Slovensko je krásna a pestrá krajina, ktorá ponúka nespočetné množstvo možností na jazdu na bicykli. Nádherné trasy nájdeme v rôznych regiónoch, a tento článok vás prevedie niektorými z nich.
Hnilecká cyklomagistrála
Na začiatok zamierime na východné Slovensko a pozrieme sa na Hnileckú cyklomagistrálu. Trasa, o dĺžke zhruba 70 kilometrov, prechádza malebným údolím rieky Hnilec, ktorú lemujú lesné masívy Slovenského rudohoria. Spája dve významné strediská cestovného ruchu - vodnú nádrž Palcmanská Maša v Národnom parku Slovenský raj (konkrétne obec Dedinky), a priehradu Ružín pri mestečku Margecany.
Cyklomagistrála je vedená po cestách II. a III. triedy, miestnych komunikáciách a krátko aj po lesnej ceste. Väčšia časť ciest má asfaltový a penetrovaný povrch. Pohodlnú jazdu spríjemňuje tiché prostredie krásnej prírody. Zastaviť sa môžeš v baníckych obciach po ceste (prechádza 11 dedinkami a 2 mestami). V niektorých z nich sa dajú vidieť prvky autentického vidieckeho života, prvky pôvodnej architektúry, či cirkevné i svetské budovy historického významu.
Pohodová trasa pre cestné bicykle popri čarovných vodných plochách v obklopení hôr i rázovitých dediniek kopíruje železničnú trať, takže môžeš kedykoľvek zoskočiť zo sedla a na putovanie za krásami a oddychom využiť i vlak. Trasa sa kľukatí dolinou medzi roztrúsenými obcami, prechádza mestečkom Gelnica a cez obec Jaklovce odbočuje ponad ústie rieky Hnilec k priehrade Ružín.
Cykloturistika z Popradu do Lopušnej doliny
Ak budeš v Poprade alebo v okolí na výlete či na dovolenke s rodinkou a počasie ti bude priať, určite sa vyber na cykloturistiku z Popradu do Lopušnej doliny. Nachádza sa tam nová 26 kilometrová asfaltová cyklotrasa, ktorá vedie od Námestia Sv. Egídia v centre Popradu popri rieke cez Svit až do Lopušnej doliny. Späť môžeš ísť opačným smerom alebo aj novo vybudovanou cyklotrasou z Lopušnej doliny cez les do Spišskej Teplice a následne späť do centra Popradu.
Prečítajte si tiež: Tatranská Javorina a lovecký zámoček
Tatranská vrchárska koruna
Väčšou výzvou je ďalšia trasa, ktorá ťa zavedie do Vysokých Tatier. Legendárna Tatranská vrchárska koruna je cyklistická trasa, ktorá vedie cez štyri stúpania. Všetky sa dajú zdolať na cestnom bicykli. Na vzdialenosti zhruba 90 kilometrov budeš čeliť stúpaniam na Popradské pleso, Sliezsky dom, Hrebienok a Štart s celkovým prevýšením približne 2300 výškových metrov. Miesto štartu ti odporúčam voliť niekde v podhorí, napr. v Štrbe, aby si mal trochu času na zahriatie pred prvým kopcom. Na parkoviskách „hore“, napr. aj priamo na odbočke na Popradské pleso, býva zvyčajne plno.
Stúpanie na Sliezky Dom je to jedno z najťažších na Slovensku, ktoré je zjazdné na cestnom bicykli. Stúpanie je ostré, s minimom miest na „odfúknutie si“. Nenájdeš tu žiadne serpentíny, kde sa sklon na okamih zvolní. Výjazd sa končí vo vyššej nadmorskej výške, takže nezabudni na vestu alebo „fukérku“. Dole je treba ísť opatrne, hlavne na „cesťáku“, pretože asfalt je miestami dosť poničený.
V strede Smokovca odboč na tretí kopec v poradí, Hrebienok. Stúpanie má rovnomerný sklon, nie je ľahké, ale je jazditeľné. Asfalt je v celkom dobrej kvalite a cesta je dosť široká, takže aj zjazd je celkom fajn. Posledný kopec sa nachádza v Tatranskej Lomnici. Stúpanie na Štart je podľa parametrov asi najľahšie z celej trasy. Napriek tomu ho nesmieš podceniť. Cesta späť je už pohoda s výhľadom na krásnu panorámu našich Tatier. Kdekoľvek na trase vieš zbehnúť „dolu“ a po starej ceste si vytočiť nohy až k miestu, kde si zaparkoval auto. Celkové výškové metre nie sú ohurujúce, ale intenzitu stúpaní určite pocítiš.
Cyklotrasa okolo Liptovskej Mary
Keď už sme na Liptove tak ešte si krátko povieme o trase okolo Liptovskej Mary. Trasu môžeš začať kdekoľvek, my ti však odporúčame Liptovský Mikuláš. Cyklotrasa má dve alternatívy. Buď sa vydáš na cestnom bicykli po cestách cez jednotlivé obce, kde je premávka vďaka diaľnici pomerne málo frekventovaná. Jej dĺžka na cestnom bicykli je asi 40 kilometrov. Druhou možnosťou je offroadový okruh na horskom alebo gravelovom bicykli. Ten je trochu dlhší a náročnejší, má zhruba 55 kilometrov. Terén je členitý, ale bez dlhých alebo príliš náročných stúpaní. Trasa ponúka krásne, príjemné prírodné prostredie s jedinečným výhľadom na Liptovskú kotlinu.
Vážska cyklomagistrála
Ďalším naším tipom je Vážska cyklomagistrála. Najdlhší súvislý úsek je vyznačený z Hlohovca až do Strečna, s dĺžkou viac ako 166 kilometrov. Vážska cyklomagistrála ja najstaršou značenou cyklotrasou na Slovensku. Prechádza štyrmi krajmi - Nitrianskym, Trnavským, Trenčianskym a Žilinským.
Prečítajte si tiež: Tatranská Lomnica: Lovecký zámoček
Z Hlohovca sa vydáš popri Vážskom kanáli k hati Drahovce. Následne pokračuj okolo Sĺňavy po cyklochodníkoch, ktoré ťa prevedú centrom mesta Piešťany. Z Piešťan trasa vedie po vybudovanom chodníku do obce Horná Streda. Po vynovenom povrchu hrádze sa dostaneš až do Nového mesta nad Váhom. Tu si vieš spraviť zachádzku do rekreačného strediska Zelená Voda.
Trasa z Nového mesta nad Váhom pokračuje po vybudovanej asfaltovej hrádzi až do Trenčína. Z Trenčína trasa mierne stúpa až ku Skalke a pokračuje do Nemšovej. Z Nemšovej pôjdeš cez obce Bolešov, Borčice a Kameničany, za ktorými sa nachádza odbočka ku vzácnemu kostolíku Pomínovec. Ten sa nachádza v poli pri obci Sedmerovec. Trasa pokračuje cez Pruské, Horovce až do Lednických Rovní. V mestečku sa nachádza krásny kaštieľ s rozsiahlym parkom.
Z Lednických Rovní pokračuj do mesta Púchov. Ak nechceš, samotné mesto nemusíš navštíviť, trasa ťa odkloní mimo a po hrádzi pokračuje do Nimnických kúpeľov a okolo vodnej nádrže Nosice. Popri Považskej Bystrici sa dostaneš až do Považského Podhradia, odkiaľ pokračuj k obci Mikšová, kde už vstupuješ do Žilinského kraja. Po ceste II/507 magistrála prichádza na začiatok mesta Bytča a prechádza uličkami mesta.
Cez obce Marček a Divinka prídeš do Žiliny, kde v miestnej časti Považský Chlmec odboč doprava k Budatínskemu zámku. Pri zámku sa nachádza Budatínsky cyklopoludník a cyklomagistrála prechádza Budatínskym parkom. Cez park je však potrebné bicykel pretlačiť, nakoľko je tam zakázané bicyklovanie. Po „prechádzke parkom“ 😂 trasa pokračuje po šotoline popri rieke Váh až k vodnému dielu Žilina. Odtiaľ sa po hrádzach okolo VD Žilina najprv po asfaltovej ceste, ktorá sa neskôr zmení na spevnenú štrkovú cestu, dostaneš až do Strečna.
Okruh cez Čičermanské sedlo a Fačkovské sedlo
Jednou z trás v regióne Horné Považie je okruh, ktorý začína a končí v Prievidzi. Za miesto štartu si ale môžeš zvoliť napr. Rajec, Martin, či Turčianske Teplice. Okruh patrí svojím celkovým prevýšením viac ako 1 700 nastúpaných metrov medzi náročnejšie. Má však veľkú výhodu v tom, že vedie z veľkej časti mimo hlavné cesty.
Prečítajte si tiež: Architektonický skvost – Tatranská Javorina
Z Prievidze sa vydáš na sever a cez Nedožery-Brezany, Nitrianske Pravno a Tužinu vystúpaš do Čičermanského sedla. Odtiaľ sa spustíš cez Gápel až dole ku ceste, ktorá vedie Zliechovskou dolinou. Tu odboč vpravo a pokračuj v stúpaní ku obci Zliechov. Na vrchole stúpania sa nespustíš dole do Zliechova, ale odbočíš vpravo smerom na Čičmany. Po klesaní prídeš do známej dedinky Čičmany.
Pokračuj ďalej a sklesáš až k ceste číslo 64, kde odbočíš vpravo a začneš stúpať na Fačkovské sedlo. Na vrchole máš možnosť sa občerstviť. Potom pokračuj zjazdom až do Kľačna. Na tomto úseku musíš počítať s väčšou premávkou. V Kľačne sa vyber smerom na Kláštor pod Znievom. Cestu ti „spríjemní“ stúpanie na Diel. V dlhom klesaní okolo Vrícka prídeš do Kláštora pod Znievom a pokračuješ až na križovatku s cestou číslo 519.
Tu odbočíš vpravo a cez Moškovú, Slovenské Pravno a Rudno prídeš do Jasenova. Vystúpaš na Vyšehradské sedlo a klesaním cez Vyšehradné sa dostaneš naspäť do Nitrianskeho Pravna. Tu sa napojíš na pôvodnú trasu, ktorou si prišiel, a po necelých 12 kilometroch si v Prievidzi. Celá trasa ponúka zvlnený terén, kopce sú tak „akurát“ a dôležité je, že sa ide cez les s minimom premávky.
Cyklotrasa v Gaderskej doline
Posledným doporučením je tip na rodinný cyklovýlet, ktorý pohladí dušu všetkých generácií. V Gaderskej doline, vo Veľkej Fatre, vymlel horský potok vo vápencových skalách nádherný kaňon. Dolina je jednou z najdlhších vo tomto národnom parku. Trasa vedie miernym terénom po kvalitnej, udržiavanej asfaltovej cyklotrase. Samotná dolina je dlhá 7 kilometrov. Potom sa rozdvojuje na dve cesty.
Vpravo sa dostaneš do doliny Selenec, z ktorej je prístupný len úsek po skalné zúženie Čertova brána. Cestou vľavo nájdeš Dedošovú dolinu. Tou vedie oficiálna cyklotrasa ďalších 7 kilometrov. Jazdu dolinou zvládnu aj deti a nudiť sa určite nebudú.
Trasa Tatranská Kotlina - Lendak - Bachledova Dolina - Antošovský Vrch - Blaščatská Dolina - Monkova dolina - Strednica - Ždiar - Tatranská Kotlina
V Tatranskej Kotline nasadáme na požičané bicykle. Hovorí sa, že najkrajší pohľad na svet je z konského chrbta. Ja by som dodal, že zo sedla svojho bicykla.
Vyrážame smer Lendak. Ideme na jeho samý koniec. Zastavujeme sa pred sochou Božieho Srdca. Vraciame sa späť. Na námestí dokupujeme v miestnych potravinách vodu a proviant. Pokračujeme okolo kostola. Potôčik menom Rieka nás vyvádza von z dediny. Je letný úpek, na poľnej ceste sa pečieme ako kurence, len kde-tu pod lesom sa nájde tieň. Zastavujeme a oddychujeme. Keď sa objaví mostík cez potok, prechádzame ním na druhú stranu. Tu prichádza riadne stúpanie na dažďami vymletom chodníku. Miestami tlačíme, inde sa kúsok darí pedálovať. Po ľavej strane míňame malú zjazdovku. Začíname tušiť blížiace sa stredisko Bachledova dolina.
Tesne pred príchodom na hlavnú cestu Tatranská Kotlina - Ždiar zatáčame vpravo. Takto bravúrne opúšťame hustú premávku. Aspoň sme si to mysleli. Vzápätí nastáva vytriezvenie v podobe prudkého stúpania, nie to div, veď máme namierené pod Antošovský Vrch. Toto už zvládame len z posledných síl, vieme, že sa musíme doplaziť k potravinám na začiatku Ždiaru. V mihotajúcom sa teplom vzduchu nad asfaltom vidíme obchod ako fatamorgánu. Prechádzame okolo zopár domčekov a rútime sa do ústia Blaščatskej doliny. Dostávame sa k vytúženej pauze na doplnenie tekutín.
Sme na asfaltovom teréne. Vzduch už nie je taký horúci. Na polceste k Monkovej doline míňame zatvorené akési miniobčerstvenie s názvom v štýle “U Ježibaby” či tak nejak. Cestou sa otvárajú výhľady na hrebeň Spišskej Magury s roztrúsenými domčekmi. Vidieť Havran a Ždiarska vidlu, pod ktoré smerujeme. Nebadaným stúpaním prichádzame k prístupu do Monkovej doliny. Cítiť osviežujúci chládok. Mohli by sme ísť k jednej z najfotogenickejších horární v šírom okolí. Ale videli sme ju temer stokrát, ešte od dôb kočíkovania, a tak naša cesta vedie priamo k hotelu. Na terase si môžeme dať teplý obed, ale nám stačia tekutiny. Ďalej pokračujeme do samého ústia Monkovej doliny. Za skalami Plošové turne musíme prechádzať potok najskôr lávkou a nakoniec brodom. To je zlatý klinec.
Čaká nás prudký výšvih na Strednicu. Sme na druhom najvyššom bode dnešného putovania. Výhľady sú excelentné. Hrebeň “Belianok” s vrcholmi Nový vrch, Havran, Ždiarska vidla či oproti západný koniec Spišskej Magury.
Volíme si inú cestu akou sme sem prišli. Záznam našej “cyklovačky” bude mať tak tvar ležatej osmičky. Prechádzame cez hlavnú cestu a začíname si užívať zjazd goralskou dedinou. Sem-tam sa pozrieme na tunajšie zachovalé drevenice, ale hlavne treba dávať pozor pred seba, sme predsa na ceste. V polovici Ždiaru, v mieste, kde sa pomaly rozpadá drevená ubytovňa Tatra a oproti Protež, prechádzame na cyklochodník. Za spomínaným veľkokapacitným parkoviskom rozpadnutý asfalt strieda šotolina nedávno otvoreného cyklochodníka. Kde-tu máme výhľady na hrebeň Skalka - Pálenica a záver “Belianok”. Na ich hrebeni sú zreteľne vidieť Skalné vráta pod Bujačím vrchom. Nikoho-nikde ako takmer celý deň, samozrejme, okrem “Bachledky”. Napokon míňame opustený lom využívaný ako cvičná via ferrata. Prichádzame do Tatranskej Kotliny. Naše putovanie končí.
Trasy v Belianskych Tatrách
- Monkova dolina: 5 km dlhá dolina v severnej časti Belianskych Tatier s náučným chodníkom.
- Zadné Meďodoly: Náučný chodník začínajúci v Tatranskej Javorine a končiaci na Kopskom sedle.
Chodník korunami stromov v Bachledovej doline
V srdci Pieninského národného parku Vás čaká 1 234 m dlhá prechádzka po netradičnom chodníku. Na lesy Spišskej Magury sa pozriete takmer z vtáčej perspektívy v obci Ždiar v Bachledovej doline. Sponad korún stromov uvidíte miestne lesy s nadhľadom.
tags: #tatranska #vidla #cyklotrasa