História Serede je úzko spojená s vojenskými udalosťami a tradíciami. Zmeny po novembri 1989 umožnili nadviazať na zväzovú činnosť Zväzu Československých dôstojníkov a Zväzu Československých rotmajstrov, založených v Československej armáde v roku 1918, ktorá bola po februári 1948 zakázaná.
Vznikol Zväz vojakov z povolania Českej a Slovenskej Federatívnej republiky a vo februári 1993 sa jeho nástupníckou organizáciou na Slovensku stal Zväz vojakov z povolania Armády SR. Ten dodnes pôsobí pod názvom Zväz vojakov Slovenskej republiky ako občianske združenie s profesijným vzťahom k ozbrojeným silám s 30 klubmi v jednotlivých posádkových mestách.
Založenie Klubu Vojenských Dôchodcov Sereď
V Seredi sa začalo pripravovať založenie klubu až na jeseň v roku 2008. Iniciátorom bol bývalý veliteľ ženijného pluku plk. v. v. Štefan Veselý a prípravný výbor pôvodne navrhoval vytvoriť Klub ženistov, keďže v Seredi boli od roku 1949 dislokované iba útvary ženijného vojska.
- Najprv 64. ženijný pluk,
- od roku 1967 tu bol premiestnený 6. ženijný stavebný pluk, z neho sa neskôr stala 6. ženijná brigáda, reorganizovaná v roku 1990 na 3. ženijnú brigádu.
Seredské kasárne s brigádou zdieľal od roku 1969 aj 1. ženijný prápor 13. tankovej divízie.
Na ustanovujúcej schôdzi 7.3. 2009 nakoniec vznikol Klub vojenských dôchodcov Sereď, ktorý bol v roku 2013 premenovaný na Zväz vojakov SR - klub Sereď. Prvým predsedom klubu sa stal plk. v. v. Štefan Veselý, po ňom sa vo vedení klubu postupne vystriedali plk. v. v. Pavel Žiljak, plk. v. v. Viliam Vacho, pplk. v. v. Rudolf Tóth a súčasnej dobe vykonáva túto funkciu pplk. v. v. Ondrej Urban.
Prečítajte si tiež: Poľnohospodárstvo na Orave
Aktivity Klubu
Hneď od vytvorenia klubu sa rada klubu s elánom pustila do organizovania rôznych aktivít, ktoré sa postupne stali tradičnými. Úspešne sa rozvíjala najmä spolupráca s klubom Nitra - Zobor, v rámci ktorej sa uskutočnili 3 ročníky športového podujatia o putovný Pribinov pohár.
Družstvá z obidvoch klubov v priateľskej atmosfére zápolili v:
- minifutbale,
- preťahovaní lanom,
- streľbe zo vzduchovky,
- hode šípok a
- mariáši.
Obľúbené sú najmä posedenia pri guláši koncom augusta, spojené so spomienkou na výročie SNP, a posedenia pri vianočnej kapustnici v decembri. Obľúbenou aktivitou sa stali aj zájazdy na jarmok Šimona a Júdu v Štúrove, spojený s návštevou maďarského Ostrihomu, ktorého sa radi zúčastňujú aj členovia iných organizácií v meste Sereď, ako je Slovenský zväz protifašistických bojovníkov a Slovenský zväz telesne postihnutých, či Jednota dôchodcov.
Významnými aktivitami klubu boli prednáška na tému História vojenskej posádky v Seredi, ktorú v spolupráci s Mestským múzeom v Seredi a občianskym združením Vodný hrad predniesol v apríli 2012 plk. v. v. Ludvík Doležel a stretnutie bývalých príslušníkov posádky Sereď pri príležitosti 45. výročia príchodu 6.
V roku 2012 bolo v Seredi založené občianske združenie UN Veteran Slovakia a od začiatku sa celkom prirodzene začala rozvíjať vzájomná spolupráca. Vznikla tradícia spoločných podujatí, ako je strelecká súťaž v streľbe z pištole, ktorá sa v máji 2019 uskutoční už siedmy krát, alebo Memoriál plk. Štefana Ivana v minifutbale na počesť 42 vojakov, ktorí zahynuli pri návrate z vojenskej misie v Kosove pri maďarskej obci Hejce.
Prečítajte si tiež: Lukostreľba: Prehľad setov
Oslavy 10. Výročia Založenia Klubu
V sobotu 6.4.2019 sa stretli členovia klubu ZV SR v Seredi na posedení, aby si pripomenuli 10. výročie založenia klubu. Po slávnostnej večeri sa ujal slova predseda klubu pplk. v. v. Ondrej Urban. Privítal vzácnych hostí, medzi ktorými boli zástupca primátora mesta Sereď Bc. Ľubomír Veselický a bývalý veliteľ ženijného práporu Sereď plk. Dalibor Jelínek, a poďakoval za podporu, ktorú klubu poskytujú predstavitelia mesta, ako aj príslušníci ženijného práporu Sereď, ktorý je pokračovateľom tradícií ženistov v Seredi.
Poďakovanie adresoval aj primátorovi mesta Ing. Martinovi Tomčányimu a všetkým veliteľom, ktorí sa vo velení ženijného práporu od založenia ZV SR - klub Sereď vystriedali - plk. Ľubomírovi Mrváňovi, plk. Daliborovi Jelínkovi, pplk. Ladislavovi Kiseľovi a pplk. Františkovi Mihalovičovi, ktorý ženijnému práporu velí v súčasnosti. Na záver svojho príhovoru odovzdal prítomným hosťom aj členom klubu pamätné medaile klubu, aby im pripomínali uplynulých desiatich rokov. Prítomní si pripomenuli aj kolegov, ktorí už nie sú medzi nami. Nasledovalo spomínanie na spoločne prežité chvíle pri dobrom vínku a výborných pagáčoch, ktoré upiekla pani Mosná.
Pri spomínaní bola inšpiráciou prezentácia fotografií z akcií klubu, ktorú predseda klubu premietol.
Vojenská Posádka v Seredi Počas 2. Svetovej Vojny
V júli 1936 bol po dokončení výstavby kasární premiestnený do Serede náhradný prápor ženijného pluku 3, dislokovaného od októbra 1920 v Komárne. V Seredi bola od 23. januára 1937 dislokovaná aj náhradná koruhva dragúnskeho pluku 11 dislokovaného od 15. septembra 1933 v Bratislave. Od 1. januára 1938 bol pluk organizačne zaradený do 3. jazdeckej brigády 3. rýchlej divízie v Bratislave pod velením brigádneho generála Jaroslava Emingera.
Od 13. januára 1938 bol v Seredi dislokovaný aj jazdecký delostrelecký oddiel 83, takisto v podriadenosti 3. jazdeckej brigády 3. rýchlej divízie. V Seredi bolo umiestnené aj mobilizačné teleso delostreleckého oddielu 87 v podriadenosti 3. motorizovanej brigády 3.
Prečítajte si tiež: Športové strelecké terče podrobne
Obranu priestoru Sereď - Hlohovec - Brestovany zabezpečovala 15. divízia pod velením brigádneho generála Bohuslava Všetičku, s veliteľstvom v Senici. Ešte 30. augusta 1938 odhlasovalo obecné zastupiteľstvo v Seredi nasledovné vyhlásenie: „Stojíme verne pri vláde Československej republiky a máme k nej plnú dôveru a oddanosť. Proti rozvratníkom, ohrozujúcim celistvosť štátu, žiadame zakročiť podľa zákona.
Po vyhlásení samostatnosti Slovenska museli vojaci českej národnosti odísť do Protektorátu Čechy a Morava, a tak v Seredi u náhradného práporu ženijného pluku 3 zostali poručík žen. Július Orthofer, práporčík Rizner, rotný Hurtaj a osem vojakov. Keďže materiál ženijného pluku 3 bol po odstúpení južného Slovenska Maďarsku presťahovaný z Komárna do skladov náhradného práporu v Seredi, dostal poručík Orthofer vzhľadom na vzdialenosť maďarských hraníc asi 2 km od kasární 25. marca 1939 rozkaz evakuovať veliteľstvo náhradného práporu a všetok ženijný materiál zo Serede do Topoľčian. Delostrelecký oddiel 83 bol 28. marca 1939 presťahovaný do Hlohovca. Náhradná koruhva dragúnskeho pluku 11 bola 3. apríla 1939 evakuovaná zo Serede do Berekséku (dnes Šulekovo) pri Leopoldove.
Sereď v Období Slovenského Štátu
Po vzniku slovenského štátu 14. marca 1939 začalo mnohých ľudí znepokojovať vytváranie systému vlády Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS) ako jedinej strany, zastavenie činnosti a rozpustenie všetkých ostatných strán, silná protičeská kampaň, opatrenia proti židovskej komunite s cieľom odstrániť všetkých Židov zo Slovenska a orientácia na fašistické štáty, ako aj rastúca úloha polovojenskej Hlinovej gardy pri presadzovaní politických zámerov HSĽS.
Už pred vyhlásením Slovenského štátu dochádzalo k prípadom týrania Židov, násilného zhabania ich majetku, ktorý boli nútení pod hrozbou mučenia a fyzických trestov prepísať buď priamo na Hlinkovu gardu alebo súkromné osoby. Podľa zápisnice četníckej stanice v Seredi gardisti Mičáni a Hrušovský bitím donútili seredského obchodníka Oskára Kluga podpísať šek na 30 000 korún. Okrem toho gardisti určili každému Židovi v Seredi sumu od 20 do 4000 korún, ktorú musel zaplatiť.
Po rozbití Československa začali z Čiech a Moravy ilegálne odchádzať ohrození ľudia a osoby, ktoré chceli vstúpiť do česko-slovenských zahraničných vojenských jednotiek. Prechody cez Slovensko do Maďarska pripravovala skupina Obrana národa v Prahe so svojimi regionálnymi podskupinami, pričom pohraničná oblasť medzi Galantou a Sereďou patrila medzi frekventované prechodové úseky. Dôležité záchytné miesta pre utečencov boli v Starej Turej, odkiaľ pokračovali na Sereď.