Miroslav Šroba, skvelý cyklista a priateľ, je osobnosť spojená s cyklistickými pretekmi Kráľ Magurky. Tieto preteky majú bohatú históriu a konajú sa v Námestove na ceste na Magurku.
História a Priebeh Pretekov Kráľ Magurky
Už 6.ročník cyklistických pretekov do vrchu Kráľ Magurky sa konal v sobotu 31.mája v Námestove. Cykloklub Námestovo preteky organizuje za pomoci sponzorov. Potešujúce je, že pretekárov každý rok pribúda, a tento rok sa ich zúčastnilo 123.
7.ročník cyklistických pretekov do vrchu pod názvom Kráľ Magurky sa uskutočnil v Námestove 30.05.2015. Preteky každoročne prebiehajú na ceste na kopec s rovnakým menom Magurka. Každá veková kategória má stanovenú dĺžku trate. Počet pretekárov každoročne narastá. Tento rok ich bolo 145. Pretekári sa zišli z rôznych kútov slovenska a to Oravy, Liptova, Kysúc, Turca, Skalice a prvý krát aj zo zahraničia z poľských Golkowic. Počasie prialo čo potešilo hlavne organizátorov z Cykloklubu Námestovo - TJ Oravan.
5. Dňa 2.6.2018 sa v Námestove konal jubilejný 10.ročník cyklistických pretekov do vrchu „Kráľ Magurky. Pretekov sa zúčastnilo 151 pretekárov. Už od obedu hrozili búrky, ktoré sa Magurke vyhli. Počasie aj preteky dopadli na výbornú. Bola by škoda keby preteky kvôli nej zanikli. Kráľom Magurky pre rok 2018 sa stal Pavol Kramarčík ml. časom 0:18:03.7. Štartovalo sa z námestovského nábrežia. Trať merala 7300 m.
Po dvoch rokoch obmedzení sme konečne mohli zorganizovať obľúbené preteky Kráľ Magurky. Mali sme obavy či ľudia na nás nezabudli, a mali sme obavy aj s predpovedí počasia. Napriek rannému dažďu sa pretekov zúčastnilo 72 pretekárov, ktorým patrí naša vďaka a klobúk dole, že prišli. Teší nás každý jeden pretekár. Tento rok boli výsledné časy už od dorastencov veľmi dobré. Najstarším účastníkom na trati 5500m bol Buc František nar.
Prečítajte si tiež: Polovnictvo Miroslav Sedlak: Čo potrebujete vedieť
V sobotu na Deň detí 1.júna sa konal 11.ročník cyklistických pretekov do vrchu Kráľ Magurky, ktorý organizoval TJ Oravan - Cykloklub Námestovo. Pretekov sa zúčastnilo 107 pretekárov prevažne z Oravy, ale aj Liptova, Púchova, Portugalska a Poľska. Počasie prialo aj keď v závere oblaky už tradične postrašili. Cesta bola po ťažbe dreva celkom upravená. Za nižší počet účastníkov sa podpísali birmovky a rôzne akcie konané na Deň detí v Oravských obciach. Všetkým skalným, ale aj novým pretekárom ďakujeme za záujem a chuť pretekať. Kráľom Magurky sa stal Martin Rusina z Námestova časom 00:16:13,2. ktorý s Máriom Košútom z Vavrečky predviedli na cieľovej čiare napínavý súboj. Najmladší pretekári boli iba dvojroční Teodor Chajdiak z Vavrečky a Alžbeta Vošková z Lokce. Najstarším pretekárom bol František Buc z Bobrova a zo žien Antónia Cibiková z Púchova pretekajúca v kategórii seniorky, ktorá dosiahla lepší čas než ženy v kategórii Ženy 2.
Výsledky a Účastníci
Tohtoročných cyklistických pretekov do vrchu Kráľ Magurky sa zúčastnilo 75 pretekárov.
- Kráľom Magurky sa stal Tomáš Čierňava z Novej Bystrice s časom 14 min.
- V roku 2015 padol nový traťový rekord o ktorý sa opäť postaral Rudolf Rusina z Námestova.
Problémy a Alternatívy
Z dôvodu nevhodných podmienok Kráľ Magurky tento rok nebude. Na pripojených fotografiách vidíte sami, že priestor je značne znečistený a zničený. So zaťatými zubami by sa to dalo zorganizovať no muselo by byť sucho. Ak by zapršalo, tak priestor cieľa by bol jedno veľké bahnisko. Uvažovali sme aj nad alternatívou umiestnenia cieľa v oblasti Prehalín. Tu je už tiež naskladaný odpad so stromov a na krajniciach sú vyjazdené koľaje. Priestor je tu dosť nerovný, takže postaviť stany so stolmi je tu nemožné.
Ďalšie Cyklistické Udalosti a Úspechy
Keď sme sa rozhodli prihlásiť na Otzthaler maraton (OM) , vedeli sme že to bude viac ako dôstojné vyvrcholenie cyklistickej sezóny. Ba aj tých predchádzajúcich rokov športového snaženia. Do Soldenu sme prišli už v piatok ( maratón bol v nedeľu) a hneď v ten deň sme si skúsili výšľap na najvyššie sedlo OM - Timmelsjoch (cca 2500m) . Niektorým z nás začalo hore kopcom dochádzať, do čoho sme sa to vlastne pustili ! V sobotu sme si prešli mesto nabité cyklistami z celej Európy. Večer pred štartom sme si ešte stihli pripevniť čísla na dresy a bicykel, premazať reťaze a o 23:00 už všetci na lôžkach sústredene snívali o tom, ako sa prehupneme cez 3 dvojtisícové sedlá a v cieli šťastne zdvihneme ruky nad hlavu.
Už ráno o 6:15 sme sa spúšťali z výšky 1900 m (Oberhofen) na štart v Soldene (1400) a môj brat Peťo Genšor v jednej zo serpentín v rýchlosti okolo 50km/h dostal šmyk a zastavilo ho až zvodidlo. Odreniny, roztrhnutý dres a osmičky na oboch kolesách. Na štart sme prišli úplne poslední a brat musel riešiť dilemu čo teraz. Vzdať sa mu OM už na štarte vôbec nechcelo, aj keď bol doudieraný a z hlbokých odrenín mu kvapkala krv. Kývli sme na zdravotnícke auto a mladí saniťáci sa hneď pustili do práce. Po jej skončení bola najväčšia viditeľná rana čistá, obviazaná a nohy síce štípali ale boli funkčné. Medzitým mu servisné auto závodu ako-tak vycentrovalo kolesá a obaja sme mohli s 15 minútovým meškaním vyraziť za ostatnými na trať.
Prečítajte si tiež: Všetko pre poľovníkov od Miroslava Sedláka
Už po 2 kilometroch sme sa však dohodli, že si Peťo pôjde svojim tempom a ja sa budem snažiť stíhať pelotón. Čo ďalej ? Všade okolo trate stáli úžasní diváci a hnali nás dopredu. Až sme si museli hovoriť, že spomaľ a neblázni, veď kopce ešte len prídu. A veru prišli ! Pre nás, čo sme boli na OM už predtým to nebolo nič prekvapujúce. Výhodou veľkého "balíka" cyklistov je, že stále máte niekoho pred sebou i za sebou a vidíte, že niektorí sú na tom ešte oveľa horšie ako vy. Najradšej by som niektorých ( najmä cyklistky ) trochu potlačil, ale keďže viem, že každý to chce zvládnuť sám a tak som nutkaniu odolal.
V polovici trasy v Brenerskom sedle stretávam Janka Kršáka, slnko už páli naplno a polievame si hlavu aj nohy studenou vodou z hadice. Vodu do fliaš, banán do kapsy, návleky a vestu tiež a rýchlo sa spúštame dole v ústrety tej ťažšej polovici trasy. 1,5 hodiny striedam 2 najľahšie prevody a Jaufenpass ma už víta. Cestou ešte míňam Peťa Juroša. Dostáva silné kŕče do nôh a chvíľami tlačí bicykel. Magnézium nemám a ani ostatní okolo nás a viem, že si Peťo musí poradiť sám.
Vrhám sa dole strmými serpentínami a asi mám príliš vyvinutý pud sebazáchovy, lebo ma skoro všetci obiehajú. Dole v St.Leonarde ( 670m) zjazd končí a prakticky ihneď začíname stúpať na kráľovský Timmelsjoch (2509m). Je predo nami cca 2,5 hodiny cyklistického očistca. Južná strana alpského masívu hreje a teplomer mi ukazuje 32 stupňov. Do dlhého stúpania to nie je ani trochu dobrý začiatok. Utešujem sa , že s výškou to bude už len menej a okolo 17:00 predsa hlásili na vrchole dážď a ten nás určrite schladí ... Okolo úžasní diváci nás polievajú hadicami a neúnavne kričia Olé, olé. Jesť mi už nechutí a keď vidím na občerstvovačke niečo sladké, radšej odvrátim zrak. Do fľaše kolu s vodou, do huby gel a ide sa ďalej. kilometer za kilometrom, vyššie a vyššie.
A už sú tu vrcholové tunely a cesta sa narovnáva. Peťo Sitárik a Marek Voška sú už skoro pol hodiny v cieli a gratulujeme si navzájom. O chvíľu sa prídáva aj vrat Peťo a dozvedám sa, že prešiel prvú polovicu trasy až po Brener, kde však musel nastúpiť do zberného autobusu, lebo nestihol časový limit. Po telefóne sa dozvedáme, že limit bol príliš prísny aj pre Roba a Peťa Čierneho. O chvíľu prišiel aj Jano a z našej 8 člennej partie chýbal už len Peťo Juroš. Okolo 19:00 sa začalo zaťahovať a drobne mrholiť. Potom sa rozpršalo silnejšie a o chvíľu už lialo ako z krhly. Na Timmelsjochu bolo vidieť blesky a nám bolo jasné, že hore serpentínami sa nebojuje len s kopcom ale aj s prírodou.
Posledný závodník má prejsť cieľom o 20:15 a tak vytrvalo čakáme na tých posledných bojovníkov v sprievode policajných áut. 20:12 počujeme ako spíker hlási meno Peťa Juroša a vyštartovali sme k cieľovej čiare. Šťastný Peťo prechádza cieľom do nitky premočený a s rukami nad hlavou a my okolo kričíme a tľapkáme ho po pleciach. Dal to v časovom limite, hoci celý posledný kopec ( 22 km) kvôli kŕčom tlačil bicykel ! Neviem, či sa ešte niekedy vyberieme na tento cyklistický Olymp. To ukáže čas a naša chuť. OM je skutočnou cyklistickou maturitou. Skúškou správnosti cyklistickej cesty a prípravy. Tam sa nedá nič oklamať a podceniť.
Prečítajte si tiež: Slovenský MMA bojovník
Keď sme sa v roku 2011 zúčasntili cyklistických pretekov Oetztaler radmarathon v rakúskom Soldene ani nás nenapadlo, že želanie zúčastniť sa ich ešte raz sa nám splní už tento rok. Dostať sa na tieto preteky nie je jednoduché. Kedže je tu limitovaný počet pretekárov na 5000, výber prebieha losovaním. Záujem dostať sa sem majú cyklistickí nadšenci z celého sveta. Prvých 500 miest je rezervovaný pre profesionálnych pretekárov. Pravidelne sa zúčastnuje napr. Jan Ulrich víťaz Tour de France z roku 1997. S nádejou sme sa na konci febrára prihlásili a čakali na marcové losovanie. Heslo pretekov „Ich habe einen traum“ sa splnilo.
Ostávalo už len zaplatiť nemalé štartovné a trénovať a trénovať aj keď o poriadnom trénovaní v našich podmienkach sme mohli len snívať. Veď kde na Slovensku nájdete kopec dlhý 30 km s prevýšením 1760m ? A tak sme teda zjazdili niekoľkokrát všetky okolité kopčeky, tatranské nevynímajúc. Konečne nastal koniec augusta a s ním prišiel deň D. V piatok večer 23.augusta sme naložili bicykle na nosiče a vyrazili smer Solden. Cestu dlhú 920 km sme do rána zvládli v pohode. Sobota sa niesla v tréningovom duchu za slnečného počasia. Už v sobotu večer však prišla zmena. Začalo pršať a pršalo celú noc a aj ráno. S nechuťou ale s nádejou, že sa počasie zlepší sme prišli na štart.
Tradičný výstrel z dela zaznel o 6:45. Cyklistické šialenstvo začalo. Naraz sa pohla masa 5000 cyklistov a my medzi nimi. Z oblohy a zo zadných kolies všade striekala chladná dažďová voda.Tachometer ukazoval 8 stupňov. O pár minút sme boli všetci premočení. Keďže prvých 30km sa ide dole kopcom nemohol som sa dočkať, kedy príde prvé stúpanie. Toto nastalo v mestečku Oetz. Pred nami bolo prvé stúpanie na Kuthai dlhé 17,3 km s prevýšením 1200m do výšky 2020 m n.m. Konečne sme sa mohli zohriať poriadnym šliapaním do pedálov. Na celej ceste sa vedľa seba tlačili cyklisti čo robilo problém pri obiehaní. Keď sa medzi nimi ukázala malá medzera, hneď som to využil a predral sa do predu. Zo stúpajúcou nadmorskou výškou začala klesať teplota. Na vrchole bolo len 3,9 stupňa.
Keďže som bol premočený od dažďa začala mi byť poriadna zima. Tu bola prvá občerstvovačka. Rýchlo vypiť polievku, teplý čaj, niečo zjesť, zaťať zuby a pustiť sa do prvého klesania. Ruky na brzdách nebolo po chvíli od zimy cítiť. Ako klesala nadmorská výška teplota začala opäť stúpať. Keď tachometer ukázal 5 stupňov cítil som ako sa začína otepľovať. Po prvom zjazde trasa prechádzala cez známe tyrolské centrum Innsbruck. Tu už prestalo pršať a teplota bola krásnych 13 stupňov. Po prejazde mestom sme opäť začali stúpať na druhý kopec Brenner v dĺžke 38,2 km s prevýšením iba 697 m do výšky 1377 m n.m.
Po krátkom občerstvení sme chvíľu klesali do Sterzingu, aby sme opäť začali stúpať na tretí kopec Jaufenpass v dĺžke 21,6 km s prevýšením 1130m do výšky 2090 m n.m. Po zdolaní vrcholu a nádhernom klesaní sme prišli do mestečka St. Leonhard, kde bolo zrazu 30 stupňov. Všetky mokré veci vyschli a tak isto vyschla aj zlá nálada z upršaného rána. Pred nami bol posledný „nepriateľ“ majestátny Timmelsjoch s dĺžkou 31,4 km, prevýšením 1759m. Vrchol bol vo výške 2509 m n.m. Keď nás ešte len čakal súboj s touto horou, prvý cyklista už bol v cieli. Po zdolaní aj tejto poslednej prekážky nás čakalo už len klesanie späť do Soldenu. V cieli sme mali v nohách 238 km a nastúpaných 5500m. Môj cieľ zlepšiť sa oproti roku 2011 som si splnil. Vtedy som skončil na 1799 mieste. Tento rok som bol 651.
V sobotu 13.08.2016 sa konal nultý ročník cyklistických pretekov Kysuce - Orava. Trať merala 66 km.
V Liptovskej Lúžnej sa 18.06.2016 konali preteky v MTB.
V sobotu 04.06.2016 sa konal 1.ročník triatlonových pretekov Goralman zo série Oravaman Extreme Tour. Plávalo sa 2km v Námestove na Oravskej priehrade. Cyklistická trat merala 83 km a viedla z Námestova cez Zákamenné, Novoť, Mútne, Oravskú Jasenicu, Námestovo, Oravskú Polhoru na hraničný prechod s Poľskom kde bola otočka a cieľ na Slanej vode. Bežecká trať merala 21 km. Bežalo sa zo Slanej vody na Malú Babiu horu do Poľska, odtiaľ na Babiu Horu a okolo Hviezdoslavovej hájovne späť na Slanú vodu. Pretekov sa zúčastnilo 122 pretekárov. Počasie napokon vydržalo a preteky opäť dopadli na výbornú. Tento rok sa štart hlavnej kategórie posunul k stanici STK čo pretekom pridalo na atraktívnosti.
Tabuľka Výsledkov
Príklady výsledkov z pretekov Oetztaler radmarathon:
| Miesto | Tím | Meno | Klub | Čas |
|---|---|---|---|---|
| 1. | Chlpaté Gazely | KUCHARČÍK Lukáš | Chlpaté Gazely | 0:16:42.7 |
| 2. | Cykloklub Námestovo | HERETIK Jaroslav | TJ Oravan Namestovo | 0:18:48.6 |
| 3. | MVM TEAM | HAŠKO Milan | 0:14:42.0 | |
| 4. | PK TEAM | SOLGA Boris | ŠTK PEZINOK | 0:17:27.7 |
| 5. | MaViDo Team | PERDUK Martin | 0:22:39.6 |
Nech sa Vám darí v ďalších cyklistických výzvach!
tags: #sroba #miroslav #cyklistika