Horúcou novinkou je, že spolu s tankmi Abrams dostane Ukrajina aj muníciu z ochudobneného uránu pre ich kanóny kalibru 120 mm. Ide o neprebádané vody - rovnakú muníciu poskytla už Veľká Británia pre 14 tankov Challenger 2, ktoré Ukrajine dodala už v marci. Tá je tiež kalibru 120 mm, ale v iných tankoch sa použiť nedala.
Kremeľ už vtedy spustil dezinformačnú kampaň, ktorej naratívom bolo, že Británia dodáva Ukrajine nukleárne zbrane. Munícia z ochudobneného uránu však nie je schopná spustiť jadrovú reakciu a dokonca aj jej úroveň žiarenia je výrazne nižšia oproti prírodnému uránu.
Rusko tiež zabudlo dodať, že rovnakú muníciu má k dispozícii tiež a objavila sa aj na Ukrajine. Námestník ruského ministra zahraničia Sergej Rjabkov dnes označil rozhodnutie USA o dodaní tankovej munície s ochudobneným uránom za zločin. „Toto nie je iba eskalácia, ale ďalší odraz šokujúcej ľahostajnosti Washingtonu k ekologickým následkom použitia tohto typu munície v bojovej oblasti.
Ochudobnený urán vzniká ako odpadový produkt pri výrobe obohateného uránu na použitie v jadrových reaktoroch či atómových zbraniach. Má znížený podiel izotopu U-235, ktorý je potrebný na štiepnu reakciu. Ochudobnený urán je menej rádioaktívny ako prírodný urán. Napriek tomu má istú úroveň žiarenia, pre ktorú sa odporúča narábať s ním v ochranných rukaviciach. Nebýva radený medzi rádioaktívne látky, ale medzi toxické chemikálie. Najväčšie nebezpečenstvo totiž hrozí v prípade, že sa dostane dovnútra organizmu, napríklad inhaláciou.
Vo väčšine prípadov sa síce vylúči z tela skôr, ako stihne uškodiť, ale môže preniknúť do krvi alebo sa ukladať v obličkách, čo môže viesť až k ich zlyhaniu. Jeho základnou vlastnosťou je vysoká hustota a z toho vyplývajúca extrémna tvrdosť. Tento kov má hustotu 1,7-krát vyššiu ako má olovo. Je preto vhodný na výrobu priebojnej munície, ale aj panciera.
Prečítajte si tiež: Dlhodobá skladovateľnosť streliva
Muníciu z ochudobneného uránu vyvinuli v USA v 70. rokoch. Priebojné strelivo z ochudobneného uránu nepoužíva žiadnu výbušnú zložku. Ide o podkalibrovú muníciu, ktorú tvorí kovová šípka obklopená prachovou náplňou.
Podkalibrová munícia znamená, že táto šípka nemá priemer 120 mm, ale je výrazne štíhlejšia. Kaliber 120 mm má iba spomínaná prachová náplň, ktorá sa pri výstrele spáli a ďalej letí len priebojná šípka. Najčastejšie ju netvorí čistý ochudobnený urán, ale zliatina s prímesou iných tvrdých kovov, ako je titán či volfrám.
Pri zásahu nepriateľského tanku sa táto šípka začne zabrusovať a tým ešte ľahšie preniká pancierom. Pri tom sa extrémne zohrieva natoľko, že začne horieť a tým spôsobí požiar vnútri zasiahnutého stroja. Tu nastáva kontroverzná časť používania munície z ochudobneného uránu.
Pri prebíjaní panciera a zabrusovaní projektilu sa z neho totiž uvoľňujú mikroskopické šupiny. Záver však nie je jednoznačný. Podľa niektorých vedeckých štúdií k ničomu takému nedochádza, pretože šupiny zhoria pri požiari, ktorý použitie munície z ochudobneného uránu sprevádza. V tomto nemá jasno ani Organizácia spojených národov.
Vedecký výbor OSN pre účinky radiácie napríklad nezistil žiadne závažné účinky spôsobené vystavením ochudobnenému uránu. Ochudobnený urán sa nepoužíva len v tankových kanónoch kalibru 120 mm. Je tiež základom priebojnej munície aj pri leteckom kanóne GAU-8/A Avenger. Ide o masívnu sedemhlavňovú rotačnú zbraň kalibru 30 mm, ktorá je zabudovaná v lietadlách A-10 Thunderbolt II. Práve vďaka špeciálnej munícii, ktorej nesie až 1 174 kusov, dokáže ničiť aj tanky.
Prečítajte si tiež: Od remesla k technológiám v zbrojárstve
Okrem munície našiel tento tvrdý kov vojenské využitie aj pri výrobe panciera. V USA už v 80. rokoch vyvinuli pre tanky Abrams kompozitný pancier, medzi ktorého zložkami je aj ochudobnený urán. Presné zloženie panciera je však utajované a Američania ho nedodávajú ani svojim spojencom.
Sovietsky zväz a následne aj Rusko pritom vyvinuli vlastnú muníciu rovnakého typu. Už v roku 1985 zaviedli do služby tankové strelivo 3BM32 Vant. Bolo určené pre 125 mm tankové kanóny, ale podobne ako v prípade západnej munície ide o podkalibrové strely. Priebojný projektil tvorila zliatina niklu, zinku a ochudobneného uránu.
V oboch prípadoch však použitie automatických nabíjacích systémov v sovietskych tankoch obmedzovalo dĺžku týchto projektilov a tým aj ich účinnosť. V roku 2016 zaviedli v Rusku do výzbroje dve nové strely označované ako „munícia so zvýšenou silou“. Ide tiež o podkalibrové strely, ktoré však majú výrazne dlhší priebojný projektil - približne o 80 percent dlhší ako v prípade striel Vant.
Preto musel byť pre ne patrične upravený automatický nabíjací systém tankov T-80BV, aby sa doň zmestili. V čase ich zavedenia do služby ruské oficiálne médiá zdôrazňovali, že strely Svinec-1 a Svinec-2 neodporujú žiadnym medzinárodným dohodám a ich použitie nepredstavuje žiadne riziko pre životné prostredie. To je v príkrom rozpore s tým, čo Kremeľ tvrdí dnes. Navyše Rusi už svoju muníciu na fronte nasadili.
Ukrajinci minulý rok zverejnili fotky striel Svinec, ktoré našli v ukoristenom ruskom tanku T-80BV. Pre úplnosť však treba dodať, že ich skutočné použitie v boji dokázané nie je a možno k nemu ani nedošlo.
Prečítajte si tiež: Strelivo do vzduchovky: Ako vybrať
Treba ešte doplniť, že rádioaktivita uránu je viacmenej platonická. A U238, teda tzv. ochudobneného, obzvlášť. Takže tam naozaj ide v prvom rade o toxicitu a nie rádiotoxicitu (na druhej strane, U je naozaj veľmi slušne toxický). Ale, správne podotýkaš, že toxicita neznamená karcinogenitu.
Jedná sa tu hlavne o to, že pri údere a výbuchu dôjde k rozbitiu materiálu a rozptýleniu jeho drobných čiastočiek do priestoru, do lokality. Ten materiál je potom toxický a žiari alfa žiarením, čo v tele - kto sa ho nadýchne či inak požije, vyvoláva problémy a nádory. Takýto druh zamorenia vydrží v prírode roky až desaťročia, zrejme sa nedá odhadnúť, koľko .
V dôsledku vystavenia munícii s ochudobneným uránom sa vytvára mobilný horúci oblak jemného aerosolizovaného uránu-238 a jeho oxidov, ktorý môže následne vyvolať rozvoj vážnych patológií. Hlavné nebezpečenstvo radiácie z ochudobneného uránu nastáva, keď sa dostane do tela vo forme prachu. Najmä v rokoch 2003-2004 použili USA takúto muníciu pri úderoch na iracké mestá: Amara, Bagdad, Basra, Karbala, Fallúdža.
Organizácia Spojených národov odhaduje, že USA celkovo použili v Iraku najmenej 300 ton ochudobneného uránu. V dôsledku toho boli rádiologické podmienky vo Fallúdži oveľa horšie ako v Hirošime a Nagasaki po americkom bombardovaní. Toto mesto sa dodnes nazýva druhým Černobyľom. Balkánsky syndróm je spôsobený rádioaktivitou projektilov s ochudobneným uránom zmiešanou s toxicitou, ktorú predstavujú častice vznikajúce pri výbuchoch.
Tieto mikročastice sú nebezpečné, ak sú vdýchnuté, pretože spôsobujú zápal, ktorý z dlhodobého hľadiska vedie k tvorbe nádorov a rôznych patológií závažných.Správa OSN, uverejnená minulý rok, dôrazne varovala pred používaním ochudobneného uránu vo vojne na Ukrajine pre jeho možné následky: „Ochudobnený urán a toxické látky v bežných výbušninách môžu spôsobiť podráždenie pokožky, zlyhanie obličiek a zvýšiť riziko rakoviny.
Obohatený urán sa používa ako palivo v jadrových elektrárňach. Jeho zvyšok, nazývaný ochudobnený urán, sa používa v civilnom aj vojenskom prostredí. Dôvodom sú nízke náklady na urán, jeho vysoká hustota a ľah. Vzhľadom na nadmerné používanie ochudobneného uránu vo svete sa vynára otázka, či ide o netoxický alebo potenciálne nebezpečný materiál.
Zbrane, obsahujúce ochudobnený urán, majú v skutočnosti rádioaktívne účinky a vysokú odolnosť voči životnému prostrediu. Ochudobnený urán nie je vo svojej pôvodnej forme nijako zvlášť nebezpečný, keď sa však v dôsledku jeho použitia vznieti, fragmentuje sa na malé, prašné a potencionálne toxické častice. Tieto častice sa šíria vzduchom s extrémnou ľahkosťou. Ohrozuje tak veľmi vysoký počet ľudí.
Ochudobnený urán je v skutočnosti vysoko t o x i c k ý, ak je vdýchnutý, požitý alebo ak príde do priameho kontaktu s ranami, napr. v prípade projektilu s ochudobneným uránom. Hlavným nebezpečenstvom kontaminácie je jeho inhalácia. Rádioaktivita ochudobneného uránu je na druhej strane definovaná ako nízkoúrovňová. Zistila sa priama príčinná súvislosť medzi vystavením sa ochudobnemému uránu a rakovinou. Dlhodobé nebezpečenstvo však zatiaľ nemá dostačujúce dôkazy.
Ochudobnený urán sa používal v mnohých vojnových zónach najmä na Balkáne, v Afganistane a Iraku. Vďaka svojim zápalným vlastnostiam a vysokej hustote našiel široké využitie pi výrobe projektilov s ochudobneným uránom a munície zariadení rôzneho druhu. Prvý debut zbraní s ochudobneným uránom na bojisku sa datuje do prvej vojny v Perzskom zálive, kde ho používala americká armáda, ktorá sa od šesťdesiatych rokov zaujímala o jeho použitie . Následne sa vo veľkom meradle používal v Iraku, Afganistane a na Balkáne, kde potenciálne spôsobili dlhý zoznam chorôb, väčšinou spojených s rôznymi formami rakoviny.
Hoci vo vedeckej komunite neexistuje konsenzus o toxicite ochudobneného uránu, v týchto prípadoch bol pozorovaný nezvyčajne vysoký počet vojakov, ktorí po návrate z vojny ochoreli na „záhadnú” chorobu.
Na Balkáne sa odhaduje, že do pôdy bývalej Juhoslávie bolo vyhodených 30 000 ton ochudobneného uránu, ale zatiaľ čo americkí vojaci vedeli o škodách, ktoré by vyplynuli z expozície a boli vybavení ochranným odevom, Paecelink píše: „Naši talianski vojaci neboli informovaní o nebezpečenstvách a nosili látkové tričká a nohavice. Najnovšia príručka výcviku amerických vojakov odporúča vojakom, aby dodržiavali vzdialenosť najmenej 100 metrov od budov, zasiahnutých strelami s plochou dráhou letu a nepribližovali sa, pokiaľ nie sú nechránení.
Dr. Domenico Leggiero, bývalý taliansky vojnový pilot a zakladajúci člen Vojenského observatória, výboru na štúdium, výskum a identifikáciu možných riešení problémov, týkajúcich sa ochrany a uznávania práv personálu ozbrojených síl, senátorov ionformoval o súčasných podmienkach obetí ochudobneného uránu, ich rodinách, utrpení, spôsobenom smrťou mladých vojakov, mlčaní inštitúcií a médií.
Zdá sa, že „balkánsky syndróm“ je spôsobený rádioaktivitou projektilov s ochudobneným uránom zmiešanou s toxicitou, ktorú predstavujú častice vznikajúce pri výbuchoch.
Taliansky Vyšší inštitút zdravia vysvetľuje: „Rádioaktivita ochudobneného uránu sa síce považuje za „nízkoúrovňovú”, v podstate porovnateľnú s prirodzenou úrovňou žiarenia pozadia, ale jej nebezpečnosť nezávisí výlučne od toho. Expozícia tohoto materiálu môže vo všeobecnosti spôsobiť poškodenie obličiek, pankreasu, žalúdka alebo čriev, ako aj vykazovať karcinogénne a teratogénne účinky. Najväčšie riziko nastáva, keď je práškový materiál vdýchnutý alebo zavedený do tela prostredníctvom potravy alebo vody, ale jeho toxicita sa prejavuje aj v prípade kontaktu s telom cez rany“.
Národná asociácia obetí ochudobneného uránu (ANVUI) poukazuje na to, že medzi postihnutými vojakmi prišlo o život niekoľko stoviek. Štyri parlamentné výbory vyšetrovali záležitosť a bolo vynesených 250 rozsudkov proti ministerstvu obrany, ale boj o rodiny obetí sa ešte neskončil, pretože používanie granátov s ochudobneným uránom pokračuje, čoho jasným dôkazom je aj zaslanie týchto zbraní Veľkou Britániou na Ukrajinu, ktorej režim to prijíma bez ohľadu na následky svojho obyvateľstva a zničenie životného prostredia do takej miery, že produkty, spracované napr. z obilia za kontaminovanej pôdy budú konzumovať spolu s Ukrajincami aj obyvatelia štátov, kam budú ich produkty dodávané.
Diskusia o ochudobnenom uráne pokračovala, ktorej neskôr členka Výboru uvádza: „V poslednej dobe sa medzi správami o ochudobnenom uráne zistilo, že na strelnici Quirra na Sardínii, v gigantickom priestore dokonca 12 000 hektárov, armáda roky cvičila so zbraňami rôzneho výkonu a kalibru. Ide o zbrane, medzi ktorými sú aj mnohé zbrane s ochudobneným uránom. Ako dôkaz toho bol v blízkosti sardínskeho mnohouholníka nájdený aj mŕtvy baránok. Prirodzene sa pásol a jedol kontaminovanú trávu.
Rímsky súd rozhodol, že smrť mnohých talianskych vojakov na Balkáne nebola spôsobená podávaním infikovaných vakcín, ako účelovo vyhlásili lekári ministerstva obrany, ale výbuchom zbraní s ochudobneným uránom. Podľa týchto vedcov zomrelo viac ako dvesto vojakov a viac ako dvetisíc je chorých, pretože sú obeťami kontaminácie ochudobneným uránom. Súd rozhodol, že ministerstvo obrany musí toto všetko zaplatiť a odškodniť mnohé rodiny, ktoré utrpeli smrťou svojich detí.
Národné observatórium azbestu (ONA) zistilo u tisícoch talianskych vojakov, ktorí sa vrátili z misií na Balkáne, že boli postihnutí rôznymi chorobami. Najbežnejšie boli Hodgkinove a non-Hodgkinove lymfómy a leukémia. Prezident ONA Ezio Bonanni opakovane odsúdil riziká vystavenia ochudobnenému uránu a pripomenul, že táto látka „spôsobila stovky úmrtí iba na hemolymfopoetické nádory medzi všetkými, ktorí boli zamestnaní v misiách v zahraničí”.
V správe Komisie sa takisto uvádza: „Ide aj o prípad vojaka Antonia Attianeseho, obete vážnej patológie, ktorá vznikla po jeho pobyte na územiach, kontaminovaných prítomnosťou ochudobneného uránu v Afganistane. Ministerstvo obrany už obdržalo viac ako 150 rozsudkov na zaplatenie odškodnenia, voči nim sa odvolalo. Otázka ochudobneného uránu však nie je spojená len s minulosťou, ale stále je ústrednou skutočnosťou. Aj dnes je veľa vojakov, ktorí naďalej ticho ochorejú. Vykonávajú chemoterapiu počas bežných licencií, ale nehlásia to zo strachu zo straty zamestnania a platu. Takto pokračujú aspoň tak dlho, ako môžu.
Uránové bomby boli teraz zhodené, prítomnosť chemického prvku v určitých oblastiach sveta je niečo nezvratné a každý, kto prechádza týmito oblasťami, riskuje, že sa týmito chorobami nakazí. Vidieť hlavy štátov, generálov, veliteľov armády a politikov, tvrdiacich, že všetko je v poriadku, že tam, kde operovali talianske jednotky, nie je prítomnosť ochudobneného uránu, bol a je nedostatok rešpektu voči nám všetkým.
Dňa 31. decembra 2019 bola v Taliansku z iniciatívy obetí a rodín obetí, ktoré ochoreli v dôsledku vystavenia ochudobnenému uránu, založená A.N.V.U.I. Diskusia v rámci medzinárodného spoločenstva o používaní zbraní s ochudobneným uránom sa ešte neskončila, pretože tento typ projektilu nebol definitívne zakázaný. Niekoľko krajín, vrátane Spojeného kráľovstva, naďalej používa tieto „nekonvenčné zbrane”.
Zároveň sa neberie do úvahy výskum, rozsudky a priame svedectvá, ktoré postupujú opačným smerom. Dňa 24. marca 1999, kedy aliancia začala svoju operáciu tzv. Zliatiny volfrámu majú podobné vlastnosti, ale munícia na báze volfrámu je drahšia na výrobu. Výroba munície s ochudobneným uránom je oveľa bežnejšia v krajinách, ktoré majú zásoby uránu, technológiu na jeho spracovanie a využitie na cudzom území, keď netreba myslieť na dopady na životné prostredie.
Použitie munície na báze ochudobneného uránu nemá v súčasnom vojenskom konflikte žiadnu významnú výhodu oproti volfrámovej munícii. V dôsledku toho boli rádiologické podmienky vo Fallúdži oveľa horšie ako v Hirošime a Nagasaki po americkom bombardovaní. Je potrebné pripomenúť, že ozbrojené sily NATO použili pri bombardovaní Juhoslávie v roku 1999 muníciu s ochudobneným uránom.
Podľa irackej vlády sa tak v roku 2005 výskyt rakoviny v krajine v dôsledku používania ochudobneného uránu zvýšil zo 40 na 1 600 prípadov na 100 000 ľudí. Napríklad súhrnná správa Inštitútu environmentálnej politiky americkej armády pre Kongres v roku 1994 s názvom Dôsledky používania ochudobneného uránu americkou armádou pre zdravie a životné prostredie uvádza: „Neexistuje žiadna technológia na zníženie toxicity ochudobneného uránu.
tags: #strelivo #z #ochudobneného #uránu #účinky