každý odmakaný rok, či súťaž, sa oklamať nedá. Ale myslím si, že dnešné dievčatá alebo chlapci v našom klube, majú oveľa lepšie podmienky a možnosti, aké sme mali my. Zmenil sa aj druh tréningov.
Ako sa sestry dostali ku karate?
Viedli nás rodičia. Kým pri Lucke to bol jasný plán, keďže sestra prejavila svojho bojovného ducha už ako prváčka na základnej škole, :-D u mňa to bolo trošku inak. Bola som prihlásená do krúžku hranie na flaute. :-D No po prvom tréningu karate som bola taká nadšená, že iný šport, či krúžok nehral žiadnu rolu.
Prečo odporučiť karate dievčatám?
No jednoducho…chlapci si nebudú toľko dovoľovať. :-D (smiech) Mne karate dalo strašne veľa. Od poznania množstva krásnych miest na svete, na ktoré som sa dostala vďaka súťažiam, spoznania nových kamarátov, ktorí sú aj dnes po toľkých rokoch pre mňa nikým nezameniteľní. Karate ma naučilo pokore, že každý prehratý zápas, či už na súťaži alebo v živote ma posunie len dopredu a vyvolalo vo mne závislosť po chuti z víťazstva.
Prečítajte si tiež: Základy výberu streliva
Milan Lehotský a jeho prínos pre karate
MILAN LEHOTSKÝ, ktorý sa zo zástupu rodičov ako prvý zaradil medzi trénerov klubu. Keďže športoval v minulosti, patrí k hlavným trénerom v úseku AGILITY (prekážková dráha - súťaž v karate pre deti do 11 rokov) a doplnil trénerský tím.
Dôvodom zamerania Gregora práve na oblasť športu ako takého, bola jeho vlastná aktivita a samotná iniciatíva už v rannom veku, kedy so mnou pravidelne chodieval cvičiť do domácej posilňovne - fascinovali ho posilňovacie stroje a boxerský mech. Konkrétne karate sme pre Gregora s manželkou vyberali spomedzi viacerých športov dlhšiu dobu. Rodičia môžu deti prihlásiť na rôzne voľnočasové krúžky, no ja osobne som komplexnosť tréningového procesu videl práve v prešovskom KARATE, kde tréneri vkladajú veľa prvkov aj z gymnastiky a iných športov, čo výrazne podporuje detský rozvoj. Decká sú trénermi usmerňované aj k disciplíne, sebakritike a k dôslednosti zameranej na detaily, čo je neoddeliteľnou súčasťou samotného výsledku. Tréneri v klube nerobia rozdiely medzi deťmi, nepreferujú nikoho ale práve naopak, spájajú slabšie články s tými lepšími, aby deti skôr pochopili tréningový proces.
Ako z ďalších aspektov môjho rodičovského tvrdenia správnosti voľby pre prešovské karate, bola a je viditeľná súdržnosť trénerov KK Junior Prešov, kompatibilita vnútorných vzťahov. Verím tomu dodnes a verím tomu, že to kladne vnímajú nielen deti v našom klube ale aj ich rodičia i okolie, ktoré nás pozná. Kreovanie a udržiavanie vzťahov medzi trénermi a deťmi v klube sú na veľmi dobrej úrovni, o čom svedčí aj radosť detí trénovať prešovské karate.
Najlepší na Slovensku, hmm, tak o tom sa dá polemizovať. Slovíčko „najlepší“, je aktuálny stav u Gregora v jeho vekovej a váhovej kategórii. Šport je aj o tom, že ak sa nebude zdokonaľovať a zlepšovať, ľahko sa to zmení a o titul najlepší karatista príde, lebo konkurencia je veľká a silná. V prvom rade, titul majstra Slovenskej republiky, ktorý Gregor vybojoval toho roku, je zásluhou aj trénerov KK Junior Prešov, ktorí sa vo svojom voľnom čase nezištne venujú deckám.
V momente, keď Gregor získal titul na Majstrovstvách Slovenskej republiky detí a žiakov 2018 v kategórii KUMITE, nastala doma eufória radosti a bude dlho pretrvávať. Veď športové víťazstvá nespadnú samé od seba a každý, kto športuje a trénuje, vie o tom svoje. Pre Gregora to nie je iba zlatý kov, ale hlavne zadosťučinenie, že jeho vytrvalosť a celkový prístup k tréningom má nakoniec aj ovocie, o čom by vedeli viac povedať samotní tréneri klubu.
Prečítajte si tiež: Použitie 308 Win
Niekedy v novembri 2014, kedy mal Gregor už 6 rokov, som s ním prišiel pozrieť na tréning karate a v ten deň začal aj cvičiť. Sprvoti som posedával na lavičke, pozeral som na tréningový proces a tešil som sa z toho, že Gregor rýchlo zapadol do kolektívu detí a cvičenie ho baví. Počas môjho po sedávania som sa postupne osobne zoznámil s trénermi v klube a začali sme bližšiu komunikáciu.
Nepamätám sa presne, no niekedy v polovici roka 2015, som, pred nastúpenými deťmi a trénermi na tréningu, dostal ako dar, moje prvé kimono a biely opasok. Tréneri mi kimono darovali a tým ma prijali medzi seba, ako člena klubu, a zároveň bol to ich ťah, aby ma primäli miesto vysedávania na lavičke a čakania na Gregora, kedy docvičí tréning, aby som čas využil a venoval sa deťom. Za toto im ďakujem. Dodnes chodím s Gregorom na tréningy a aj to je pre neho určitý hnací motor, že sa rodič hýbe - smiech.
Súdržnosť, odhodlanosť a cieľavedomosť trénerov Junioru, to všetko dalo a dáva silné základy klubu. Trénerské zostavenie klubu je v podstate manželstvo, keď sa medzi sebou nekomunikuje, zlyhá to. KK Junior Prešov, rád prirovnávam aj k legendárnemu vtákovi fénixovi, ktorý povstal z popola. Na druhú časť otázky som v podstate už odpovedal, ale predsa... radi komunikujeme nie len medzi sebou ale aj s okolím a vyhodnocujeme si spätné väzby. Sme otvorení novým výzvam a našu transparentnosť je možné vidieť verejne. Každý máme svoje tajomstvá a aj my, ako klub, si aspoň jedno necháme - smiech, práve to je našou hlavnou ingredienciou cesty k úspechu.
Otázku by som možno pozmenil, lebo, či ide o atletiku, bojové umenia, gymnastiku, silové, loptové, vodné, či iné športy, ak ich človek robí vrcholovo, hoc aj amatérsky, všade je cesta ťažká k dosiahnutiu vytúženého cieľa. Všetko má svoje hranice a úskalia a každému vyhovuje niečo iné. Nepodceňujem a nepreceňujem žiadne športy, lebo viem, že všade je to ťažké a pot steká po tele každému viac, či menej.
Dnes je vo všeobecnosti známe, že nielen deti majú málo pohybu hlavne v predškolskom a školskom veku. Za mojich detských čias, sme mali už dnes poniektorými odsudzovanú, či neznámu spartakiádu a s tým spojenú samotnú prípravu. Vtedy boli deti donútené sa hýbať počas telesnej výchovy v škole, museli navštevovať aspoň jeden školský, či mimoškolský krúžok, vtedajšou „ne-internetovou“ dobou bola nútená osobná komunikácia, deti sa stretávali a hrali vonku, čo je dnes vzácnosťou, no nie som ten, ktorý by mal hodnotiť časy minulé vs. dnešné. Každý vie, že nie iba v Prešove šport je taký, aký je. My v KK Junior Prešov sa snažíme s deťmi robiť pohyb nie jednostranne zameraný, ale komplexne. Medzi trénermi sú aj vyštudovaní a kvalifikovaní magistri telesnej výchovy a trénerstva, čo priamo úmerne kladne počas tréningového procesu a prispieva k všeobecnému rozvoju detí. Zapájame detí do rôznych mimo klubových športových aktivít, aby aj iné deti videli, že v dnešnej dobe je potrebné hýbať sa. Agility, to áno. Jedná sa o prvok v karate, ktorý napomáha ku koordinácii, obratnosti, jednoducho k rozvoju pohybového aparátu detí. Snažíme sa to vykonávať zábavnou formou, aby deti videli v pohybe záľubu a radosť. Nebudem hodnotiť deti jednotlivo ale nebudeme si zbytočne nahovárať. Deti k nám dosť často prichádzajú s vysokým deficitom pohybu. Je to vidieť pri ich prvých tréningoch a nastávajú aj situácie, kedy samotní rodičia im uľahčia cestu a po prvých sťažnostiach detí na "svalovku", ich z tréningov a z členstva klubu ohlásia, čo je na škodu detí, lebo čím neskôr sa začnú hýbať, tým ťažšie to budú zvládať, ak vôbec. Rodičom našich detí v klube vravím, že vytrvalosťou účasti na tréningoch, zaručia svojim deťom lepšiu a ľahšiu budúcnosť, ale k tomu je potrebná vytrvalosť aj rodičov. Je úžasné, keď za Vami príde dieťa alebo rodič a poďakujú Vám za vynaložené úsilie a určite nás trénerov teší, že deti už po niekoľkých týždňoch pravidelnej účasti na tréningoch sami na sebe badajú zlepšenie v pohybe.
V začiatkoch bol Gregor veľmi nadšený z tréningoch, no prišiel zlom, kedy sa mu už nechcelo na tréningy chodiť, prirodzená lenivosť pre nás ľudí - smiech. Dieťa v takom veku si nemá čo vyberať, lebo ešte nevie, čo je pre neho dobré. Vytrvalosťou sme to z manželkou dotiahli do dnešnej podoby, kedy Gregor našiel v karate možno aj životný štýl. Musím ho za to pochváliť a chválim ho aj za kladný prístup k školským povinnostiam. S pomocou pedagogického zboru na ZŠ Šmeralovej v Prešove, ktorú Gregor navštevuje, zvláda skĺbiť školu a karate, za čo im úprimne ďakujem. Prístupom vedenia školy a p. triednou učiteľkou Mgr. Zuzanou Liptákovou, by Gregor nemal priestor hlavne na medzinárodné súťaže karate, ktoré za školský rok niekoľkokrát absolvuje.
Ak chcete, aby Vaše dieťa, to v športe niekam dotiahlo, malo by trénovať aj doma.
Úspechy prešovských športovcov
Do mozaiky stálych spoločenských podujatí v Prešove patrí anketa o najúspešnejších športovcov a športové družstvá dospelých a mládeže. Má bohatú tradíciu. Tá sa začala písať v roku 1961, keď z iniciatívy redaktorov Prešovských novín ich čitatelia predložili svoje prvé návrhy na miesta do rebríčka desiatich najúspešnejších športovcov Prešovského okresu.
V roku 1964 sa spoluorganizátorom ankety stal aj Okresný výbor Československého zväzu telesnej výchovy v Prešove. Po roku 1970 sa slávnostné vyhlasovanie výsledkov ankety stalo významnou športovo-spoločenskou udalosťou. V ankete sa objavili nielen najúspešnejšie družstvá dospelých, ale aj mládeže. K organizátorom pribudla aj komisia pre mládež a telesnú výchovu Okresného národného výboru v Prešove. Po hlbokých spoločenských, politických a ekonomických zmenách v roku 1989 anketu organizovali Okresný a Mestský úrad v Prešove, Okresný útvar Slovenského združenia telesnej kultúry a Olympijský klub Prešov. Po zmenách v územno-správnom členení Slovenska anketu organizuje Mesto Prešov v spolupráci s prešovskými športovými novinármi.
Ocenenia dostávali aj jubilujúce prešovské športové osobnosti, v roku 2011 vznikla Sieň slávy prešovského športu (virtuálna), v decembri 2019 bola na pôde prešovskej radnice otvorená reálna Sieň slávy prešovských športu - bolo do nej uvedených pätnásť osobností. Žezlo najúspešnejšieho športovca v 1.