Na začiatku novembra sa v Big Apple konal prestížny maratón, ktorého priamymi účastníkmi sa stali aj členovia TA Elite (CK Amerika). Pre bežcov je začiatok maratónu strach vzbudzujúci zážitok. Zvyčajne vstávajú už o piatej ráno do atmosféry plnej napätia, aby stihli autobus na Staten Island, kde je štart maratónu.
Keď sa tam konečne dostanú, musia sa zoradiť na základe farebných kódov jednotlivých štartových časov. Zhromaždisko sa nachádza hneď vedľa Fort Wadsworth, čo je pôvodná vojenská základňa. Niektoré skupinky vyrážajú až o 11:30, čo znamená, že čas sa medzi príchodom na Staten Island a štartom maratónu musia nejako vyplniť. Bežci príliš nemilujú „hluchý čas“, ktorý ich delí od času, kedy vybehnú konečne na trať.
Po vypočutí americkej hymny a dvoch výstrelov z dela Howitzer sa môže začať bežať. Začína sa dobrodružstvo, ktoré účastníkov privedie cez most Verrazano Narrows. Atmosféra maratónu v New Yorku miestami pripomína najväčšiu pouličnú párty na svete. Na trase je zoradených viac ako 130 hudobných skupín s ponukou najrozličnejších hudobných štýlov - od heavy metalu až po gospel.
Priemerne na míľu sa nachádza asi päť skupín. A napriek relatívnej konzervatívnosti bežcov oblečených v pekných dresoch si diváci zábavu dostatočne užívajú. Slová o konzervatívnom prístupe nie je treba brať doslovne - medzi súťažiacimi uvidíte aj týpkov v kostýmoch Dartha Vadera, ako aj v extravagantných modeloch žralokov, slaniny, princeznej, či jednoducho v biznis looku (obleky a kravata).
Trasa maratónu je aj podľa skúsených bežcov náročnejšia, ako by sa na prvý pohlaď mohlo zdať. Vraj nikto na NY City Marathon nedosiahne osobný rekord, lebo sa beží aj v kopcovitom teréne. Jedným z kopcov je Queensboro Bridge, ktorý čaká na bežcov niečo za polovicou maratónu.
Prečítajte si tiež: Triatlonové podujatia – vrátenie štartovného
História Newyorského Maratónu
Prvý Newyorský maratón sa uskutočnil v roku 1970. Organizátorom súťaže bol pán Vince Chiappetta. Súťaž sa v tom čase uskutočnila v Central Parku, pričom sa ho zúčastnilo 127 bežcov, z ktorých sa do cieľa dostalo len 55 mužov. Jediná ženská zástupkyňa cieľ neuvidela.
Víťazi boli odmenení „úžasnou“ cenou - dostali lacné hodinky a baseballové a bowlingové trofeje. Prvý ročník však priniesol aj ďalšie zaujímavosti - štartovný poplatok bol 1 dolár a celkový rozpočet maratónu nepresiahol 1000 dolárov. Odvtedy však pretieklo v rieke Hudson veľa vody a mnohé veci sa zmenili - povedomie maratónu sa výrazne zvýšilo. Z malej lokálnej udalosti sa stal známy medzinárodný športový event.
Skúsenosti a Zážitky Bežcov
Ján Hazucha vlani prekročil osemdesiatku. Všetky tieto maratóny ste vo svojej kategórii vyhrali. V roku 2019 som zvládol posledné dva maratóny z tejto série - v marci tokijský a v apríli londýnsky. Organizátori ma informovali, že všetkých šesť najväčších maratónov už predo mnou vyhral jeden Američan.
Ale dva až na druhý pokus. Som jediný, kto v nich zvíťazil vždy v premiére. Našťastie. Neboli podstatné. Fakty, o ktorých sa bavíme, som sa dozvedel až dodatočne. Keď prebehnete cieľom, netušíte, či ste prvý, alebo posledný. Všetky kategórie bežia spolu a je to masa ľudí.
Medzi sledovanými je aj košický maratón. Vlani, hneď po jeho absolvovaní, som dostal pozvánku na tohtoročný šampionát. Uskutoční sa v septembri v Sydney. Je to v mojej réžii. Hradím si aj štartovný poplatok. Jeho výška býva rôzna. Najvyšší som platil v Chicagu - 500 eur. Na MS v Sydney je štartovná taxa 280 eur.
Prečítajte si tiež: Všetko o GARMIN Behu v Súľovských skalách
Občas mi trochu pomôže mesto Zvolen, Slovenská komora stavebných inžinierov a aj kamarát. Ale mojím najväčším životným podporovateľom je manželka Vierka. Do Bostonu v roku 2015 sme cestovali viacerí, výborná partia. Sám by som sa na takú cestu vtedy nevybral. Košičania tam mali známeho, ten sa nás ujal, čakal už na letisku s basou piva, odviezol nás do hotela, každý deň s nami trávil čas, povzbudzoval nás. To bol príjemný zážitok. V New Yorku býva úžasná úvodná ceremónia a v Londýne je zasa cieľ pri Buckinghamskom paláci.
Na najväčších maratónoch sa zúčastňuje od 40- do 50-tisíc bežcov. Ale ocitnúť sa medzi nimi, je problém. Veľa účastníkov vyžrebujú. Do Chicaga, Tokia i Londýna ma nevybrali. Do Chicaga mi jedna známa zohnala štartovné číslo od Poliakov za 500 eur. Do Londýna mi pomohla športová cestovná kancelária vo Zvolene, ktorá získala od organizátorov desať miest.
Zvolenský maratón 1990 som zabehol za 2:56:29, jediný raz pod tri hodiny. Bol to môj tretí maratón v živote. V mojom prvom maratóne vôbec, 10. septembra 1988, som dosiahol čas 3:29:31. Keď som uzatváral sériu svetových maratónov, 28. apríla 2019 v Londýne, namerali mi v podstate rovnaký čas: 3:29:50. Človek musí vedieť odhadnúť, na čo má, a zvoliť si optimálne tempo. A tiež pravidelne dopĺňať kalórie, energiu. Dnes to už nie je problém. Existujú špeciálne gély, iontové nápoje.
V zahraničí na Pražský maratón, je väčší ako náš v Košiciach. Štartuje na Staromestskom námestí tradične na Deň víťazstva, vedie centrom mesta. V Prahe žije manželkin brat, tak to vždy spojíme aj s rodinnou návštevou. Absolvoval som ho už štrnásťkrát, viackrát som ho aj vyhral. Mimochodom, tam žije manželkin druhý brat, v čase maratónu mávame veľké rodinné stretávky.
Začali ste ich behať pomerne neskoro. Mal som 45 rokov, pohyboval som sa v partii, v ktorej sa viacerí venovali behu. V tom čase nastal na Slovensku bežecký boom. Začala sa písať aj história Zvolenského maratónu. Zvládol som to, hoci nikdy dovtedy som takú dlhú trať ani približne neprebehol, ani v tréningu.
Prečítajte si tiež: MTB maratón - ako trénovať
Zážitky Ivany z Maratónu v New Yorku
Ako si sa dostala na maratón do New Yorku? Môžeš nám opísať, čo si to vyžadovalo, ako si sa kvalifikovala a pod.? Myšlienka zabehnúť si maratón v New Yorku má svoj príbeh a vznikla po tom, čo som zabehla svoj prvý maratón v Košiciach v októbri 2023. Behávam už nejaký ten piatok, ale som skôr rekreačný bežec a robím to pre radosť.
Prišiel október 2023 a ja som to skutočne dokázala. Na ten pocit nezabudnem asi nikdy, bola to zmes bolesti, únavy, hladu, no tiež obrovského víťazstva. Únava prešla a už po pár týždňoch som sa začala pohrávať s myšlienkou, že ten pocit chcem zažiť znova. Začala som teda vyhľadávať, kde vo svete sa koná najbližší maratón, a vtedy som natrafila na tzv. Major 6 Marathons - Boston, New York, Chicago, Tokio, Berlín, Londýn.
Začala som zisťovať, aké sú podmienky sa na takéto podujatie dostať, a jednou z nich bola aj možnosť, že vás vylosujú v lotérii. Skúsila som tie, ktoré mali otvorenú registráciu, a to bolo Chicago a New York. Chicago nevyšlo, no v apríli 2024 prišli skvelé správy, a teda že 3. novembra 2024 budem mať tú česť zúčastniť sa maratónu v New Yorku. Je tak 4 % šanca, že vás vyberú.
Ďalšou možnosťou, ako sa ako Neameričan môže na niektorý z týchto maratónov dostať, je oficiálna kvalifikácia časom, kde sú presne stanovené limity pre rôzne vekové kategórie, avšak musíte sa preukázať oficiálnym certifikátom z medzinárodne uznávaného maratónu. Prípadne môžete bežať za niektorú z charít, kde je však minimálny príspevok 10 000 eur, alebo si zaplatiť maratónsky balíček s ubytovaním a cestou u niektorého z uznávaných tour operátorov, ktorí majú limitované množstvo vstupov.
Organizácia Podujatia a Štartovné
Môžeš opísať organizáciu takéhoto podujatia s takým počtom ľudí - koľko tam bolo ľudí? Koľko stálo štartovné? Bolo v tom aj ubytovanie? V momente, keď ma vylosovali, tak mi automaticky z karty stiahli poplatok za štartovné, ktorý bol 315 dolárov (cca 298 eur). Je to vlastne jedna z podmienok registrácie, že tam musíte zadať platobnú kartu.
Maratónu sa malo zúčastniť približne 50 000 ľudí, to bola teda prvotná info, ktorú sme mali. Prišlo mi nepredstaviteľné, že taká veľká udalosť sa dá zorganizovať s hladkým priebehom, ale uznávam, že organizáciou ma doslova ohromili. Všetko mali do detailov premyslené a perfektne načasované.
Tým, že ide o takú veľkú udalosť, tak celý ten maratónsky deň začína už veľmi skoro ráno dopravou na štart. Z ubytka som odchádzala o 7:00 ráno a štartovala som 10:55, tak si viete predstaviť, že je to náročné. Musela som sa dopraviť metrom do prístavu, odtiaľ loďou na Staten Island a následne busom do tzv. bežeckej dediny, kde sme mali zázemie. Tam nás zoradili a šli sme približne 1 km pešo na štart. Všetko perfektne zorganizované, žiadny chaos a k tomu všetkému kopa dobrovoľníkov, ktorí nás celý čas podporovali zvonením na malé zvončeky a motivačnými pokrikmi.
Podľa inštrukcií sme si ráno so sebou mohli zobrať len veci, ktoré buď necháme na štarte, alebo s tým budeme bežať. Najťažšie bolo premyslieť oblečenie, ráno boli totiž 4 stupne a cez deň asi 13. Za 12 dolárov (cca 11 eur) som si teda kúpila fajný teplučký huňatý župan, ktorý sa ľahko vyzlieka a zahrial ma. Pod tým som mala bežecké veci. Oblečenie, ktoré necháte na štarte, ide po vyčistení na charitu. Sú tam na to špeciálne zberné boxy.
Štart prebieha v niekoľkých vlnách s 30 min. odstupom na ikonickom Verrazzano Bridge, ktorý je jedným zo symbolov celého maratónu. Tam prišli všetky tie emócie, že ono sa to už vlastne celé deje. Privítali nás organizátori, zaznel štartovný výstrel a začal hrať Frank Sinatra - New York, New York. Zimomriavky mám ešte raz.
Atmosféra v uliciach bola veľkolepá, celé skupiny ľudí, rodiny s deťmi aj s mačkami a so psami prišli, aby nás podporili. Doniesli si stoly, stoličky, vybavení zásobou ovocia, banánov, rôznych cukríkov alebo pivom pozdĺž celej trate, podporovali nás ako pokrikmi, tak rôznymi tabuľami s nápismi. Bola to neskutočná atmosféra.
Po dobehnutí do cieľa si nás hneď odchytávali dobrovoľníci a fotografi, gratulovali nám, dostali sme medailu, niekoľko profi fotografov sa snažilo ihneď zachytiť tú emóciu, ktorú každý z nás prežíval. Dostali sme balíček s vodou a ovocím a teplé pončá, aby sme neprechladli. Následne sme sa presúvali asi 1,5 km koridorom pomaly von z Central Parku, kde boli podľa abecedy zoradené výstupy, kde čakali rodiny a priatelia, ktorí prišli podporiť.
Deň pred maratónom som bola celkom nervózna, bojovala som totiž so silným prechladnutím a tiež s natiahnutou achilovkou, ktorú mi zafixoval fyzioterapeut. Bola som však pripravená, že na štart sa postavím. Mala som obrovskú podporu rodiny, kolegov z práce a kamarátov, a to mi veľmi pomáhalo.
Po maratóne to boli obrovské emócie, cítila som sa a doteraz sa cítim nesmrteľná. S Michalom, s ktorým som sa spoznala práve vďaka NY maratónu a ktorý tiež bežal, sme sa dokonca rozhodli ísť na oficiálnu maratónsku afterparty. Tu nám neoficiálne organizátori oznámili, že sme pokorili svetový rekord, a teda že do cieľa došlo viac ako 55 000 ľudí, čím sa tento maratón stal najväčším maratónom na svete.
V rámci maratónskeho programu som bola vybraná do otváracieho ceremoniálu, kde som spolu s ďalšími Slovákmi reprezentovala našu krajinu ako súčasť sprievodu národov. Popravde sme ale nikto nevedeli, koľko Slovákov vlastne beží. V sprievode sme boli piati a nedá mi nespomenúť pána Ladislava Marasa, ktorý bol náš vlajkonosič a pre ktorého bol maratón v New Yorku jeho 200. maratónom v živote. Obdivuhodný človek. Podľa oficiálnych výsledkov nás však bolo celkom 31.
Úprimne, mojím snom bolo raz si zájsť na výlet do New Yorku a rekreačne si zabehať v Central Parku. Kto pozná seriál Priatelia, tak určite si pamätá tú časť, kde Rachel a Phoebe šli spolu behať do parku. Tak nejak som si to predstavovala. Sen sa mi vlastne splnil, len kým som došla do Central Parku, tak som si musela ešte zabehnúť ďalších 40 km cez 5 districtov New Yorku. Od Staten Island až po Manhattan.
Jediným cieľom na tento maratón bolo to, aby som to v zdraví zvládla a hlavne si maximálne užila celý ten zážitok a atmosféru v uliciach. Osobný rekord som si neurobila, no vnútorne som prekonala oveľa viac, pretože to boli pre mňa fyzicky najťažšie preteky, aké som bežala.
Pred maratónom behám dlhšie trate a kombinujem s kratšími, snažím sa za mesiac mať minimálne 200 km. Približne 2 dni pred maratónom tomu prispôsobujem aj stravu, jem vo veľkej väčšine len sacharidy - cestoviny, ryža, pečivo. Okolie si robí srandu, ale také zemiaky alebo ryža s kečupom je pre mňa v tieto dni fakt dobré gastro. Takisto maratónske raňajky sú u mňa väčšinou vločky a banán.
Tým, ktorí sa chcú zúčastniť, by som určite poradila nebáť sa to skúsiť, a hlavne v dnešnej dobe je fakt dobrý prístup ku všetkým informáciám, takže človek sa na to vie dobre pripraviť. Jediný rozdiel oproti maratónom u nás je to, že je to trošku dlhšia cesta na štart, no a teda organizačne trošku väčšia udalosť. Vzdialenosť 42 km zostáva rovnaká.
Z celého tohto maratónskeho výletu si odnášam obrovské emócie, no najsilnejšia je pre mňa asi emócia vďačnosti. Vďačnosti ľuďom, ktorí ma obklopujú, no tiež ľuďom, ktorých som mohla vďaka tejto ceste spoznať, svetu a vesmíru za to, ako sa všetky tieto udalosti udiali a že som mala možnosť byť súčasťou niečoho takého veľkolepého.
The total cost of participation in the TCS New York City Marathon 2025 amounted to $6,245 USD,...
Tabuľka: Náklady na účasť na TCS New York City Marathon 2025
| Položka | Náklady (USD) |
|---|---|
| Štartovné | 315 |
| Ostatné náklady | 5930 |
| Celkové náklady | 6245 |