Acheologické dôkazy o osídlení obce Jacovce sú z obdobia zhruba 4000 rokov pred Kristom. Išlo o neolitické osídlenie v priestore bývalej chmeľnice za potokom Chotina. Zachovali sa viaceré kamenné nástroje a veľa črepového materiálu, ktoré dnes možno vidieť v depozite Tríbečského múzea v Topoľčanoch.
Potom sa dôkazy o osídlení strácajú a opäť sa objavujú až po príchode Slovanov na naše územie. V časti Záplotie bola nájdená a vykopaná keramika z obdobia Veľkej Moravy (9. - 10. storočie). Pravdepodobne tu šlo o slovanské pohrebisko.
Prvou písomnou zmienkou o obci Jacovce je listina Nitrianskej kapituly z roku 1224, v ktorej sa rieši spor o majetky obce medzi dvoma rytiermi Krištofom a Radošom. Spor sa riešil súbojom, v ktorom zvíťazil Krištof. Radoša zabil a získal jeho majetok spolu so ženou a deťmi.
Na konci 13. storočia sa obec stala súčasťou topoľčianskeho hradného panstva, ktoré vlastnil Matúš Čák, prezývaný Trenčiansky. Po jeho smrti sa obec stala kráľovským majetkom a súčasťou Topoľčianskeho hradného panstva sa opäť stala v roku 1389. O rok nato sa už spomínajú tri samostatné časti obce: Veľké, Zemianske (nazývali sa Stredné) a Malé Jacovce.
Niekedy v priebehu 14. storočia bol postavený farský kostol Navštívenia Panny Márie v gotickom slohu. Pravdepodobne bol postavený na základoch staršieho a menšieho kostolíka.
Prečítajte si tiež: Rozmery dreveného stojana
Veľa škôd na živote obyvateľstva spôsobili udalosti 16. a 17. storočia. V roku 1526, po porážke chodskej armády pri Moháči od Turkov, sa Uhorské kráľovstvo stalo súčasťou Habsburskej monarchie, súčasťou ktorej bolo až do roku 1918. V tomto období sa k ním šíria z územia Nemecka reformácie, a isté obdobie bola farnosť Jacovce evanjelickou (roky 1550 - 1624). Vďaka grófke Kataríne Forgáčovej sa farnosť opäť stala katolíckou a zostala ňou až dodnes.
Ďalšou udalosťou, ktorá ovplyvnila život vtedajších obyvateľov, bolo niekoľko tureckých vojen na našom území. V tomto období sa v Jacovciach spomína 13 zemianskych rodín.
V roku 1680 dochádza k prestavbe farského kostola Navštívenia Panny Márie, v ktorom bola gotická klenba nahradená barokovou a v tejto podobe kostol existuje dodnes. Staré oltáre boli nahradené barokovými stĺpovými oltármi Svätého Kríža a Svätého Jozefa.
18. storočie je možné charakterizovať ako obdobie pokoja, najmä zásluhou osvieteného panovníka Karola III, Márie Terézie a Jozefa II. Väčšina obyvateľstva sa venovala poľnohospodárstvu, ale existovali tu aj remeslá ako kováčske, mlynárske, murárske, mäsiarske a krajčírske. Zaujímavé bolo, že v roku 1755 sa všetky rodiny v Jacovciach priznali k držbe kotlíka na pálenie pálenky. Obec Jacovce v tomto období patrila do majetku Nitrianskej kapituly.
Vtedy začína vzrastať i počet obyvateľstva, čo je dobre vidieť zo súpisov ľudí, ktoré sa konali od 2. polovice 18. storočia. Tak napríklad v roku 1869 žilo v obci Jacovce 700 obyvateľov, v roku 1880 to bolo 827 obyvateľov a v roku 1900 už 990 obyvateľov a v roku 1910 už 1102 obyvateľov. Veľa ľudí zomrelo počas cholery v roku 1830 - 1832, keď spolu zomrelo vo farnosti Jacovce 169 ľudí. Najhoršie to bolo v septembri 1831, keď len v Jacovciach zomrelo 27 ľudí.
Prečítajte si tiež: Stôl na Stolný Tenis Tibhar 25mm: Naša Recenzia
Dôležitou udalosťou v histórii obce bolo nariadenie Ministerstva vnútra Uhorského kráľovstva číslo 48519/1903, na základe ktorého sa dovtedy samostatné obce Veľké, Zemianske a Malé Jacovce zlúčili do jednej obce dňa 17. júna 1903 (je dobré spomínať, že v 19. storočí boli štvrtou samostatnou obcou Židovské Jacovce - známi sú traja židovskí richtári.
V tomto období sa používal maďarský názov obce Jacz. Významné zmeny nastali po skončení prvej svetovej vojny. Zaniklo Rakúsko - Uhorsko, vznikla Československá republika a obec prijala terajší názov Jacovce.
V obci boli v prevádzke dva mlyny, a to Schwarzov mlyn, ktorý je dodnes funkčný a drevený mlyn Cickayov mlyn Pod Hôrkou. Jacovčanom ďalej slúžili dve mäsiarstva a päť krčiem s potravinami.
V roku 1924 vzniká ochotnícke divadlo, ktoré s prestávkami pôsobilo do polovice 90. - tych rokov 20. - ho storočia. O jeho rozvoj sa veľmi zaslúžili správca Július Gažo, učiteľ Martin Ondrejička a František Mišík. Od roku 1935 tu pôsobilo Združenie katolíckej mládeže, ktoré zaniklo po desiatich rokoch svojej činnosti. O rozvoj kultúry sa veľmi zaslúžil učiteľ a organista Jozef Vakoš, ktorý viedol v obci spevokol a založil dychovku.
V roku 1932 v obci vznikol Jacovský športový klub známy najmä rozvojom futbalu.
Prečítajte si tiež: Turnaje a ligy v slovenskom stolnom tenise
Významným zásahom do života obyvateľov Jacoviec bolo založenie JRD v roku 1950. V roku 1951 bola ukončená elektrifikácia obce a vybudovaný obecný rozhlas. V polovici 50. - tych rokov 20. storočia bol zriadený kultúrny dom a v bývalom Šilayho dome bolo zriadené obvodné zdravotné stredisko. Postupne bola uskutočnená i plynofikácia obce a vyasfaltované všetky cesty v obci. V roku 1976 boli Jacovce pričlenené k mestu Topoľčany a opätovnú samostatnosť získali v roku 1990.
Významné osobnosti
Jozef Jamrich (16. 12. 1761 Jacovce - 15. 03. 1814 Križovany nad Dudváhom) bol rímskokatolícky kňaz a nábožensky spisovateľ. Napísal prvý rímskokatolícky katechizmus v bernolákovej slovenčine.
Ján Klempa (1. 12. 1839 Jacovce - 26. 10. 1894 Zeleneč pri Trnave) bol rímskokatolícky kňaz a mnohostranný národnokultúrny pracovník. Bol osobným priateľom Andreja Kmeťa, literárnym historikom, národovcom a dlhoročným čestným tajomníkom Spolku Svätého Vojtecha. Venoval sa regionálnej histórii, dejinám katolíckej literárnej tvorby, ľudovému zvykosloviu, zbieral starožitnosti a ľudovú slovesnosť.
Ján Sokol Mons. (9. 10. 1933 Jacovce) bol v roku 1988 vymenovaný za biskupa - apoštolského administrátora Trnavskej arcidiecézy a Svätý otec Ján Pavol II. vymenoval 26.07.1989 Mons. Jána Sokola za trnavského arcibiskupa a metropolitu Slovenska.
Marián Masný (15. 07. 1950 Jacovce) začínal svoju futbalovú kariéru ako žiak v roku 1962 v rodnej obci. V roku 1983 získal s mužstvom Bohemians Praha titul „ligový majster ČSSR vo futbale". Odohral 350 ligových zápasov a strelil v nich 78 gólov. V roku 1976 sa stal Majstrom Európy „A" mužstiev, ktoré sa uskutočnili v Belehrade.
Dušan Galis (24. 11. 1949 Jacovce) začínal svoju futbalovú kariéru ako žiak v roku 1966 v rodnej obci. V sezóne 1981/82 sa stal najlepším strelcom ligy.
Ladislav Jurkemik (20. 07. 1953 Jacovce) v Jacovciach vychodil základnú školu. Tu začal v roku 1963 svoju futbalovú kariéru v žiackom oddieli. Je majstrom Európy v Belehrade (v Juhoslávii 1976) a v roku 1980 získal 3.miesto na MS v Taliansku. V rokoch 2002 - 2003 bol trénerom futbalovej reprezentácie Slovenska.
Miroslav Šatan (22. 10. 1974 Jacovce) získal Stanley Cupu s Pittsburghom Penguins v roku 2009 a stal sa majstrom sveta vo Švédsku (Göteborg, 2002).
Tipy na výlety v okolí Jacoviec
- Westernklub Topoľčany: Malý rodinný podnik zameraný na výučbu jazdy na koni.
- Krytá plaváreň Topoľčany: Plavecké možnosti a relax po celý rok.
- Vodná nádrž Duchonka: Ideálne miesto na dovolenku pre rodinu s deťmi, pre partiu mladých, ale aj pre seniorov.
- Ranč pod Babicou (Bojná): Ranč s rôznymi druhmi zvierat zo 6 kontinentov zeme.
- Ranč Y (Solčany): Miesto s ponukou celého spektra výnimočných zážitkov.
- Letné kúpalisko Topoľčany: Príjemné vodné osvieženie v štyroch samostatných bazénoch.