Podľa stredajšieho vládneho uznesenia Ministerstvo obrany SR za takmer 13 miliónov eur zrekonštruuje futbalový štadión na špičkový atletický areál Vojenského športového centra (VŠC) Dukla Banská Bystrica. Vláda SR schválila návrh na začatie obstarávania rekonštrukcie štadióna na Štiavničkách.
O rekonštrukcii futbalového štadióna s tartanovou atletickou dráhou na Štiavničkách sa hovorí už dlho. Najskôr to mala byť rekonštrukcia chátrajúceho Štadióna SNP z prostriedkov Slovenského futbalového zväzu. Bránili však tomu majetkové pomery, keďže areál vlastní ministerstvo obrany. Iniciatívy sa chopilo Vojenské športové centrum Dukla Banská Bystrica. Medzitým futbalový klub Dukly Banská Bystrica vypadol z najvyššej súťaže a skončil v III. lige. Následne sa transformoval na Mestský futbalový klub, ktorý hrá aktuálne II.
„Športovisko bude po novom spĺňať súčasné technické normy, ako aj kritéria Medzinárodnej asociácie atletických federácií (IAAF) pre medzinárodné a národné súťaže. Ministerstvo plánuje zrekonštruovať priestory hlavného tréningového štadióna, ale aj priestory tribún, areálových a prístupových komunikácií aj plochy zelene. Ukončenie prác je plánované do konca roka 2020.
Vlani na Troch kráľov prevzala Banská Bystrica štafetu Európskeho mesta športu 2017 od Košíc. „Ako Banskobystričan som hrdý, že konečne sa nám splnil sen a stali sme sa hlavným mestom - športu. Potrebujeme začať s rekonštrukciou nášho futbalového štadióna a chcem spolu s primátorom uistiť všetkých, že zostane zachovaná aj nádherná atletická dráha, pretože máme olympijského víťaza Mateja Tótha a bolo by hriechom, keby sme to neurobili. Budem veľmi rád, keď sa nám aj zo strany vlády podarí posunúť niektoré veľké projekty pre Banskú Bystricu ďalej.
„SAZ sa dlhodobo snaží o to, aby na Slovensku vyrástol Národný atletický štadión. Kde inde by mal stáť, ak nie v Banskej Bystrici, kde je VŠC Dukla. „V rámci koncepcie sme ako organizácia dali do návrhu, aby sa vybudoval Národný atletický štadión a ministerstvo obrany s tým súhlasilo. Teraz by sa malo z polohy rozprávania prejsť do konkrétneho riešenia. V súčasnosti máme dva certifikované atletické štadióny, okrem banskobystrického aj v Šamoríne.
Prečítajte si tiež: Aktivity pre žiakov v atletike
V roku 1976 ho v ankete švédskej televízie vyhlásili za najlepšieho športovca Tre kronor všetkých čias. O takmer štvrťstoročie neskôr však miléniová anketa tento výrok zrevidovala. Vo výsledkoch sa objavili aj majstri modernejšej éry. Športovcom storočia sa v tejto vyšportovanej krajine stal iný lyžiar - slalomár Ingemar Stenmark, druhý skončil tenista Björn Borg a až tretí Jernberg.
Sixten Jernberg - legenda bežeckého lyžovania
- Dátum narodenia: 6. februára 1929 v Lime (Dalarna, Švédsko)
- Zomrel: 14. júla 2012 - po dlhom boji s rakovinou.
- Po Björnovi Dähliem druhý najlepší lyžiar storočia v klasických disciplínach
- Štvornásobný olympijský víťaz, bilancia zo ZOH 4 - 3 - 2 (1956: zlato 50 km, striebro 15 km, 30 km, bronz štafeta 4x10 km, 1960: zlato 30 km, striebro 15 km, 1964: zlato 50 km, štafeta, bronz 15 km)
- Štvornásobný majster sveta, bilancia z MS 4 - 0 - 2 (1954: bronz štafeta 4x10 km, 1958: zlato 50 km, štafeta, bronz 30 km, 1962: zlato 50 km a štafeta)
- Dvojnásobný víťaz Vasovho behu (1955, 1960)
- Päťdesiatdeväťnásobný medailista z majstrovstiev Švédska
Podľa Jernberga sa kedysi učila klasická bežecká technika. Jeho diagonálny krok bol výstavný. Od odrazu až po sklz - nádherná súhra. Jeden z najelegantnejších bežkárov. A keďže obliekal snehovo-bielu kombinézu, prischla mu prezývka Biely duch.
Jeho mimoriadna fyzická zdatnosť (diaľkové pochody na bežkách do školy, práca lesného robotníka) sa stala aj predmetom lekárskeho výskumu. Český fyziológ Richard Vinařický, ktorý svojho času prednášal aj v Košiciach, uviedol, že Jernbergovi namerali vôbec najvyššiu spotrebu kyslíka - 5,88 litra. Pri jeho výške (175 cm) a hmotnosti (75 kg) by bola základná spotreba 0,26 litra za minútu. Jeho organizmus teda dokázal zvýšiť dodávku kyslíka 22,6-krát! A od dodávky kyslíka závisí uvoľňovanie energie na svalovú činnosť.
Švédi bilancovali, že v rokoch 1954 - 1964 absolvoval Jernberg na zimných olympijských hrách a majstrovstvách sveta 23 z 24 možných disciplín. Medailu získal v pätnástich (65 percent) a v dvadsiatich skončil v prvej šestke (87 percent)! Bol známy predovšetkým ako vytrvalec, z olympiády má však z deviatich medailí aspoň dve z každej disciplíny.
Dlho držal primát bežca, triumfujúceho na olympiáde v dvoch päťdesiatkach. Až kým nevstúpil na scénu Nór Björn Dählie a nevyrovnal sa mu (Albertville 1992 a Nagano 1998). Ak je už reč o týchto velikánoch stopy, obaja patria k najúspešnejším športovcom zimných olympijských hier. Po zhrnutí celkových bilancií v roku 2006 Dählie viedol (8 - 4 - 0) a Jernberg začínal druhú desiatku (4 - 3 - 2).
Prečítajte si tiež: Úspechy slovenskej atletiky
Ako skvostné možno označiť predovšetkým Jernbergove päťdesiatky. Dve vyhral na zimnej olympiáde (v roku 1956 o 78 sekúnd a roku 1964 o 65,6 sekundy!), dve na majstrovstvách sveta (1958 a 1962). A medzitým dvakrát triumfoval na prestížnom 90-kilometrovom Vasovom behu (1955 a 1960). Na historickom portáli v More sa v cieli vyníma hrdý nápis, ktorý bol aj jeho prikázaním: Fäders Spĺr för Framtids segrar. (V stopách našich predkov za zajtrajšími víťazstvami).
Jernberg napísal na bežkách najkrajšie stránky švédskeho i svetového lyžovania. Vynikajúci taktik s vôľou, ktorá hory prenášala. Prevyšoval ostatných mimoriadnou schopnosťou pripraviť sa na veľké preteky. Posledný zlatý maratón zvládol v predvečer svojich 35. narodenín na seefeldských olympijských tratiach. Na zimnej olympiáde 1964 vyhral s vyše minútovým náskokom. V pretekoch, ktoré vošli do dejín. Dráma drám.
„Teraz už dosť behania,“ vyhlásil Sixten po zlatom maratóne. „Toto považujem za svoj vrchol, najväčší úspech, aký som v športe dosiahol. V Cortine d'Ampezzo pred ôsmimi rokmi som bol ešte mladý. Víťazstvo bolo samozrejmé. Dnes som už pristarý na ťažké boje. Ale mladým pretekárom odporúčam, aby behali všetky trate ako ja. Špecializáciu neuznávam, tá v lyžiarskych behoch neplatí.“
Jeho skvelý rozlúčkový maratón sledoval aj niekdajší profesionálny pästiarsky majster sveta Ingemar Johansson (strieborný medailista z OH 1952 v ťažkej váhe, ktorý v profiringu svojho času zvádzal veľké súboje s Američanom Floydom Pattersonom): „Radšej by som bojoval v ringu desať kôl s akýmkoľvek ťažkým súperom, než bežal na lyžiach päťdesiat kilometrov. Prišiel som však, aby som videl posledné veľké víťazstvo Sixtena Jernberga. Zaslúži si obdiv a úctu všetkých športovcov.“
Každý bol osobnosťou, ale Jernberg sa stal ikonou. Ľudia milovali tohto jednoduchého, prostého robotníka v stope, ktorý nikdy nesklamal. Bol to jeden z najtuhších a najelegantnejších koreňov lyžovania.
Prečítajte si tiež: Atletický klub Žiar nad Hronom
Futbal - Definícia
Futbal (z anglického football, foot = noha, ball = lopta), zastarano kopaná, je kolektívna loptová hra, ktorá je považovaná za najpopulárnejší šport na svete. Futbal je kolektívna hra, jeho praktizovanie sa pozitívne prejavuje aj v sociálnej oblasti, človek tak uspokojuje biologickú potrebu sociálneho naplnenia.
Cieľom futbalového tréningu je maximalizovať a optimalizovať výkon prostredníctvom holistického (komplexného) a vedeckého prístupu. Musíme si uvedomiť, že futbal je však nielen krásna hra umožňujúca hráčom predvádzať jemné technické zručnosti, ale i mužný boj, ktorý v osobných súbojoch prináša.