Šiesty apríl sa už niekoľko rokov slávi ako Medzinárodný deň športu pre rozvoj a mier. Dátum nebol vybraný náhodne. Šiesteho apríla 1896 sa totiž v Aténach začali prvé novoveké olympijské hry - oficiálne Hry I. olympiády. Aktuálne si pripomíname 125. výročie tejto pamätnej chvíle.
Obnovením antických olympijských hier v modernej ére sa podarilo po viac než 1600 rokoch vzkriesiť tradíciu, s ktorou sa v súčasnom svete nedá porovnať nič. Antické olympijské hry sa konávali v pravidelných štvorročných intervaloch v Olympii v gréckom kraji Élis už od roku 776 pred n. l. Podľa dochovaných záznamov sa až do striktného zákazu ich usporadúvania v roku 394 n. l. dovedna uskutočnilo 293 olympijských hier! V antike sa olympijskými hrami rozumeli oslavy na úvod štvorročného obdobia, nazývaného olympiáda.
Zrod modernej atletiky
IAAF vznikla v roku 1912 ako Medzinárodná federácia amatérskej atletiky, od roku 2001 fungovala pod rovnakou skratkou a názvom Medzinárodná. V roku 1912 bola založená Medzinárodná atletická federácia (IAAF). International Association of Athletics Federations, skrátene IAAF) je najvyššia svetová organizácia riadiaca atletiku.
V roku 1961 bola založená Medzinárodná federácia orientačného behu (IOF). Majstrovstvá sveta sa po prvý krát uskutočnili vo Fínsku v roku 1966.
História MS sa začala písať pred 40 rokmi, v čase, keď už všetky veľké športy mali dávno svoje šampionáty. Atletickí funkcionári dlho chránili výnimočnosť olympijských hier. Dovtedy si atletika strážila štatút amatérskeho športu, ak sa objavovalo štartovné, tak nanajvýš pod stolom.
Prečítajte si tiež: Vývoj a použitie nemeckých samopalov v 2. svetovej vojne
Vývoj a zmeny v atletike
Na 4. MS v Štuttgarte 1993. Atléti už videli, že medzinárodná federácia stále viac bohatne a oni z toho nič nemajú, začali rebelovať. Šampionát sa konal v Nemecku a Nebiolo vybavil, že všetci majstri sveta dostanú mercedes. Teda stále nie peniaze.
MONACO. Svetová atletika (WA) predĺžila dištanc pre Rusko aj na ďalší rok, aj keď ocenila snahu krajiny a pokrok v reformách smerujúcich k očiste po dlhodobom štátom riadenom dopingu.
Rada Svetovej atletiky (WA) schválila kvalifikačný systém a limity na majstrovstvá sveta 2022 v americkom Oregone (15. - 24. júla 2022) a na juniorské MS 2021 v kenskom Nairobi. Systém ostáva rovnaký ako v roku 2019, keď sa na MS v Dauhe dalo kvalifikovať buď splnením limitu, alebo vďaka postaveniu vo svetovom rebríčku, ak sa v danej disciplíne nenaplní predpokladaný počet štartujúcich.
Dvanásty ročník prestížnej Diamantovej ligy sa začne 23. mája, avšak nie v marockom hlavnom meste Rabat, ako sa pôvodne plánovalo, ale napojon v britskom Gatesheade. Preteky v Maroku pre koronavírusovú pandémi zrušili.
Atletika. IAAF je minulosťou. Atletická organizácia bude niesť nový názov. Svetová atletika (anglicky: World Athletics, WA; do roku 2019 Mezinárodní.
Prečítajte si tiež: Nemecké zbrane 2. svetovej vojny
Svetové atletické udalosti
V minulosti hetrik dosiahli Etiópčan Kenenisa Bekele a Keňania Paul Tergat a John Ngugi.
Tokio bude hostiť majstrovstvá sveta v roku 2025, japonská federácia vtedy oslávi 100 rokov. Svetová atletika (WA) na svojom zasadnutí v.
Olympijské hry v Aténach prebudili celogrécke nadšenie a aj keď počet účastníkov zo zahraničia bol veľmi malý, skončili sa s veľkým úspechom. Štartovalo na nich 245 športovcov, reprezentujúcich 14 národných olympijských výborov. Drvivá väčšina účastníkov však bola z Grécka. Všetci olympionici boli muži.
Významné výkony a ocenenia
Švédsky žrdkár Armand Duplantis a americká bežkyňa Sydney McLaughlinová-Levronová sa stali Svetovými atlétmi roka 2025. Panovnícky tandem kráľovnej športov slávnostne vyhlásili a korunovali v nedeľu na ceremoniáli World Athletics Awards v monackom Monte Carle.
Holandská bežkyňa Femke Bolová a švédsky žrdkár Armand Duplantis sú európski atléti roka 2025. V kategórii vychádzajúcich hviezd sa honoru v ankete Golden Tracks dočkali Švajčiarka Audrey Werrová a Poliak Hubert Troscianka.
Prečítajte si tiež: Vývoj nemeckých pušiek počas vojny
Na 45. majstrovstvách sveta v krose v Parku priateľstva v srbskom Belehrade uspeli minuloroční šampióni. Beatrice Chebetová z Kene aj Uganďan Jacob Kiplimo obhájili lanské tituly z austrálskeho Bathurstu.
Svetovými atlétmi roka 2024 sa stali šprintér Letsile Tebogo a vytrvalkyňa Sifan Hassanová. Nečakaných víťazov vyhlásili na ceremoniáli World Athletics Awards 2024 v monackom Monte Carle.
Eliud Kipchoge utvoril na 48. ročníku maratónu v Berlíne svetový rekord 2:01:09 h. Tridsaťsedemročný Keňan zlepšil vlastné maximum zo 16. septembra 2018 tiež v Berlíne presne o 30 sekúnd.
Svetovými atlétmi roka 2021 podľa Svetovej atletiky (World Athletics) sa stali jamajská šprintérka Elaine Thompsonová-Herahová a nórsky prekážkar na 400 m Karsten Warholm.
Olympijský víťaz vo vrhu guľou z Ria de Janeiro 2016 Ryan Crouser utvoril na úvodnom podujatí atletického seriálu American Track League v americkom Fayetteville halový svetový rekord 22,82 m.
Fabrice Hugues Zango utvoril na mítingu vo francúzskom Aubiere halový svetový rekord v trojskoku výkonom 18,07 m z poslednej série. Africký rekordér z Burkiny Faso zlepšil doterajšie historické maximum 17,92 m Francúza Teddyho Tamgha zo 6. marca 2011 z halových ME v Paríži o 15 cm.
Svetovými atlétmi roka podľa Svetovej atletiky (World Athletics) sa stali skokani - v mužskej kategórii švédsky žrdkár Armand Duplantis a v ženskej trojskokanka z Venezuely Yulimar Rojasová.
Titul polmaratónskeho majstra sveta v poľskom meste Gdynia získal Uganďan, ale nie svetový rekordér na 5000 a 10 000 m Joshua Cheptegei. Skvelým záverom si vybojoval zlato ešte ani nie 20-ročný Jacob Kiplimo v osobnom rekorde a rekorde šampionátu 58:49 min, keď so svoj osobák zlepšil až o 3:04 min!
Dopingové škandály v atletike
Svetový šampión z Dauhy 2019 v behu na 100 m a v štafete na 4 x 100 m Christian Coleman dostal dvojročný zákaz činnosti od 14. mája 2020 za to, že ho antidopingoví komisári počas 12 mesiacov trikrát nezastihli na mieste nahlásenom v systéme ADAMS, do ktorého športovci zaznamenávajú miesto svojho pobytu pre potreby testovania.
Ben Johnson, fenomenálny kanadský šprintér. Hviezdou atletického neba sa stal v 80. rokoch minulého storočia. Bol najrýchlejším mužom planéty. Jeho svetový rekord na 100 m z MS v Ríme v roku 1987 s hodnotou 9,83 sekundy dlho nikto neprekonal.
Na OH v Sydney priam explodovala. Američanka Marion Jonesová na najprestížnejších hrách získala tri zlaté a dve bronzové medaile v disciplínach 100 m, 200 m, 4x100 m, 4x200 m a skok do diaľky.
Po Benovi Johnesovi prišli ďalšie škandály. Tie sa však prevalili až v roku 2003. Bývalý šéf americkej Antidopingovej agentúry zverejnil zistenia, podľa ktorých od roku 1988 až po rok 2000 dopovalo vyše 100 špičkových amerických atlétov.
V tom istom roku prepukla aféra BALCO. Na povrch vyplávali skutočnosti, podľa ktorých spoločnosť BALCO, ktorá pre laboratória analyzovala krv a moč, vyrábala látku - hormón THG. Látku mala užívať väčšina amerických atlétov.
Tabuľka: Najúspešnejšie krajiny na OH 1896
| Poradie | Krajina | Počet medailí | (Zlato-Striebro-Bronz) |
|---|---|---|---|
| 1. | Grécko | 86 | (10-19-18) |
| 2. | USA | 47 | (11-6-2) |
| 3. | Nemecko | 30,5 | (7-4-3) |
| 4. | Francúzsko | 25 | (5-4-2) |
| 5. | Veľká Británia | 14,5 | (3-3-1) |