Cirkevné dejiny nás vnášajú do širšieho a hlbšieho riečišťa než národné, je to koryto univerzálne. Prirodzené, ľudské, národné dejiny sú len jednotlivým prúdom popri mnohých. Nezaniknú tam, ale sa zveľadia, dostávajú nový smysel, nové určenie. Ani jednotlivec nestojí oproti Cirkvi a jej dejinám ako oproti niečomu vonkajšiemu, cudziemu, od neho oddelenému, ale ako proti druhému, nekonečnému pólu vlastného bytia, myslenia, života.
Cirkevné dejiny - koľká to minulosť! Koľká tradícia! Koľká hĺbka časového rozmeru! A jednako sa v nej nesmieme stratiť, zrak výlučne nazpät obracať a tam ho zabudnúť. Náboženský život sa nedá budovať na čírej minulosti, čo akej slávnej. Život Cirkvi je vždy život, vždy prítomnosť.
Stretávanie sa večnosti s časovou situáciou, s úlohami, problémami. Vždy vyrovnávanie sa so situáciou novou a jedinečnou, a to vyžaduje dokonalú otvorenosť, zrelosť, pružnosť ducha. Každá doba, lebo aj v cirkevných dejinách možno hovoriť o generáciách, má zvŕšiť svoju úlohu a k dedičstvu pridať svoj vlastný výkon. Tento výkon sa má merať úmyslami a výkonmi tradície.
Situácie časové bývajú jedinečné, ale dejiny podávajú pokoleniu hlavné princípy na riešenie a skúsenosti na pomoc a posilnenie. Hlavnou silou je „Ja som s vami až do skončenia sveta“ (Mat. 28, 20). Je tu vždy prítomnosť vyššej moci. Každé ľudské dielo má kotviť v nej. Tak sa cirkevné dejiny stanú „magistra vitae“.
Kiež „Cirkevnými dejinami“ aj do nášho života pribudne veľká a vážna moc. Neografia v Turč. Sv. Martine sa vďačne podujala vydať toto štandardné dielo, aby reprezentovalo nielen obsahom, ale aj typografickou formou. Stvorilo sa jedno z najskvelejších výtvorov našej knižnej produkcie. Ako také prevyšuje úpravou aj podobné zahraničné histórie. Opatrené je viacfarebným i hĺbkotlačovým obrázkovým materiálom, príslušnými historickými mapkami, margovými poznámkami a indexom podľa najnovších požiadaviek vedeckej práce. Slovenskej verejnosti sa teda r.
Prečítajte si tiež: Svätý Peter: Vývoj miestnej strelnice
Svätý Peter pochádza z roku 1332, kedy je uvádzaná pod menom Sanctus Petrus (Zenthpeter). Táto zmienka sa viaže k vysväteniu fary a kostola zasväteného menu .... Obec Svätý Peter vznikla pri kostole sv. Petra, doloženom z r. 1332-1560. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1332. Obec sa spomína už pod ....
Svätý Šimon Peter: Život a Povolanie
Sv. Šimon Peter sa narodil v Betsaide pri Tiberiadskom jazere. Jeho otec sa volal Ján (Jonáš). Spolu s ním a s bratom Ondrejom, tiež apoštolom, boli pôvodne .... Peter vyrástol ako Šimon v Betsaide na severnom okraji Galilejského jazera. Betsaida („dom ryby“) bola predovšetkým rybárska usadlosť. Ako každý Žid sa nepochybne pravidelne zúčastňoval na sobotňajšej liturgii v synagóge, no jeho hlavným remeslom bolo rybárčenie.
Život rybára bol poznačený námahou často celonočného bdenia na jazere. Tvrdá robota neprinášala vždy očakávaný výsledok. Tak ako v to ráno, keď ho oslovil Ježiš s prosbou, aby si mohol požičať jeho loďku a učiť z nej zástupy. Po katechéze sa obracia na Šimona so slovami: „Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov!“ (Lk 5, 4).
V úžase a vo vedomí vlastnej hriešnosti prosí: „Pane, odíď odo mňa“ (Lk 5, 8), no Ježiš ho povoláva, aby sa stal „rybárom ľudí“, práve v momente, keď si hlboko uvedomuje svoju nehodnosť. Spolu s ďalšími opúšťa všetko a nasleduje ho. Jeho pôvodné meno bolo Šimon. Býval v Kafarnaume. Ježiš Kristus ho povolal spolu s jeho bratom Ondrejom. V evanjeliovej správe o vyvolení Dvanástich dostal od ....
Ako rybár usídlení v Galileji bol so svojím bratom Ondrejom povolaný, aby nasledoval Krista a stal sa rybárom ľudí. Predstavoval sa ako Šimon, ale Ježiš mu vybral priliehavejšie aramejské Kéfas. Preklad znie Peter a znamená Skala. Ježiš to vysvetlil slovami: Ty si Peter, a na tejto skale vybudujem svoju cirkev a brány pekiel ju nepremôžu. Dám ti kľúče kráľovstva nebeského, a čo odmietneš na zemi, bude odmietnuté v nebi, a čo prijmeš na zemi, bude prijaté v nebi“ (Mt 16,18-19).
Prečítajte si tiež: Svätý Peter - história združenia
Peter ako Skala Cirkvi
Napriek tomu, že „Skala“ stihol tri krát zaprieť svojho učiteľa, dostalo sa mu výnimočného postavenia aj po Ježišovej smrti. Bol prvým z apoštolov, ktorému sa Ježiš po vzkriesení zjavil. Stal sa vodcom kresťanského spoločenstva a na jeho pokyn bolo obsadené miesto po Judášovi Iškariótskom. V mene Krista vykonal niekoľko zázrakov a nedal sa umlčať ani židovským synodom a pripustil kresťanský krst prvého nežida Kornélia. Po zadržaní Herodom Agrippom, zázračným spôsobom unikol z väzenia. Posledným miestom jeho pôsobenia sa stal Rím. Za Neronovho panovania bol umučený. Sám vraj požiadal, aby ho trýznitelia ukrižovali hlavou dole.
Podľa jedného z apokryfických spisov sa mal Peter pokúsiť uniknúť z Ríma. Tušiac, že práve toto mesto bude miestom jeho násilnej smrti. Na ceste vraj stretol Krista idúceho do mesta. Na Petrovu udivenú otázku: Quo vadis, Domine?(Kam ideš, Pane?) odpovedal Kristus, že prichádza do Ríma, aby bol znovu ukrižovaný.
Smrť a Sviatok svätého Petra
Peter zomrel v Ríme, ale presný rok smrti nie je známy. Podľa spoľahlivých historických prameňov zomrel mučeníckou smrťou roku 64 po hroznom .... Podľa tradície boli sv. Peter a Pavol popravení v Ríme približne v rovnakom čase, čo symbolizuje ich spoločné vedenie raného kresťanstva.
Sviatok svätých apoštolov Petra a Pavla sa slávi 29. júna vo všetkých kresťanských cirkvách Východu i Západu.Read more. Peter is considered the very first pope, the first of an uninterrupted line until today as regarded as a foundation politics Professor..
Svätý Peter a Pavol: Dva Stĺpy Cirkvi
Svätci, na ktorých stojí základ Cirkvi a ohlasovanie evanjelia všetkým národom. Dokonale to vystihujú slová prefácie zo slávnosti sv. Petra a Pavla: Jeden nás učí vyznávať vieru a druhý nám objasňuje jej tajomstvá. Ježišových nasledovníkov tam po prvý raz nazvali kresťanmi (porov. Sk 11, 26) a popri Jeruzaleme a Ríme sa azda ako jediné mesto môže hrdiť tým, že v ňom dlhší čas pôsobili obaja apoštoli považovaní za stĺpy Cirkvi - sv. Peter a Pavol. V ich vzťahu, o ktorom vo Svätom písme nenachádzame veľa slov, Antiochia zohrala výraznú úlohu.
Prečítajte si tiež: Všetko o strelnici Svätý Jur
V počiatkoch však práve prítomnosť veriacich z pohanstva bola prijímaná rozpačito zo strany tých, čo boli zo židovstva. Peter - spomenutý aramejským menom Kéfas - podlieha týmto ohľadom a v prítomnosti Židov sa začína odťahovať a oddeľovať od pohanov, čo mu Pavol rázne vyčíta (porov. Gal 2, 14). Jedno z mála stretnutí medzi Petrom a Pavlom, o ktorom máme záznam v Novom zákone, nesie sa tak v atmosfére stretu dvoch postojov: obavy z ohľadov iných na strane Petra a Pavlovej odvahy brániť tých, čo boli - aspoň spočiatku - v menšine.
Zdá sa však, že bratské correctio, napomenutie, neznamenalo zlom v ich vzťahu. Konflikt nezničil ich vzájomný rešpekt (porov. Stojí za zmienku, že sv. Pavol sa v Antiochii zrejme cítil ako doma. Potom ako ho do tamojšej komunity priviedol Barnabáš (porov. Sk 11, 19 - 26), pôsobil v nej ako učiteľ a Antiochia sa stala východiskovým bodom jeho misijných ciest.
V rámci svojho evanjelizačného pôsobenia pochopil, že Boh otvára dvere Cirkvi pre pohanov bez toho, aby museli zachovávať všetky židovské predpisy. Rozprávanie Skutkov apoštolov (porov. Rozhodnutie, že pohanov nie je potrebné zaťažovať prijatím obriezky, znamenalo významný krok v misijnom pôsobení prvotnej Cirkvi. Pavol v Liste Galaťanom spomína, že Peter spolu s ostatnými podali jemu i Barnabášovi „pravicu na znak spoločenstva“ (Gal 2, 9). A Lukáš dodáva, že rozhodnutie prinieslo do Antiochie radosť a útechu (porov.
Hoci Peter i Pavol zastávali rozdielnu víziu ohlasovania evanjelia, obaja boli vnútorne otvorení načúvať Božiemu hlasu v slove Písma a v osobnej skúsenosti. Ochota počúvať sa navzájom predstavuje základ cesty dialógu a akceptovanie rôznych ciest pôsobenia Božieho Ducha pri zachovaní dôležitej podstaty (porov. Obaja, Peter i Pavol, Antiochiu v istej chvíli zanechali a cesty ich nakoniec priviedli do Ríma, kde vydali svedectvo o Kristovi mučeníckou smrťou.
Kľúče Petra sú symbolom jeho autority spojenej s mocou zväzovať a rozväzovať (porov. Mt 16, 18 - 19), čo sa vzťahuje na odpúšťanie hriechov. Ide o Božiu moc lásky, odhalenú Ježišom na Kalvárii a v Petrovom prípade potvrdenú - podľa tradície - smrťou ukrižovaním, podobnou Ježišovi. Meč v Pavlovej ruke v ikonografii pripomína nástroj, ktorým bol zabitý. No pozorné čítanie jeho listov odhalí spojitosť meča s jeho ohlasovaním evanjelia. Nie boj so železným mečom, ale s Božím slovom, ktoré je „účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč“ (Hebr 4, 12). To slovo je nástrojom víťazstva v zápase so zlým (porov.
Kľúče milosrdenstva a meč pravdy Božieho slova sú stĺpmi života Cirkvi ako tí dvaja, ktorých charakterizujú. Jednu z podnetných súhrnných úvah na margo vzťahu sv. Petra a Pavla ponúkol v homílii na slávnosť sv. „Kresťanská tradícia vždy považovala sv. Petra a Pavla za neoddeliteľných. V skutočnosti obaja spoločne predstavujú celé Kristovo evanjelium. V Ríme neskôr ich spojenie ako bratov vo viere dosiahlo osobitný význam. Tiež môžeme vidieť iný protikladný paralelizmus, spojený so súrodenectvom: zatiaľ čo prvá biblická súrodenecká dvojica nám ukazuje dôsledok hriechu, pre ktorý Kain zabil Ábela, Peter a Pavol napriek veľkému rozdielu a vzájomnému vzťahu, v ktorom nechýbali konflikty, realizovali nový, autentický a podľa evanjelia prežívaný spôsob bratstva, uskutočniteľný milosťou Kristovho evanjelia, ktorá v nich pôsobila.