Športová cyklistika je druh športu, pri ktorom sa používajú bicykle. Cieľom športovej cyklistiky je zdolanie trate na dráhe, ceste alebo v teréne v čo najkratšom čase.
Vznik a inšpirácia pre Giro d'Italia
Vznik pretekov Giro d'Italia bol inšpirovaný pretekmi Tour de France, ktoré vznikli o 6 rokov skôr vo Francúzsku. Podobne ako Tour de France boli pôvodne propagačnou akciou pre automobilový časopis L'Auto, takisto aj majiteľ novín La Gazzetta dello Sport Emilio Camillo Costamagna sa rozhodol cyklistickými pretekmi propagovať svoje noviny.
Giro d'Italia: Okružná jazda po Taliansku
Giro d'Italia (často sa používa len skrátený názov „Giro“), doslova „Okružná jazda po Taliansku“, sú etapové cyklistické preteky profesionálnych cyklistov, ktoré sa od roku 1909 pravidelne konajú začiatkom mája v Taliansku. Zvyčajne trvajú tri týždne, ich dĺžka býva 2 500 - 4 000 km.
Prvá Giro začínala 13. mája 1909 v Miláne, mala 8 etáp a celkovú dĺžku 2448 kilometrov. Podobne vedúci pretekár v celkovom poradí na Tour de France získava žltý dres, na Giro d'Italia získava od roku 1931 vedúci pretekár ružový dres (v orig. Maglia rosa). Pretekár ktorý vedie v súťaži vrchárov získava zelený dres (maglia verde) a vedúci pretekár v súťaži špurtérov získava cyklámenový dres (Maglia ciclamino) - podľa farby alpského kvetu cyklámen.
Slováci na Giro d'Italia
Ako prvý Slovák štartoval na pretekoch Milan Jurčo (Supermercati Brianzoli-Chãteau d’Ax) v roku 1987, ktorý obsadil v časovke jednotlivcov 3. Ako prvý Slovák v ére samostatnosti štartoval na pretekoch Ján Svorada (Lampre-Polti), ktorý sa ako šprintér v roku 1993 umiestnil na 2. mieste v 18. etape. Svorada štartoval na týchto pretekoch po prvýkrát už v roku 1991 a obsadil jedno 3. miesto v 18. etape.
Prečítajte si tiež: Cyklistická časovka – predpisy
Vuelta a España: História a zaujímavosti
Podobne ako vzniklo talianske Giro či francúzska Tour, rovnaký vznik zažila aj najťažšia grandtour cyklistickej sezóny z pohľadu prevýšenia. Zakladateľom Vuelty bol totiž Juan Pujol, ktorý pracoval ako vydavateľ denníka Informaciones. Vytvorením cyklistických pretekov sa snažil spropagovať svoje noviny.
Prvý ročník Vuelty sa uskutočnil už v roku 1935, zúčastnilo sa ho 50 cyklistov, ktorí museli prekonať 3 411 kilometrov v 14. etapách (priemerná dĺžka jednej etapy bola 240 kilometrov). Úvodné ročníky sa nekonali s pravidelnou ročnou periodicitou, až od roku 1955 sa Vuelta koná každoročne. Mnoho rokov sa preteky uskutočňovali v jarných mesiacoch, až v 90. rokoch 20. storočia boli preložené na koniec leta a začiatok jesene aby nekolidovali s pretekmi Giro d´Italia.
Čo sa týka významných rekordov, najviac víťazstiev v celkovom poradí majú Tony Rominger (1992, 1993 a 1994), Roberto Heras (2000, 2003, 2004), Alberto Contador (2008, 2012 a 2014) a Primož Roglič (2019, 2020 a 2021). Všetci doposiaľ dokázali na španielskych cestách zvíťaziť trikrát. Primož Roglič však už tento rok môže štatistiky výrazne prepísať.
Slovenský cyklista pre celkové poradie, Peter Velits, v roku 2010 finišoval na celkoov druhom mieste.
Dráhová cyklistika a jej disciplíny
Preteky dráhovej cyklistiky sa konajú na uzavretom okruhu, zvanom velodróm. Dĺžka okruhu velodrómu môže byť od 150 do 400 m. V súčasnosti sú štandardom dĺžky 250, 333,33 a 450 metrov, šírka okruhu je približne 8 metrov. Okruh sa skladá z dvoch zákrut a dvoch rovín. Na rovinách je klopenie dráhy len mierne, okolo 10°, v zákrutách môže byť až 42°. Materiálom, z ktorého je okruh, je najčastejšie v krytých velodrómoch drevo (parkety), alebo pre otvorené velodrómy betón.
Prečítajte si tiež: Pravidlá časovky jednotlivcov
Prvé cyklistické dráhy vznikali na prelome 60. a 70. rokov 19. storočia vo Francúzsku, Nemecku a USA. Na dráhe sa jazdí mnoho disciplín. Ich podstatou môže byť dosiahnutie čo najlepšieho času, predbehnutie protivníka alebo získanie väčšieho počtu bodov.
Disciplíny dráhovej cyklistiky:
- Šprint
- Stíhacie preteky
- Bodovacie preteky
- Preteky dvojíc
- Hodinové preteky (hodinovka)
Hodinové preteky (Hodinové preteky):
História hodinovky sa začala v roku 1893, keď francúz Henri Desgrange, neskorší zakladateľ a riaditeľ súťaže Tour de France, prešiel na hlinenej dráhe 35,325 km. So zdokonaľujúcimi sa pretekárskymi bicyklami sa zvyšovali výkony aj v tejto disciplíne. Už v roku 1898 američan Willie Hamilton prekročil hranicu 40 km výkonom 40,781 km.
Cestná cyklistika
Preteky cestnej cyklistiky sa konajú na bežných cestách s tvrdým povrchom, ako napr. asfalt, betón, prípadne aj kamenné kocky, tzv. mačacie hlavy. Podľa dĺžky trvanía rozdeľujeme cestné preteky na jednorazové a etapové. Jednodňové preteky mávajú rôznu dĺžku, približne okolo 150 km, no bývajú aj dlhšie, ako napríklad preteky Bordeaux-Paríž, ktoré majú dĺžku až 600 km. Etapové preteky trvajú od troch dní (napr. Vuelta al País Vasco) až do troch týždňov (napr. Tour de France).
Cestných pretekov sa zúčastňujú cyklistické družstvá (tímy), každé družstvo má rovnaký počet pretekárov (ich počet je približne 10, záleží od konkrétnych pretekov). Jednotlivých pretekárov nominuje vedenie tímu podľa ich individuálnych schopností a s ohľadom na konkrétne preteky. Tím má väčšinou svojho lídra, pre ktorého pracujú ostatní členovia tímu, tzv.
Prečítajte si tiež: Všetko o prvej časovke Tour
tags: #tdf #casovka #jednotlivcov #19 #storocie