Vrátime sa naspäť v čase až o 28 rokov.
Rudolf Pavlík: Spomienky na Zbrojovku Brno a DAC Dunajská Streda
Prečo sme do našej rubriky oslovili Rudolfa Pavlíka práve teraz? Minimálne z dvoch dôvodov. Prvým bolo, že v utorok oslávil rodák z Cerovej 52. narodeniny a mohli sme mu zagratulovať.
„Ďakujem za blahoželanie. Dnes som pracoval, aj trocha oslavoval,“ povedal nám, keď sme sa pýtali na narodeninové oslavy.
A druhý dôvod? Pár dní predtým nechýbal v hľadisku na prvoligovom zápase DAC a FK Senica. K obom klubom má vrúcny vzťah, veď na Záhorí prežil mladé futbalové letá a na Žitnom ostrove zase skvelé roky v najlepšom futbalovom veku.
A tak bola namieste otázka, komu uplynulú sobotu na štadióne DAC fandil? „Domácemu tímu,“ povie bez zaváhania a s úsmevom na perách.
Prečítajte si tiež: Samopal ČZ 247 – detaily
„Dopadlo to dobre, ako viete, Dunajská Streda vyhrala 3:0. Pravdu povediac, nečakal som takéto hladké víťazstvo.
Záhorákovi Pavlíkovi sa na Žitnom ostrove zapáčilo, veď ako miesto trvalého pobytu si píše Šamorín. Odtiaľ to má na dunajskostredský štadión iba na skok a aj to využíva.
„Snažím sa chodievať na zápasy DAC pravidelne, funkcionári klubu mi vychádzajú v ústrety,“ povie na margo svojich návštev v Dunajskej Strede. Futbalom sa momentálne neživí.
Futbal je však stará láska, na ktorú sa nezabúda. „Trénujem futbalové mužstvo v Kráľovičových Kračanoch, pomaly to už bude hádam aj desať rokov,“ približuje svoj trénerský koníček.
Písal sa rok 1986 a on sa v lete hlásil v Dunajskej Strede. „Prišiel som zo Zbrojovky Brno, ktorá sa už tretí rok márne pokúšala vrátiť do ligy,“ objasní dôvod príchodu technický stredopoliar.
Prečítajte si tiež: Česká Zbrojovka a jej brokovnice
Okamžite sa zahniezdil v základnej zostave DAC a jeho gólový debut proti Bohemiansu Praha (27. septembra 1986) bol vskutku parádny, keď vyslal na súperovu bránu nechytateľnú strelu z dvadsiatich metrov.
„Pamätám si to veľmi dobre. My mu zase pripomenieme fakt, že počas prvých troch sezón v modro-žltých farbách nevynechal jediný ligový duel a za šesť rokov iba päť.
„Vidíte, tieto štatistiky som si ani neuvedomil... Faktom je, že sa mi vyhýbali vážnejšie zranenia. Tréningy, ktoré som vynechal, by som možno spočítal na prstoch jednej ruky. Bolo to jedno z krásnych období môjho futbalového života,“ reaguje.
Čím to bolo, že jeho adaptácia prebehla bez najmenších problémov? „Futbalové prostredie, ambiciózne mužstvo, veľmi aktívni funkcionári. Vytvorila sa dobrá partia, napredovalo sa, prišiel futbalový boom, divácka eufória. Zúročila sa tak práca ľudí v klube. Skrátka, všetko klapalo tak, ako má,“ odpovedá.
K najväčším úspechom zaraďuje víťazstvo v Československom pohári. „Pamätné sú aj medzinárodné pohárové zápasy proti Young Boys Bern či Bayernu Mníchov,“ vymenúva.
Prečítajte si tiež: Rady pre výber vzduchovky
V roku 1987 obsadil v ankete Futbalista roka desiatu priečku. Po odchode sa ešte raz vrátil do Dunajskej Stredy, bolo to v sezóne 1995/96: „To už však nebolo to pravé orechové,“ povie stručne.
S členmi starej dunajskostredskej hráčskej partie sa vídava dodnes. „Stretávam sa s Kašparom, Šimonom, Krištofom, Kapkom, Hodúrom, Fieberom, Prokopom...
Potešili ho správy, že v Dunajskej Strede chcú postaviť nový, moderný štadión. „Nech im plány vyjdú! Viem, že to nejde zo dňa na deň. Budem sa z toho veľmi tešiť, keď bude štadión stáť. A takisto aj futbalová akadémia, kde budú môcť vyrastať mladí futbalisti. Veľmi im budem fandiť.“
A čo takto nastúpiť za starých pánov DAC na novom štadióne?
Vo svojej najbližšej rodine aktívneho futbalového nástupcu nemá. „Mám syna, 22-ročného, ktorý študuje na vysokej škole. K športu má viac-menej pasívny vzťah,“ vraví Pavlík.
Svoje hráčske časy so súčasnými futbalovými porovnávať nechce. „Myslím si, že to sa ani nedá. Dnes ide futbal úplne iným smerom. Je iná doba, všetko je rýchlejšie, agresívnejšie.
Kariéra Rudolfa Pavlíka
Rodák z Cerovej (4. novembra 1962), kde aj s futbalom začínal a v drese SH Senica bol ako 17-ročný členom áčka tímu I. SNL. Veľký talent hrával v mládežníckych reprezentáciách Československa (účastník ME do 19 rokov v roku 1981), v jednom dueli nastúpil aj za áčko (priateľský duel s Nórskom v roku 1991). Ako 19-ročného ho získala Zbrojovka Brno.
Odtiaľ si odskočil na vojenčinu do Dukly Praha i VTJ Tábor. V roku 1986 prestúpil zo Zbrojovky do DAC Dunajská Streda, kde si odkrútil šesť ligových sezón (1986-1992). Ďalšími klubovými zastávkami boli Bohemians Praha (1992/93), Viktoria Žižkov (1993/94), Viktoria Plzeň, Hradec Králové a opäť Bohemians (všetko v sezóne 1994/95). Potom sa ešte na jednu sezónu vrátil do DAC (25 zápasov). Za klub odohral celkovo 200 ligových zápasov, čo je druhé miesto za rekordérom Jánom Kapkom (204).
V ďalších rokoch pôsobil v nižších rakúskych súťažiach. Po návrate bol hráčom a neskôr trénerom v Kráľovičových Kračanoch, ktoré trénuje dodnes. Viedol aj mládežnícky tím v DAC.