V súčasnosti niektoré skupiny ľudí v súvislosti s rekolonizáciou veľkých šeliem (vlk, medveď) často hovoria o tom, že vlk sa môže stať v podmienkach strednej Európy regulačným faktorom pri znižovaní stavov raticovej zveri.
Idú vo svojom tvrdení tak ďaleko, že vlk by mohol podľa nich dokonca v tomto ohľade nahradiť tradičné poľovníctvo.
Vychádzajme z informácie, ktorú predniesol prof. Dr. Sven Herzog na konferencii v Židlochoviciach, že jeden vlk spotrebuje zhruba 50 ks raticovej zveri za rok.
Keď túto hodnotu 499 ks vynásobíme údajom od prof. Dr. Herzoga, t. j. že jeden vlk spotrebuje zhruba 50 ks raticovej zveri za rok, dostaneme údaj o tom, koľko kusov raticovej zveri by tento počet vlkov spotreboval za rok tzn. 24 950 ks raticovej zveri ročne.
Takže pre dosiahnutie stavu uvedeného v poľovníckej ročenke by museli stavy vlka dosahovať hodnotu 4 144 resp. 3 996 ks.
Prečítajte si tiež: Poľovnícky tesák: Zbraň pre poľovníkov
S využitím jednoduchej matematiky môžeme ísť ešte ďalej, teda k ďalšej našej veľkej šelme - medveďovi.
Písalo sa tam, ako sa v Chorvátsku rieši situácia s populáciou medveďa.
Uvádza sa, že Chorvátsko s celkovou rozlohou 56 590 km² a hustotou obyvateľstva 72 obyv./km² má veľkú populáciu medveďa.
Podľa súčasných odhadov tam žije okolo 1 000 medveďov.
Prvý parameter, z ktorého som vychádzal, bola rozloha Slovenska 49 035 km².
Prečítajte si tiež: Ako vybrať držiak na pušku
Porovnal som hodnoty rozlohy Chorvátska s rozlohou Slovenska, vychádzajúc z jednoduchého predpokladu, že čím je rozloha menšia, tým menšia veľkosť biotopu bude prístupná medveďom.
Potom som si zobral druhý parameter a tým bola hustota obyvateľstva na Slovensku 110 obyv./km².
Aj túto hodnotu som porovnal s hustotou obyvateľstva v Chorvátsku, pričom v tomto prípade som vychádzal z jednoduchého predpokladu, že čím je hustota obyvateľstva vyššia, tým menšiu veľkosť biotopu budú mať medvede k dispozícii.
Prezentujeme výsledky spracované v rámci Poľovníckej štatistickej ročenky SR za uplynulú sezónu 2018/2019.
Jelenia zver
Primerane k vykázaným jarným kmeňovým stavom (JKS) 69 944 jedincov (oproti jari 2017 +506) predstavoval plán lovu 48 629 jedincov.
Prečítajte si tiež: Nálepky pre milovníkov prírody
Bol o 7 089 vyšší ako plán lovu v roku 2017.
V skutočnosti sa podľa hlásení poľovníckych hospodárov ulovilo 42 937 jedincov (odstrel), o 4 572 viac ako v roku 2017.
Dosiahnutý odlov je najvyšší za celé obdobie vyhodnocovania poľovníckej štatistiky od roku 1968.
Opäť je to dôkaz toho, že poľovníci pristupujú k predpísanej redukcii stavov jelenej zveri zodpovedne.
No keďže súčasné JKS prekračujú až 2,1-násobne optimálne stavy stanovené koncepciou do roku 2030, ostáva pred nami ešte veľa práce.
Okrem odstrelu sa 106 jedincov jelenej zveri odchytilo a 3 661 uhynulo.
Celkový úbytok tak dosiahol 46 704 jedincov a bol o 5 220 vyšší ako v roku 2017.
Správne usmerňovanie stavov hlavných druhov raticovej zveri je jednou z priorít schválenej Koncepcie rozvoja poľovníctva v Slovenskej republike.
Obzrime sa preto za výsledkami minuloročnej sezóny a vyhodnoťme, ako sa nám darí nasledovať smer nastavený v tomto významnom dokumente poľovníckeho manažmentu na Slovensku.
predchádzajúcej, napriek tomu sa nám nedarí znížiť stavy raticovej zveri na žiaducu úroveň.
LESY SR upravili ceny dreva a zvýšili speňaženie drevnej hmoty: Každý mesiac…Aktuálne Zobrazenie:22266LESY Slovenskej republiky, š.
Nemecko poskytne jednu miliardu eur a Nórsko tri miliardy dolárov na ochranu…Aktuálne Zobrazenie:18621Nemecko poskytne do fondu na ochranu tropických pralesov v priebehu desiatich rokov jednu miliardu eur.
Chov psov je v súčasnosti čoraz viac populárny a majitelia so svojimi psami navštevujú rôzne časti slovenskej prírody.
Neuvedomujú si však, že naša príroda je chránená a že aj vodenie psa do prírody má svoje pravidlá.
Majitelia, resp. držitelia psov, ktorí majú svoje psy pustené na voľno by si mali uvedomiť, že majú aj povinnosť zabezpečiť opatrenia na zabránenie úteku psa (§ 22 ods. 6 zákona o veterinárnej starostlivosti) [8].
V zákone č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v § 24, ods. 3 sa v poľovnom revíri zakazuje voľný pohyb psa vo vzdialenosti väčšej ako 50 m od osoby, ktorá psa vedie, to sa nevzťahuje na služobných psov používaných podľa osobitných predpisov a poľovníckych psov pri výcviku a výkone poľovníctva.
Podľa § 29 ods. 1, člen poľovníckej stráže je pri plnení úloh podľa tohto zákona oprávnený usmrtiť v poľovnom revíri voľne sa pohybujúceho psa vo vzdialenosti väčšej ako 200 m od najbližšej pozemnej stavby, to sa nevzťahuje na poľovníckeho psa a na psa, ktorý má nasadený obojok alebo prsný postroj, pričom tieto musia byť vo výraznej farbe odlišnej od farby jeho srsti [4, 5, 9].
Majitelia psov zodpovedajú aj za škody spôsobené ich psom a sú povinní vzniknutú škodu nahradiť [3, 6, 7].
Cieľom našej práce bolo zistiť súčasne platné pravidlá, ktoré regulujú vodenie psov do prírody na Slovensku.
Zistili sme, že veľkú časť výmery Slovenskej republiky tvoria 91 % poľovné revíry [1].
Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny sú chránené územia rozdelené do piatich stupňov ochrany prírody.
Na území, na ktorom platí 4. buď zabúdajú alebo ich vôbec nerešpektujú a takto dochádza ku konfliktom medzi poľovníkmi a nepoľovníkmi.
The publication of the Statistical Office of the Slovak Republic brings hundreds of thousands of new data indicators for the year 2024, in the context of 4 or 20 years.
Statistical outputs are organized into 31 thematic chapters with more than 400 tables and 120 graphs.
Thanks to the electronic format the yearbook can be published in multiple stages according to the availability of data from various sources.
The Statistical Yearbook of the Slovak Republic 2025 will be released in two editions - the first is published on 1 December 2025.
The second edition published on 21 January 2026 supplements the latest numerical outputs in the chapters 7. Health, 13. Fixed Assets, and 18.
tags: #polovnicka #statisticka #rocenka