Poľovníci používajú osobitnú poľovnícku reč, majú zaužívané praktické i slávnostné zvukové signály a fanfáry.
V poľovníctve zohráva neverbálna komunikácia dôležitú úlohu.
Pri praktickom poľovaní, najmä v lese, kde treba zachovávať ticho a opatrnosť, sa oddávna používala a dodnes používa akási reč bez slov.
Už z názvu vyplýva, že zálomok sa láme, nereže sa.
Poľovnícky nôž sa používa na jeho zhotovenie len výnimočne, ak má byť zálomok mimoriadne nápadný alebo ak má osobitný význam.
Prečítajte si tiež: Poľnohospodárstvo na Orave
Poľovníci v poľovnom revíri používajú zlomky na dorozumievanie sa alebo ako symbol poľovníckych úspechov a prejav úcty k poľovnej zveri.
Zálomok sa zvyčajne označuje nástrel, teda miesto, kde zver stála v čase výstrelu, ďalej stopa alebo farba, ktorú zanechala zver po výstrele v blízkosti nástrelu, smer, ktorým poranená zver odbehla, alebo smer, kadiaľ poľovník odišiel po opustení stanovišťa, prípadne ak chce naznačiť iným poľovníkom miesto, kde treba dávať na niečo pozor.
Osobitný zálomok odovzdáva poľovník svojmu poľovníckemu druhovi úspešnému na poľovačke, aby si ním ozdobil poľovnícky klobúk.
Druhy zálomkov a ich použitie
Zálomky rozdeľujeme na účelové a na symbolické.
- Účelové zálomky: navádzací, výstražný, oznamovací, nástrelový, smerový, stanovištný, čakací.
- Symbolické zálomky: vlastnícky, posledný hryz, čestný poľovnícky (strelecký), smútočný zálomok.
Účelové zálomky
(navádzací, výstražní) sa zhotovuje z väčšieho, 1 až 1,5 metra dlhého konárika, z ktorého olúpeme poľovníckym nožom časť kôry, aby to bolo zďaleka vidieť a aby sa odlišoval od spadnutého konára.
Prečítajte si tiež: Lukostreľba: Prehľad setov
V neprehľadnom teréne je najlepšie zavesiť ho vo výške ľudskej postavy na nápadný strom.
Je oznámením, ktoré značí „Daj pozor!“. má v poľovníckej praxi podobnú úlohu ako červená zástavka v rukách železničiara alebo výstražná tabuľka na nákladnom motorovom vozidle s nebezpečným nákladom.
býva oveľa kratší ako výstražný a takisto ho olúpeme.
Poľovníka má na niečo upozorniť, volajú ho aj navádzací, lebo ukazuje cestu k nástrelu, k zasiahnutej zveri ap.
Zvyčajne sa ich kladie niekoľko za sebou, a to tak, aby bolo možné dovidieť od jedného na druhý.
Prečítajte si tiež: Športové strelecké terče podrobne
poľovník kladie na miesto, na ktorom zver stála v čase výstrelu a skadiaľ odskočila.
Má veľký význam pri dohľadávaní zveri.
Vieme, že svetelné podmienky v lese sa počas dňa podstatne menia.
Predstava nástrelu za šera, podvečer alebo zavčas ráno je celkom iná ako napoludnie.
Sledujúc domnelé stopy zveri, na ktorú sme vystrelili popamäti, môžeme predčasne vyplašiť poranenú zaľahnutú zver a podstatne sťažiť alebo znemožniť jej dohľadanie.
Poľovník v zapätí po výstrele na zver musí presne určiť miesto, kde zver stála pri výstrele a potom si spoľahlivo označiť predovšetkým stanovište, teda miesto, skadiaľ strieľa.
Odporúča sa napr.: rozryť pôdu, zapichnúť palicu, na viditeľnom mieste nechať vystrelenú nábojnicu ap. a až po chvíli (nikdy nie hneď po výstrele) potichu, bez zbytočného hluku miesto nástrelu označiť nástrelovým zálomkom, ktorý sa zastokne kolmo do zeme.
Z nástrelového zálomku sa kôra nelúpe, zapichne sa veľmi pevne, aby ho vietor nezhodil alebo v zime nezafúkal sneh.
Zálomok položený na zem - ako obyčajný oznamovací zálomok - by sa niekedy ťažko hľadal.
používame na označenie smeru, kam zver po výstrele odskočila.
Ak sme vystrelili na jedinca trofejovej samčej zveri (jeleň, daniel, srnec, muflón, diviak), konček zálomku zaostrujeme nožom a kladieme ho na zem tak, aby naznačoval smer odskoku.
Pri dohľadávaní samičej zveri sa konček zálomku nezaostruje.
Ak nepoznáme smer odskoku, položíme naprieč cez seba dva zálomky.
Stanovištný zálomok slúži na označenie miesta, na ktorom stál alebo sedel poľovník, keď čakal na zver, prípadne na presné označenie miesta, odkiaľ na ňu vystrelil.
Na dobre organizovanej spoločnej lesnej poľovačke na diviaky býva zvykom označiť vopred všetky strelecké stanovištia hlavným i stanovištným zálomkom, ktorý sa na dolnej polovici olúpe a zapichne do zeme.
sa robí z dvoch odlomených, krížom cez seba položených konárikov.
Poľovníci sa ním vzájomne upozorňujú na miesto, kde sa majú stretnúť.
Bez slov si teda povedia „Tu ma čakaj!“.
Ak chceme mať istotu, že si priateľ takýto zálomok všimol, odporúča sa zavesiť blízko neho aj výstražný (hlavný) zálomok, ktorý vždy naznačí „Pozor!“.
Ak sa niekedy stane, že na spoločníka čakáme nezvyčajne dlho a musíme odísť, odstránime z oboch zálomkov bočné konáriky a okliesnené zálomky položíme krížom cez seba zasa späť tak, aby vrcholčeky zálomkov ukazovali smer, ktorým sme odišli.
si poľovník označuje v revíri ulovenú väčšiu zver, ktorú nemôže po dohľadaní sám dopraviť na stanovené miesto, aby inému poľovníkovi v revíri naznačil, že ide o riadne ulovenú zver, po ktorú sa chce vrátiť.
Poľovník - strelec ním súčasne prejavuje ulovenej zveri poslednú poctu.
Pôvodne sa to robievalo len pri ulovení jeleňa, dnes sa dáva zálomok aj inej ulovenej raticovej zveri.
Zálomok kladieme na ranu v mieste smrteľného výstrelu.
je odlomený zelený konárik, ktorý dávame popri vlastníkom zálomku ulovenej raticovej zveri medzi čeľusť a sánku, pernatej zveri ju vkladáme do zobáka a nazývame ju posledný zob.
Symbolické zálomky
dekorujeme úspešného strelca, ktorý správnym spôsobom ulovil trofejovú alebo vzácnu zver.
Tento zálomok sa láme (nereže sa) z bočných konárov tých lesných stromov, ktoré sú v okolí dominantné.
Pri individuálne poľovačke ho odovzdáva úspešnému strelcovi jeho sprievodca, pri spoločnej vedúci poľovačky, a to hneď po príchode k ulovenej zveri, alebo na zoradisku zveri (pri spoločnej poľovačke).
Ceremoniál pri odovzdávaní čestného zálomku je takýto: zálomok sa otrie o farbu vytekajúcej z rany zhasnutej zveri, úspešný poľovník sa postaví za chrbát svojho úlovku, odovzdávajúci (sprievodca alebo pri spoločnej nadhánke vedúci poľovačky) sa postaví tvárou oproti nemu, obaja pritom stoja proti sebe s obnaženou hlavou.
Odovzdávajúci zvyčajne podáva zálomok na poľovníckom klobúku, na služobnej čiapke, na čepeli poľovníckej dýky alebo ľavou rukou.
Podáva ho lícom nahor a odlomeným koncom smerom k preberajúcemu so slovami: „Vážený kolega (meno priezvisko), dovoľ, aby som ti úprimne zablahoželal k vzácnemu úlovku a podľa starého poľovníckeho zvyku prijmi čestný poľovnícky zálomok“.
za stužku alebo za šnúru na pravú stranu klobúka, ktorý drží v ľavej ruke.
Na toto si obaja podávajú pravice a preberajúci sa svojmu sprievodcovi (prípadne vedúcemu poľovačky) za zálomok poďakuje.
Obdarovaný poľovník zvyčajne odlomí malý bočný výhonok zálomku na svojom klobúku, vráti ho sprievodcovi a poďakuje sa mu za pomoc pri poľovačke.
Sprievodca nemá dávať zálomok strelcovi, ktorý sa pri love zachoval nesprávne, napr.: ak ulovil inú trofejovú zver, na akú mal povolenie poľovať, ak ulovil chovného jedinca, nesprávne pohlavie, alebo ak lovil nevhodnou zbraňou (napr.: ak strelil raticovú zver brokom, malokalibrovkou ap.).
sa zhotovuje z primerane veľkého, 30 až 50 cm dlhého jedľového alebo smrekového konárika ozdobeného na dolnom konci širšou čiernou stuhou.