Biatlon patrí na Slovensku k najpopulárnejším športom už od 90-tych rokov a je z hľadiska výsledkov našim najúspešnejším zimným olympijským športom. Bolo tomu tak aj pred vstupom Nasti Kuzminovej na scénu, ktorá tento fakt povýšila na ešte vyššiu úroveň. Aj keď popularita biatlonu na Slovensku rástla najmä v ostatných rokoch, tento šport sa u nás začal rozvíjať už po skončení druhej svetovej vojny. V tomto období však neniesol dnešný názov, ale ľudia ho poznali ako Sokolovské preteky brannej zdatnosti a letný biatlon bol pomenovaný ako Dukelské preteky brannej zdatnosti. Novému druhu športu podľahli masy ľudí a stal sa okamžite veľmi obľúbeným. Disciplíny určené pre všetky vekové kategórie zastrešovali masovo-branné športy Zväzoramu. Jeho úlohu prebralo Združenie technických a športových činností Slovenskej republiky po skončení revolúcie v roku 1989. Jedným zo zakladajúcich členských zväzov združenia bol aj Slovenský zväz biatlonu ustanovený 16.
Prvé úspechy a rozvoj po vzniku samostatnej krajiny
Prvé úspechy slovenských biatlonistov je potrebné hľadať ešte v ére Československa. Na OH 1980 v americkom Lake Placid si Peter Zelinka vybojoval 6. miesto v rýchlostných pretekoch. Netrafil jeden terč a nechal za sebou napríklad legendárneho Alexandra Tichonova. Zvíťazil Frank Ullrich. Okrem neho sme na OH mali aj Františka Chádeka. V ženskej kategórii zas svojimi výsledkami vyčnievala najmä Alena Fusková. Hneď na druhých ženských Majstrovstvách sveta v roku 1985 vo švajčiarskom stredisku Egg am Etzel obsadila 4. miesto vo vytrvalostných a 5. miesto v rýchlostných pretekoch. Ženy vtedy bežali iba päť, resp. desať, kilometrov a hrali trocha druhé husle, keďže neabsolvovali spoločné šampionáty s mužmi, rovnako ani Svetový pohár a neštartovali na OH. Úspechy, ktoré dosiahla Fusková, sa na MS desaťročie nepodarili napodobniť, až prišla Soňa Mihoková so štvrtým miestom z majstrovského šprintu v Anterselve 1995, a to isté zopakovala aj o dva roky na domácom šampionáte v Ostrblí. Vďaka výsledkom Petra Zelinku a Aleny Fuskovej sa začal biatlon rozvíjať na Slovensku aj po vzniku samostatnej krajiny.
Slovenská biatlonová reprezentácia začala písať svoju históriu na Svetovom pohári v Pokljuke v decembri 1992, keď Slovensko získalo výnimku ako samostatná krajina. Necelý mesiac pred rozdelením krajiny už nenastupovali športovci pod vlajkou Československa, ale už ako Slováci. Od tohto podujatia sa do povedomia slovenských fanúšikov biatlonu zapísali najmä tri mená - Martina Jašicová (Schwarzbacherová-Halinárová), Soňa Mihoková a Anna Murínová. K ním neodmysliteľne patria aj nezabudnuteľné trénerské postavy Juraj Sanitra, Peter Zelinka a Roman Schwarzbacher. Postupne sa k ženskému družstvu pridali nové tváre: Erika Lehotská, Marcela Pavkovčeková, Tatiana Kutlíková, Jana Meiszlingerová, Zuzana Hasillová či Petra Slezáková.
Významné momenty a úspechy v Osrblí
Samostatný slovenský biatlon si vybudoval rešpekt aj na medzinárodnom poli. V oblasti športovej diplomacie či organizovania medzinárodných podujatí si počas svojej existencie našiel svoje miesto areál v Osrblí a dodnes je veľmi dôležitým prvkom vývoja nášho biatlonu. Svoju "kariéru" začal veľmi zaujímavo. V roku 1993 sa u nás mali vôbec prvý raz konať Majstrovstvá Európy, no bola slabá zima a nedostatok snehu. V ďalšej zime už perinbaba nesklamala a kompetentní získali do rúk organizovanie Juniorských majstrovstiev sveta 1994. Tu sa prvý raz svetu ukázal Francúz Raphael Poirée, a to poriadne. Domov si odniesol zlato tak zo šprintu ako aj individuálu.
Svoju prvú z 22 individuálnych medailí tu získal Ole Einar Bjorndalen, a to v stíhacích pretekoch, disciplíne, ktorá mala práve v Osrblí majstrovskú premiéru. Medzi ženami triumfovala tiež legendárna Magdalena Forsberg. Pred tým ovládla aj vytrvalostné preteky. O rok neskôr sa u nás konal šampionát v letnom biatlone, kde získala Schwarzbacherová zlato zo stíhačky. Tieto podujatia vytvorili Slovensku cestu k organizovaniu ďalších vrcholových podujatí v malebnom prostredí Horehronia. Postupne sa slovenské centrum biatlonu dostalo do centra diania a osem rokov sa tu jazdil Svetový pohár. Naposledy v decembri 2005. Areál ukončil svoju slávnu éru rovnako ako začal, keď sa kvôli nedostatku snehu nemohlo ísť tretie kolo SP v decembri 2006. Po následnom sprísnení kritérií zo strany IBU, kvôli ktorým musela byť väčšina stredísk zrekonštruovaná, u nás ostali nižšie podujatia - ME či IBU Cup. Za doteraz poslednú významnú akciu, ktorá sa odohrala v areáli Osrblia, je považovaná Zimná univerziáda v roku 2015. Práve na nej získala slovenská výprava zásluhou Paulíny Fialkovej kompletnú medailovú zbierku.
Prečítajte si tiež: SP Biatlon: Ženská štafeta - prehľad
Olympijské nádeje a štafetové preteky
Do olympijskej histórie sa Slovensko vpísalo veľkými písmenami. V každej zo šiestich zimných olympiád sme zaznamenali minimálne jeden individuálny výsledok v Top 10. O tom, že už od začiatku sa veľké nádeje vkladali práve do biatlonu, svedčí aj fakt, že Martina Jašicová spolu s hokejistom Petrom Šťastným skladala za celú slovenskú výpravu olympijský sľub pred odchodom na ZOH 1994 v nórskom Lillehammeri. Obaja líderstvo potvrdili a odniesli si šieste miesto.
Ženská štafeta v zložení Martina Jašicová, Erika Lehotská, Anna Murínová a Soňa Mihoková dobehla do cieľa štvrtá. S veľkým odhodlaním nastupovali naše reprezentantky na domáci svetový šampionát v Osrblí 1997 už pod vedením Juraja Sanitru. Zasa ten nešťastný "zemiak" pre Soňu... Týmito výsledkami nabudené Slovensko zákonite očakávalo zisk medaily zo štafety, vôbec prvej na ZOH v ére samostatnosti. A zdalo sa, že si slovenské ženy po ňu i bežia a keby len to. S Nemkami a Ruskami sa dokonca priamo bili o olympijské víťazstvo. Schwarzbacherová i Murínová odovzdávali prvé s náskokom 30, resp. 17 sekúnd. Na tretí úsek však prišla Tatiana Kutlíková, ktorá sa v predchádzajúcich dňoch do individuálnych disciplín nedostala a psychickú ťarchu historického okamihu neuniesla. Na ležke iba raz dobíjala, ale pri streľbe v stoji, žiaľ, zarmútila celé Slovensko. Z ôsmich nábojov trafila iba tri terče a následné dve trestné kolá nás zosunuli na štvrté miesto. Mihoková predviedla mohutný finiš, no posledný raz v kariére na OH resp. MS dobehla do cieľa štvrtá so 67-sekundovou stratou na zlaté medailistky z Nemecka.
V každom prípade sa 15. i 19. Okrem enormných úspechov ženského družstva je nutné spomenúť aj fakt, že prvýkrát v histórii štartoval na olympiáde za Slovensko aj muž. A stalo sa. Na šampionáte vo fínskom Kontiolahti si po stíhacích pretekoch a iba jednom netrafenom terči striebornú medailu na krk zavesila Martina Schwarzbacherová. A zverenkyne Juraja Sanitru scenár z Nagana takmer na vlas zopakovali. Halinárová s Murínovou opäť bežali na medailových pozíciách, no tentoraz si pozíciu kata nedobrovoľne zahrala Marcela Pavkovčeková. Rovnako ako Kutlíková nezvládla stojku tretieho úseku a po trestnom kole sme klesli na šiestu pozíciu.
Nová éra a Anastázia Kuzminová
Po OH v Cesane San Cicario prišlo najhoršie obdobie slovenského biatlonu. V sezónach 2006/07 a 2007/08 sa žiadny Slovák nedostal do Top 10 žiadnych pretekov v SP ani MS. Pred sezónou 2008/09 však zo Sibíru prišla istá Anastázia Kuzminová. V úvodných kolách SP sa Kuzminová rozbiehala bez lepšieho výsledku, ale na MS v juhokórejskom Pjongčangu vyletela do nebies. Olympiáda v kanadskom Vancouveri 2010 bola poznačená generačnou výmenou v ženskom družstve. Mladé pretekárky v podobe Anastázie i Jany Gerekovej, Ľubomíry Kalinovej a Natálie Prekopovej boli podporené skúsenou Martinou Halinárovou, ktorá zavŕšila bohatú kariéru piatou olympiádou.
Lenže Vianočné sviatky priniesli pre Kuzminovú zložitú operáciu ruky, ktorá výrazne pribrzdila prípravu pred blížiacou sa olympiádou. Ani nedoliečená ruka ale nezabránila slovenskej reprezentantke k tomu, aby sa postavila na štart rýchlostných pretekov na 7,5 km. Nasťa napriek jednému trestnému okruhu o jednu sekundu zdolala vynikajúcu Nemku Ma...
Prečítajte si tiež: Štafeta mužov v biatlone – Kompletné výsledky
Paulína Fialková a jej cesta na vrchol
Paulína sa dostala do povedomia odbornej verejnosti v roku 2010. Prvá účasť na mládežníckych MS v rámci dorasteneckej kategórie jej priniesla výborné 9. miesto v šprinte v konkurencii o rok starších dievčat. A ako samotná mladá pretekárka vnímala prvé preteky v európskom pohári medzi skúsenými ženami? „Ako keď dedinčan príde do veľkomesta,“ hovorí s úsmevom a ďalej vysvetľuje: „Všetko tam bolo väčšie, viac divákov, viac pretekárov, väčší záujem. Stretla som sa s mnohými známymi tvárami, ktoré som predtým poznala len z televízie. Zápolenie či už v IBU Cupe alebo neskôr vo Svetovom pohári mi dalo veľké skúsenosti.
Po ME 2011 v Taliansku zaznamenala aj ďalší medzinárodný štart na ME v letnom biatlone. V juniorskej kategórii získala striebornú medailu v štafete. Revanšovala sa až v stíhačke, kde to z 28. miesta po rýchlostných pretekoch vytiahla na 15. priečku. Tréneri sa jej rozhodli dať príležitosť aj na seniorskom šampionáte 2012 v Ruhpoldingu, kde bola vôbec prvý raz v SP súčasťou štafety Kuzminová - Gereková - Chrapánová - Fialková. Až do poslednej stojky finišujúcej Paulíny mali naše na konte len tri minuté terče a, no najmladšej pretekárke záver nevyšiel a streľba 1+3 stačila na finálne 8. miesto. V predposlednom kole SP v Kontiolahti predviedla životný výkon, prvý čistý šprint a neuveriteľné desiate miesto (z ktorého vytlačila kolegyňu Gerekovú), čím sa stala jedenástym slovenským biatlonistom éry samostatnosti, ktorý zaznamenal výsledok v Top 10 Svetového pohára.
Štafeta vo štvorici a iné hry
- Štafeta vo štvorici.
- Štafetová hra s vrchnáčikmi.
- Nekonečná štafeta je jednoduchá štafetová hra.
Na signál učiteľa, vybehne z každého rohu štvorca do stredu žiak. Zoberie jeden vrchnáčik a donesie ho svojmu teamu. Po predaní .... Nekonečná štafeta je jednoduchá štafetová hra. Deti behajú rôzne dlhú trať. Záleží od ich kondície a podľa toho, ako sa sami v družstve .... Členkou bronzového tímu bola aj Allyson Felixová, ktorá získala 19. medailu na svetových šampionátoch.
Disciplína sa bežala na MS druhýkrát, no pravidlá sa oproti Dauhe 2019 zmenili. Reprezentácie už nemohli nasadiť členov štafety na úseky ľubovoľne, prvý a tretí išli muži, druhý a štvrtý ženy.
Tabuľka: Výsledky štafety na MS v Eugene
Prečítajte si tiež: Siedme miesto pre Slovenky
| Miesto | Krajina | Čas |
|---|---|---|
| 1. | Dominikánska republika | 3:09,82 |
| 2. | Holandsko | N/A |
| 3. | Spojené štáty americké | N/A |