V XIX. storočí sa Francúzska prevalila cez hranice a zasiahla aj ľudí najhúževnatejšej vôle. Vydal Spolok sv. Naše nešťastie bolo teda prvou príčinou jej radostí. Druhou etapou jej priechodu Francúzskom. Všetkých tajomstiev.
Znovu sa preniesol na cestu do Dauphinska. v dedine Corps, ležiacej pod horou. Zatvoril oči a videl pred sebou Draka i La Salettu. - Drak ! - povedal abbé. - Ohavná rieka, - pomyslel si Durtal. - A zlostná, musí mať horúčky. oživil všetky podrobnosti.
La Saletta: Pútnické miesto v pustom kraji
Pútnikov bolo čoraz menej. Redšie a redšie. končín, v ktorých stromy už nerastú. pustom kraji; na tvrdých skaliskách, na smutných vrchoch. ani jedlí, ani bukov, ani lúk, ani potokov. Aký to kraj ! priepasti, a to peši alebo na chrbte mulice. spávať v pareniskách blch po hoteloch. nesmierna.
Bol pohľad na šialené, prehnané výšky vrcholov. vegetácie, bez jediného stromu. závratných výškach, nekonečnými balkónmi bez zábradlí. medzi nebom a zemou, lebo zem. po ktorej sa hnal vpred, nebolo vidno. mušlí. oblohu. do polovice svahov. spúšťaly nadol ako lavína. priepastí, zbrázdené kde-tu bielymi krížami ciest. hĺbky. krátermi, v ktorých tlie ešte oheň. Rozhodené po zdrapoch zelených kobercov, prilepených na bokoch svahov, držaly sa záhadným spôsobom v rovnováhe. v špirálach do nesmiernych studní. sťa had.
a zase vychádzal do jasu slnka. a nesmierny priestor zalial vlak svetlom. vrhal na balvany. ako by otrávené seknutím zubov, sa celkom zmenily. penou a premenily sa na kúpeľ zvuku. vyhrieval sa na štrkovitých brehoch. vriaceho olova. nachýlený z vozňa visel rovno nad priepasťou. prázdnotou.
Prečítajte si tiež: Figúrka Davy Jones
príde obdobie orkánov a snehu. týchto pustých končín a prídu sa modliť na miesto zjavenia ! nájdu sa stiesnení na ploche, nie väčšej ako je námestie sv. Sulpícia. minerálnych prameňov v Mothe. niekto vedel ako. mramoru, s omietkou farby horčice, na druhej cintorín. šedivé pyramídy,, pemzové skaliská, len kde-tu pokryté nízkymi trávami ! ďalej vyššie len sklené masy ľadu a večných snehov. riedky trávnik s plochami pieskových plešín. tri bronzové sochy.
Sochy a symbolika v La Salette
formou alebo mohikánskym čepcom na hlave, klačiačky plače, s tvárou vnorenou do dlaní. ktorými sa rozpráva. plecia, drží si psíka, aké sa používajú na ťažidlo. zneucťuje Cirkev, nikde viac nevynikol ako na tomto mieste. z Angers a uliatych v továrňach na lokomotívy v Creusot, musí duša stonať. vďačne i strašnú klímu. roky, až kým ich nestrhly Lurdy. Alpách, ale hlboko dolu, v Gaskonsku. predstaví sa ako Matka úsmevov, ako Nepoškvrnené Počatie. Tu sa začína náš údiv. vrchy sú ľahko prístupné. nebezpečenstva, prístupné každému. treba pre chorých. hmyzu alebo nociam v dedinských hostincoch. hrboľatých cestách, ani sa driapať ponad priepasti.
Lurdy a zmena taktiky
pozmení taktiku. A práve to nás mätie. Ježiš sa snižuje k biednym prostriedkom ľudského obchodu ! najostrejšia výčitka tejto americkej špine. pozornosť, aby sme ho počúvali a poslúchali. zázraky ústnou propagandou. Lurdy ako La Salettu. nijakú myšlienku. Bol jednoducho potrebný človek bez osobitného nadania. katolícke publikum na sto míľ za svetským. Účinok sa ukázal. roky a povesť svätého miesta sa upevnila. uzdravenia čisto nadprirodzenými cestami. ktorej nemožno podozrievať ani dobrý úmysel ani vedeckú schopnosť. vrchole slávy. neprestajne prúdia. svete ľahostajných a pochybovačných, ktorý je početnejší. aby sa obrátili. už prestal byť človekom, ktorý by oživil Lurdom ich ochabnutú slávu. bola jeho knihou presýtená, strávila ju vo všetkých formách. próza. tvrdších, ktoré je ťažšie uspokojiť. ľudí. človek, ktorý mohol splniť tieto požiadavky: Emil Zola. hľadali iného. uzdravenia usiloval vysvetliť celkom nedostatočnými dôvodmi. nimi podoprel svoju úbohú tézu. udalostí stačilo, aby dodalo masám nový impulz. nemá k Panne nepriateľský postoj. Vždy o nej hovorí v úctivých výrazoch. i Zola, boli potrebné nástroje. druhého, naopak, čítalo vzdelané obecenstvo a kruhy učencov. Oj, Panna nezabúda na Lurdy ! im žičí ! uvažoval Durtal. úcte, je v tomto kraji mnoho. Melánii.
Rozdiely medzi zjaveniami a ich posolstvo
nasledujú Máriu na srdcelomnej krížovej ceste. ľud, ktorý nemá rád ani smútok, ani plač a ešte menej výčitky a hrozby. Panna populárnou. zabudnutých storočí, do mŕtvych vekov. nej iba modlitby a Mária ich vyslýcha. niet. Rozdáva tu skôr uzdravenia ducha ako chorôb tela. Načo takéto rozdiely ? nepochopí a pravdepodobne to nikdy nezvieme. Vidno v tom azda nejaké pravidlá ? poníženým. pastierom, pastierkam. za dôverníkov vybrala malučkých pastierov. Tým iba potvrdzuje záľuby Syna. betlehemských jasliach prví hľadeli na Dieťa pastieri. môže hneď porozumieť. ponížení. oltárov, Madonu zo štvrte sv. všeobecné. Syn, zdá sa, nechce sa viacej ukázať masám v ľudskej podobe. sv. Terézia. ktorý chce skúmať úmysly Všemohúceho.
Vplyv viery a zjavení na jednotlivca
hosťom. semená svojich hriechov a zrná svojich chýb. súcitom a materinskou nehou ? zmocňoval cez deň, bol mu útočišťom kostol. tôni kostola a hľadel na cintorín a na nehybné vlnobitie vrchov. druhým po kraji cesty, vedúcej ponad priepasť. pred cintorínom a napily sa vody z prameňa. ktorej kukaly strapaté šediny, podobné slame. Pokľakla pred prvou sochou. do tichých prosieb, do bozkov, síce bojazlivých, no ponúknutých zo srdca. diaľky vekov. Otče náš... kolenačky po schodoch krížovej cesty. označovalo v zákrutách stanice. len potom, podopreté rukou, škrabaly sa ďalej. Keď odbavily ruženec, starena vstala a všetky pomaly šly za ňou do kostola. pred oltárom. zaviedla skupinu k prameňu. ohromila žiarivá nádhera takejto viery. Či je to možné ? svojej práci, keď prekopávajú v závratných výškach úvrate drobunkých poli. Martou i Máriou. verilo v časoch stredoveku. Prečo práve ich ? ich nedlávi ťarcha pochybnosti a takmer nepoznajú zlo. príliš skúsené v kultúre hriechov (žial !), nenašly u Nej milosť ? prijme i vás, ak ju osamote, v tichosti milujete ? ešte nesúvislý. v šere. pohliadol k nebu, vnoril sa mu zrak do hustej tône.
Prečítajte si tiež: Ako podať daňové priznanie pri nezamestnanosti?
Vízie a symboly v katedrále
chránidiel, meče bez rukovätí. hrotom, tým sa viac úžily. zavesenú na stenách noci. ktorá sa tratila. Prvá ožila výzbroj naľavo, na strane severnej. Odetá bola v zelenom rúchu a v hnedom plášti a zahalená do modrej šatky. v aureole hľadela vydutými, bielymi očami nevľúdne pred seba. seknutí. bytostí ako by z ďalekých brehov Gangesu. týčil iný bradatý muž. okuliarov. mal kalich a kadidelnicu a na paténe chlieb. vynorila z modrého tela meča ešte podivnejšia postava. alebo Suzy. lemovaný a bola oblečená do hnedých šiat, s bielou ozdobou na spodku. nemotorná a divoká postava. odvrátil, aby pozrel pred seba. Na horizonte v závratných výškach žiarily nové meče. odeté rúchom s dlhými záhybmi. a zeleného rúcha. dosial tmavá, odvrátená od slnka, na konci južnej lode, zastretá ešte výpármi svitania. severnej a pod ním sa na rozbrázdenom poli stredného meča zjavila žena. mulatku. rozjasnilo. tvary. rána postavy osôb. jagaly nehybné, bradaté tváre. ovečkám. takmer bozkať nohy. podpory z čierneho železa. mierne širokými očami. seba. trpiaci, až trochu mrzutý výzor. skla« držala v náručí dieťa v šatôčkach farby sušeného hrozna. prebýva v tejto katedrále. Je prítomná všade. a nakoniec ako žena z Európy. celého ľudstva patrí celá každému a celá všetkým. dojem, že rodiaci sa deň sprevádza vzrast Panny. nocovala s matkou, sv. Annou. s modrastou ľaliou. Syna. znova Mária. V sprievode starozákonných postáv a sv. v posvätnom lese. A skvie sa aj v južnej lodi oproti sv. Matka. na menej dôležitých miestach, na srdciach štítov, v strede veľkých ružíc. všade, kde sa len obrátia. klenbami lodí. preniká len svetlo tmavé, tajomné, tlmené po celej dĺžke. ľahších farbách, v jasných zafíroch a bledých rubínoch, lahodnou žlťou a bieľou čistej soli. rozplýva. výšky kríža zaplavuje svet.
Modlitby a vnútorný boj
šuchot sukní. opustil miesto, na ktorom sedel opretý o stĺp. sem zo všetkých chodieb lodí. vzlykotom vznášame za súmraku. večermi vylievajú ženy, strápené bôľmi dňa. aby sa žalovaly. dlažbe, prichádzali sem nie tak kvôli sebe, ako skôr kvôli Nej. vzdychať, prestaly plakať. výzorom, ktorý má Panna v tejto katedrále. Stredovekí umelci sa iste báli zarmucovať ju "trudnými spomienkami. cítil, ako sa v ňom chveje ozvena modlitieb týchto roztúžených duší. rozplýval v sladkosti hymien a neprosil už o nič. porozprával, utiahol sa, aby dal miesto iným. bojovníkov. pripomínala železnú košelu. vyjadruje v celku tú istú myšlienku. hrdinské časy márne. Bernard vyzýval k druhej krížovej výprave, ostáva táto loď navždy nehybnou. Duša nevychádzala z izby a málokedy vstávala. driemala v teplote ochablosti. podarilo sa mu zastaviť tento stroj neusporiadaných prosieb. skúmať. strácajúcich sa v hmle, myslel na čudnú príbuznosť zjavení sv. domu Usher, obklopené rybníkom, ktorého hmly prenikaly a rozpletá valy jeho ošarpané múry. sa potuloval ako samotár po chatrných izbiciach duše, ktorých dvere sa už neotváraly. takmer nijaká. izbičky, sú zavreté na zámok mocnými skrutkami. ohradám, ktoré obkľučujú príbytok Krista. nemal sily pokračovať v ceste. Padol. Bolo to žalostné, lebo podľa sv. dlhom smútku. sa zhmotniť, vziať na seba telo. najviac, konečne zmĺkla a dala mu pokoj. kláštor vyťal v ňom korene chlipnosti. najviac. vyhnúť pádu, i keď nie vlastnou silou. panstvom hriechu, že je už lepší. zamŕzajú modlitby. Márne bol ostražitý. nejakú službu ? ťažkať ? gloriola, vedúca k záveru, že je lepší ako mnoho iných. v tých istých osídlach. ma zlomil! pýchu. vnútornú ochablosť a nájsť záľubu v mystickom pokrme. Znovu, už stý raz, pýtal sa Durtal: Som šťastnejší ako pred konverziou ? luhať, musel povedať: Áno. modlil sa, i keď zle, ale aspoň sa modlil. Iba... ach ! duše boly červavé a vyschnuté ! úzkosťou, či sa v deň krízy nezrútia nakoniec ako. ktorý ho núti prijímať i proti nechutí. ktorý sa presťahoval do stredoveku, ďaleko od moderného života.
Stretnutie so svätou ženou
navštívil chorého abbého. bozkávala sväté obrázky, povkladané v knihe, viazanej čiernym súknom. ich rozhovore. Durtal odchádzal celý zarazený. najväčšou jednoduchosťou ako o čomsi celkom prirodzenom. nimi v dokonalom priateľstve. Kňaz mu ju predstavil ako pani Celestínu Bavoilovú. bol prinajmenšom podivný. Bola vyziabnutá, dlhá, a predsa malá. svalov, bez mäsa. pekná. distingvovanosti, vznešeným výrazom. Ale nie, záver popieral premisy. nedával očakávaný výraz. Pokúsil sa stručne ju opísať. niečo z kostola i z polí, z rehoľnice i zo sedliačky. presná, ale predsa ešte nie pravá. taká vulgárna ako dedinčianky. zas lepšia. povznesie v zápale duše. definovať podľa krátkeho dojmu a len letmého pohľadu. Jedno je však isté. človek. Ona je výzorom povýšená a skromná dušou. často navštevoval. Prijímali ho zakaždým rovnako. stískal mu ruku. utierala prach, keď otvárala dvere. spočívala v tom, že velebila Pannu, ktorej sa zaviazala sľubom. zakladateľky rehole Vteleného Slova. zo šarlátovej kože, červený plášť a škapuliar krvavej farby. za trochu bláznivú. akúsi stať o sv. Jozefovi, hľadel, ako sa tvári abbé. je teda svätá ? kríž z bieleho kovu a ruženec na opasku. hodnoty«, ako sama vravievala. hlasmi, kedy má putovať, už jej takéto výlety neprikazovalo. abbému Gévresinovi, aby si oddýchla. sedliacke a kláštorské jedlá, mlieko, med a chlieb. vracala zo Španielska, zo Saragozy, od Panny Márie Pilarskej ! Bola som ako černoška. ako sviatočná uhliarka. Biely bol na mne len čepiec, rukávce a golier. - Ba veru nie, priateľu. sprevádzali svätí. - Nikdy ! Je pravda, že som bola skromná. - To je celá história. prijímania. ma neobvinil, že som posadlá diablom. odmietol dať mi rozhrešenie. zomrela, keby sa Spasiteľ nebol konečne zmiloval nado mnou. stálym spovedníkom. potom mi dovolil prijímať. Ako kajúcnica často som k nemu chodievala. ešte doplnila tieto informácie. provinciách, chodí na púte do Paríža, ktoré sa konajú k úcte sv. Panny. v kostole sv. Štefana des Grés, teraz u panien sv. P. atď. veľkej služobníčke Pánovej Márii Agreda. Je celkom zrejmé, pomyslel si Durtal, že táto žena nie je bláznivá. čo by ju robilo hysterickou alebo pomätenou. vôbec nie nervózna. neochorie. Ba čo viac, je rozumná žena a obdivuhodná gazdiná. svitania. reverendy. nič nechýbalo. život nijako nesvedčí o pomätenosti alebo šialenstve. vedel i to, že ani raz nechcela prijať plat. stačiť, aby ju obvinili z akejsi nenormálnosti. muselo už byť šialenstvom. láskavá. sprevádzal na ich naliehanie. prestať. biskup zomrel a jeho nástupcom bol jeden z najstarších priateľov Gévresinových. šiel s ním. Pre starého kňaza to bol trudný boj. neschopným na nič a vonkoncom túžil nehýbať sa už. úbohú pomoc. svoju starobu. Nechcel o ničom ani len počuť. nemenuje generálnym vikárom, ale iba kanonikom. ešte stále váhal.
Rozhodnutie odísť do Chartres
odchod z Paríža hlboko zarmucoval. samote, vo svojich knihách. Tak isto budete i tam. - To všetko nájdete i v Chartres ! kláštory, aké milujete. A knihy ? nábrežiach. nevyňucháte knihy, aké hľadáte. niečo viac ako bukinisti. - Maličkosť ! celé popoludnie. Paríža. - A potom ešte niečo ! - zvolala pani Bavoilová. bývať na územie Panny. kaplnkou Márie vo Francúzsku ! vyhnanstvo sa nemôže protiviť vašim umeleckým plánom. svätých. - Vidiek... vidiek ! ! - zvolal Durtal. ma napĺňa a v akom svetle, v akom obraze sa mi predstavuje ! starých domoch veľké, do steny zamurované skrine s dvojkrídlovými dvermi. bývajú vylepené modrým, vždy vlhkým papierom. tváre plesnivý zápach, ktorý z nej vychádza ! nič a razia rybím tukom a vlhkou sadrou, len čo ich dáte do úst ! ešte hladieť na nudný obraz zastrčeného kraja ! - Ach, ach, - zvolala pani Bavoilová, - veď ho nepoznáte ! - Nechajte ho, - zasmial sa abbé. popustí zo zaujatosti. Uzavrie sa do diery a zapchá si uši, aby nepočul huk, ktorý ho obklopuje. - Má pravdu, - rozmýšľal Durtal, keď už bol sám. mňa bez úžitku. väčšmi osihotený. Koniec-koncov by mi bolo práve tak dobre i v Chartres. Dame. Potom ... potom ... abbé dosial nehovoril a ktorá ma veľmi znepokojuje. aby som hľadal reštaurácie a jedálenské stoly. Ach, nie ! dňa na deň, a to i pokiaľ ide o pokrm telesný, i o stravu duše ! Nakoniec ešte jeden dôvod. poberie so svojimi priateľmi. Najal si dosť veľký by...
| Aspekt | La Saletta | Lurdy |
|---|---|---|
| Dôraz | Pokánie a výčitky | Uzdravenie ducha a tela |
| Publikum | Ľud, ktorý má rád smútok a plač | Ľahostajní a pochybovační |
| Posolstvo | Výzva k obráteniu | Milosrdenstvo a úsmev |
Prečítajte si tiež: Význam a kontext piesne Od Doby Dáva Mi S Nami Davy Kývu Hlavami