EUGENE. Nigérijčanka Tobi Amusanová prekonala v behu na 100 m prekážok na majstrovstvách sveta v atletike v americkom Eugene svetový rekord. V semifinále stanovila nový svetový rekord v behu na 100 metrov prekážok časom 12,12 sekundy. Dvadsaťpäťročná Amusanová zlomila doterajšie maximum Američanky Kendry Harrisonovej 12,20 s, ktoré platilo od roku 2016.
Vo finále získala historicky prvé zlato pre svoju krajinu a bežala ešte rýchlejšie, no víťazný výkon 12,06 s nevošiel do tabuliek pri príliš silnú podporu vetra +2,5 m/s. Druhá finišovala Jamajčanka Britany Andersonová a tretia skončila úradujúca olympijská šampiónka Jasmine Camachová-Quinnová z Portorika (obe 12,23 s). Harrisonovú nechala suverénne za sebou v semifinále i finále.
"Verila som mojim schopnostiam, no na tomto šampionáte som neočakávala svetový rekord. Cieľ bol iba predviesť čo najlepší výkon a zvíťaziť, tak ako vždy. Svetový rekord je bonus. Vedela som, že na to mám, ale nemohla som uveriť obrazovke po semifinále," povedala prvá nigérijská majsterka sveta pre agentúru AFP.
"Pred finále som sa snažila zostať pokojná, zhlboka som sa nadýchla a myslela som na to, že musím splniť moju úlohu. Vyšlo to veľmi dobre.
Jamajská atlétka Danielle Williamsová sa po ôsmich rokoch stala opäť majsterkou sveta v behu na 100 m prek. Na šampionáte v Budapešti zvíťazila vo štvrtok večer z krajnej dráhy časom 12,43 s. Striebro na najkratšej prekážkovej trati získala úradujúca olympijská šampiónka Jasmine Camachová-Quinnová z Portorika výkonom 12,44, tretia bola Američanka Kendra Harrisonová za 12,46.
Prečítajte si tiež: Biatlon a Svetový pohár
Lenže držiteľka najrýchlejšieho času histórie a obhajkyňa titulu Tobi Amusanová z Nigérie skončila až na 6. mieste. Harrisonová si dobehla po medailu, no po vylepšení svetového výkonu roka na 12,24 v rozbehu sa od nej očakávalo viac. Všetky súperky zaskočila z druhej dráhy 30-ročná Williamsová, ktorá tak do zbierky pridala tretí cenný kov, keď má na konte aj bronz z Dauhy 2019.
Ďalšie Výkony a Rekordy
- Slovenská atlétka Laura Frličková zabehla na ME do 18 rokov nový európsky dorastenecký rekord na 100 m prekážok časom 12,86 s.
- 17-ročná Frličková prekonala rekord Francúzky z roku 2017 o 0,12 s, čo je na 100-metrovej trati výrazný rozdiel.
- Cyréna Sambová-Mayelová má dnes 23 rokov, na júnových majstrovstvách Európy v Ríme vyhrala zlato na 100 m prek. vďaka novému francúzskemu rekordu 12,31 s, ktorý je zároveň 12.
- Holanďanka Femke Bolová potvrdila pozíciu hlavnej favoritky a získala zlato v behu na 400 m prek. výkonom 51,70 s.
Základná Charakteristika a Pravidlá Behu na 100 m
Najkratšia šprintérska disciplína mužov a žien sa stala najpopulárnejšou atletickou diciplínou. Jej víťaz sa označuje ako najrýchlejší človek našej planéty. Dôležitou časťou najkratšieho atletického behu je štart pretekov. Súťažiaci štartujú s tzv. "nízkeho štartu". Reakčný čas šprintéra je v súčasnosti meraný elektronickým zariadením. Ak je reakčný čas kratší ako 0,100 sekundy považuje sa to za predčasný štart. V súťaži je povolený iba jeden pokazený (predčasný štart). Ďalší pokazený štart znamená automatickú diskvalifikáciu atléta, ktorý sa aktuálne previnil.
Meranie času šprintéra sa zastaví v momente, keď sa jeho hruď dostane na úroveň cieľovej čiary (platí to od roku 1932). Pri šprinte na 100 metrov sa meria i podpora vetra. Povolená podpora vetra je 2 metre za sekundu.
Stručná História
Disciplína bola zaradená do programu mužských atletických disciplín už na prvých novodobých olympijských hier v roku 1896 v gréckych Aténach. Ženy absolvovali na olympijských hrách túto disciplínu po prvá krát v roku 1928 v holandskom Amsterdame. V roku 1972 vyrovnala svetový rekord v behu na 100 m žien Slovenka Eva Glesková - Lehocká časom rovných 11,0 sekundy, ktorý dosiahla na pretekoch v Budapešti 1. 7.
Taktika
Pri štarte sa šprintér súťaží na dosiahnutie najkratšieho reakčného času, t.j. času medzi štartovým výstrelom a opustením štartových blokov. Zvýšením frekvencie krokov sa snaží dosiahnuť maximálnu rýchlosť v bode okolo 60 metrov, kde je šprintérov bežecký krok na maxime. Po prebehnutí 80 metrov sa atlét usiluje udržať vysokú frekvenciu bežeckých krokov, čím eliminuje prirodzené znižovanie rýchlosti.
Prečítajte si tiež: Program Svetového Pohára v Biatlone
Technika
Šprintér s hlbokým nádychom zakľakne do štartových blokov a zadrží dych. Po štartovom výstrele šprintér vydýchne a začne pracovať ramenami a nohami. Štartové bloky opúšťa v čo najkratšom čase pod uhlom cca 45 až 50° a postupne s naberaním rýchlosti vzpriamuje postavu. Šprintér sa dostane do bežeckej pozície väčšinou medzi piatym a ôsmym bežeckým krokom. Atlét beží s prenesenou váhou na špičky nôh, pätami sa nedotýka povrchu dráhy. Bežec postupne zvyšuje frekvenciu bežeckých krokov až po maximálnu rýchlosť. Špičkoví šprintéri dosahujú frekveciu 5 krokov za sekundu s rýchlosťou 12 metrov za sekundu (viac ako 40 km/h).
Výsledky MS v Budapešti
MS v Budapešti - finálové výsledky:
- 100 m prek.: 1. Danielle Williamsová (Jam.) 12,43 s, 2. Jasmine Camachová-Quinnová (Portoriko) 12,44, 3. Kendra Harrisonová (USA) 12,46.
Rekordy
- Svetový rekord: 12,12 s, Tobi Amusanová
- Olympijský rekord: 12,26 s, Jasmine Camacho-Quinnová
- Rekord MS: 12,12 s, Tobi Amusanová
- Český rekord: 12,73 s, Lucie ....
Prečítajte si tiež: Výsledky Svetového Rebríčka Biatlonu