Pištoľ Walther P38 je 9 mm poloautomatická pištoľ, ktorá bola vyvinutá firmou Walther ako služobná pištoľ pre potreby nemeckého Wehrmachtu. Pistole Walther P38 mala nahradiť pištoľ Luger P.08 z dôvodu veľkej výrobnej náročnosti.
Vývoj a vznik pištole Walther P38
Vo tridsiatych rokoch 20. storočia sa konštruktéri firmy sústredili na vývoj pištole v ráži 9 mm Parabellum (náboj vz. 08), vhodnej pre armádne účely. Snaha využiť konštrukcie spúšťového napínania vo spojení s výkonným nábojom vyústila v prototypy označované Militärpistole a Armeepistole, pričom posledné vývojové štádium predstavovala tzv. Heerespistole. Preto bolo treba vyvinúť pištoľ novú, ktorá by mala moderné prvky (napr. dvojčinná spúšť) a jednoduššiu výrobu.
Walther dodal zbraň označovanú ako Armee Pistole (AP), z ktorej sa vyvinula pištoľ Heeres Pistole (HP) a po niekoľkých zmenách, ktoré požadovala nemecká armáda, vznikla konečná varianta prijatá do výzbroje pod označením P38. Firma Walther začala s dodávkami pistolí pre ríšsku brannú moc v roku 1938, avšak objednávku na prvých 1000 pistolí určených pre zkoušky dostala až v únoru 1939. Ich výrobu zahájila továrna v srpnu téhož roku.
Vzhledem k tomu, že postupně dodávané pistole byly číslovány vzestupně a jejich čísla začínala nulou, jsou dnes označovány jako kusy z tzv. nulové série. Celkový počet pistolí číslovaných tímto způsobem dosáhl přibližně 10 200 kusů, přičemž je lze podle konstrukčních detailů rozdělit na tři základní provedení. Charakteristickým a zjevně patrným znakem pistolí prvního provedení, jichž bylo vyrobeno pouze 1000 (s čísly 01-01000), je vnitřní vytahovač nábojnic vyrobený z pružinové oceli. Druhé provedení již mělo obvyklý vnější vytahovač stejné konstrukce jako u pistolí Walther PP a PPK, avšak v dalších detailech se ještě lišilo od pozdější standardní verze. Celkově se jich vyrobilo 2500 a jejich čísla ležela v rozsahu 01001-03500.
Zavedenie do výzbroje a výroba počas druhej svetovej vojny
Pod označením Pistole 38 bola zavedená 26. apríla 1940 ríšskou brannou mocou do výzbroje armády a jej výroba pokračovala nielen v materskej firme, ale dostala sa v roku 1942 do výrobného programu firmy Mauser-Werke v Oberndorfu. Tretím výrobcom sa v rovnakej dobe stala aj firma Spreewerk v Hrádku nad Nisou. Prvé kusy z nultej série boli dodané armáde v auguste 1939.
Prečítajte si tiež: Výhody elektronického terča na šípky
Do konca druhej svetovej vojny sa pre potreby nemeckej armády vyrobilo približne 1 200 000 kusov. Väčšina zamestnancov továrne však nebola odborne pripravená, čo sa prejavilo na nízkej kvalite produkcie. Nikdy sa nevyrovnala kvalite pištolí vyrobených v nemeckých zbrojovkách.
Ešte pred zavedením pištole P.38 do výzbroje nemeckej armády bola na provizórnych výrobných linkách firmy Walther spustená menšia sériová výroba jej priameho predchodcu, pištole Walther HP, pričom 1 500 kusov bolo vyvezených do Švédska. V roku 1946 prebehla výroba, resp. montáž 3-tisíc kusov pištolí P.38 aj v Českej zbrojovke Strakonice pre potreby čs. armády.
Konštrukčné vlastnosti a funkčnosť
Armádna pištoľ Walther P.38 bola z konštrukčného hľadiska samonabíjacou pištoľou s uzamknutým záverom a dvojčinným spúšťovým ústrojenstvom. Pistole fungovala na principu krátkého zákluzu hlavně. Uzamčení závěru zajišťovala výkyvná závora. Spoušťové ústrojí bylo dvojčinné. Její výhodou bylo jednoduché a lehké rozoberanie, vyčistenie a spätné zloženie. Pistole se dala snadno rozebrat k čištění a měla velmi účinné pojistné systémy, včetně úderníkové pojistky.
Poválečná produkcia a P1
Po skončení druhej svetovej vojny sa zbrojovka presídlila do Ulmu. V roku 1957 sa P38 začala opäť vyrábať pre potreby Bundeswehru pod označením P1. Výroba tohto modelu prebiehala opäť u firmy Walther, teraz v novom závode v Ulmu. Jej rám sa nevyrábal z ocele, ale z ľahšieho duralu. Neskôr došlo ešte k vyztuženiu rámu (model s dalším kolíkem nad spouští). Bundeswehr ju používal až do 90. rokov.
Medzi pištoľami P-38 a P. 1 okrem rozmerov nie sú podstatnejšie konštrukčné rozdiely. Zatiaľ čo však P. -38 má pevný oceľový rám, rám P-1 je z hliníkovej zliatiny, čo spôsobuje, že hmotnosť / bez nábojov/ prvej je 840 g a druhej 772g. Celková dĺžka P-38 je 213 mm a dĺžka hlavne so šiestimi pravotočivými drážkami 127 mm. Pri P-1 je to 218 mm a 124 mm. Obe zbrane majú zásobník na osem nábojov 9x19 mm Parabellum /úsťová rýchlosť 350 m/s / a keďže jeden náboj možno vsunúť do nábojovej komory a zásobník doplniť, má strelec k dispozícii vlastne deväť výstrelov.
Prečítajte si tiež: Všetko o šípoch a lukoch
Výrobcovia Walther P38 počas druhej svetovej vojny
Výroba pištole Walther P.38 prebiehala počas druhej svetovej vojny v troch hlavných zbrojovkách:
- Carl Walther Waffenfabrik AG (materská zbrojovka)
- Spreewerk GmbH, Spandau (pobočný závod v Hrádku nad Nisou)
- Waffenfabrik Mauser z Oberndorfu am Neckar
Tabuľka: Porovnanie Walther P38 a P1
| Parameter | Walther P38 | Walther P1 |
|---|---|---|
| Rám | Oceľ | Hliníková zliatina (dural) |
| Hmotnosť (bez nábojov) | 840 g | 772 g |
| Celková dĺžka | 213 mm | 218 mm |
| Dĺžka hlavne | 127 mm | 124 mm |
Prečítajte si tiež: Hry pre malých ostreľovačov