Nepísané pravidlá a zvyky na Tour de France

Trojtýždňový cyklistický sviatok v podobe Tour de France má za sebou ďalšiu kapitolu. Fanúšikovia jednej z najsledovanejších športových udalostí sveta majú nové zážitky, priame alebo z obrazoviek či tlače.

V cyklistike platia nepísané pravidlá. Jedným z nich je, že ak má líder pretekov technický problém, jeho rivali sa to nesnažia okamžite využiť. Tour de France sa nebude rozhodovať v momentoch, keď jeden z favoritov leží na zemi. Také sú nepísané pravidlá.

Kniha prezrádza nepísané pravidlá a zvyky, ktoré cyklisti dodržiavajú, ale aj aké sú ich povery. Tiež odkedy sa súťaží o aký farebný dres. Nešlo o oficiálne pravidlo, ale skôr o neformálnu tradíciu, ktorá sa postupne vytratila.

Peter Sagan tvrdí, že sa z pelotónu pomaly vytráca vzájomný rešpekt medzi cyklistami. Vo svojej cyklistickej kariére toho zažil pomerne veľa. Medzi jeho najväčšie úspechy patrí s určitosťou celkovo sedem triumfov v bodovacej súťaži na slávnej Tour de France či titul trojnásobného svetového šampióna.

Do seniorskej kategórie Peter Sagan nakukol po prvýkrát ešte v roku 2009. V tom čase ale bola podľa neho atmosféra na cestách v mnohom odlišná od tej dnešnej: „Pamätám si, že v minulosti to boli najmä starší jazdci, ktorí sa v pelotóne počas pretekov rozprávali navzájom medzi sebou. Dnes je to ale inak. Čoraz viac počuť aj mladšie ročníky. Vtedy si vždy pomyslím: ‚Ok, si silný pretekár, si šampión, ale si mladší od ostatných.’ Mladá generácia podľa mňa stratila akýkoľvek rešpekt. Jednoducho, je to cítiť. Pred pár rokmi ešte existovali isté nepísané pravidlá, ktoré rešpektoval každý jeden cyklista. V súčasnosti však na takéto niečo zabudnite. V pelotóne vládne totálna anarchia.”

Prečítajte si tiež: Disciplíny športovej streľby

Slovenský cyklista použil ako príklad nedostatku rešpektu v pelotóne, pre niektorých možno trochu zarážajúco, prestávky na močenie. „Prestávky na toaletu už v cyklistike prakticky neexistujú. Opäť som si to všimol aj na pretekoch Haut Var. V minulosti sme sa v rámci pelotónu vždy dohodli na stanovenom čase, keď sme spoločne zastali a vykonali potrebu. V súčasnosti už ale všetci močia priamo zo svojich bicyklov. Ja sa pýtam: ‚Je toto normálne?’ Mladí chlapci sa už ani neunúvajú ísť ku krajnici. Nebudem spomínať konkrétne mená, ale títo cyklisti sa jednoducho vyčúrajú v strede balíka. Každý močí na každého. Je to hnusné a ak k tomu mám občas nejaké pripomienky, tak všetci povedia, že som v podstate arogantný, lebo nemôžem rozhodovať o tom, čo môžu a čo nemôžu robiť iní,” povedal Peter Sagan v rozhovore pre belgický Het Nieuwsblad.

V prvých dekádach Tour de France, ktorá začala v roku 1903, bolo pretekanie úplne iné ako dnes. Cesty neboli uzavreté pre verejnú dopravu, neexistoval tak výrazný sponzoring, dohľad nad všetkým. Neexistovali podporné tímy ani sofistikované zásobovanie, ktoré majú dnešní cyklisti. Jazdci museli byť počas pretekov úplne sebestační.

V tejto dobe bolo bežné, že jazdci zastavovali v kaviarňach, krčmách alebo obchodoch popri ceste, aby si doplnili zásoby. Často si brali jedlo a pitie, ktoré našli, alebo požiadali majiteľov podnikov o pomoc. Niekedy sa aj stávalo, že si cyklisti zobrali, čo potrebovali, a pokračovali ďalej, pričom platili neskôr alebo vôbec. Táto prax bola akceptovaná, pretože preteky boli fyzicky extrémne náročné a táto forma sebestačnosti bola nevyhnutná. Majitelia obchodov s tým v určitom čase počítali, prípadne rovno pripravili ponuku.

Ako sa Tour de France vyvíjala a organizátori zaviedli prísnejšie pravidlá a lepšiu logistiku, prax zastavovania v kaviarňach sa stala zbytočnou a už nebola tolerovaná. Presný dátum, kedy táto prax úplne skončila, nie je jednoduché určiť, ale môžeme povedať, že sa začala vytrácať už v 30. a 40. rokoch 20. storočia. Po druhej svetovej vojne, keď sa zvýšil dohľad nad pretekmi a začali sa zavádzať oficiálne pravidlá týkajúce sa stravovania a hydratácie, jazdci už nemali potrebu zastavovať sa v kaviarňach.

Samotné preteky sa riadili základnými pravidlami. Trasy blokovali zvieratá, ľudia, zvedavci, technický stav ciest. Občas aj z toho mála áut na cestách nejaká kolízia, prekládka tovaru a s nimi spojené zápachy, či komplikácie na ceste. Z toho potom pramení znevýhodnenie a zvýhodňovanie jazdcov možno náhodne, no stále s možnosťou s cieleného zásahu do pretekov.

Prečítajte si tiež: Všetko o limitoch airsoftových zbraní

Tu je celých 99 pravidiel, ktorými by sa mal správny cyklista riadiť:

  1. Celé je to o bicyklovaní.
  2. Sedlo, riadidlá a plášte musia byť starostlivo zladené. Riadidlá k farbe rámu pri hlavovom zložení.
  3. Rodina nie je na prvom mieste.
  4. Neznáma “n” predstavuje váš súčasný počet bicyklov.
  5. Žiadne voľné oblečenie na cestnom bicykli. A žiadne obtiahnuté oblečenie v horách.
  6. Cyklistické čiapky sú pre bicyklovanie.
  7. Alebo aspoň relatívne drahé.
  8. Fotí sa strana s prevodmi. Ventily na 6. hodine. Kľuka nikdy nie na 9. alebo 12.
  9. Ani priveľmi dlhé ani krátke.
  10. Sedlové brašne na cestnom bicykli nemajú čo robiť.
  11. Rovnako pumpy namontované na ráme.
  12. Alebo nie. Buďte však pripravený natrieť to na bicykli ktorémukoľvek oholencovi, čo sa na vás škaredo pozrie.
  13. Nie je to nič osobné a znamená to jednoducho to, že práve v danú dobu rýchlejší, ak vám to vadí, trénujte viac, budete rýchlejší stále a všade.
  14. Ak vás obehne auto a nedá vám dosť priestoru, prípadne vás vytlačí alebo akokoľvek ohrozí, máte viacero možností. Siahnite po fľaške a dobre zamierte. Ak ho dobehnete, správna technika na spätné zrkadlo je - rýchlo, silno a hlavne zvrchu.
  15. Aspoň sa snažte pokiaľ to ide.
  16. Ten predný má smerovať nahor tesne pred vidlicou. Zadný zase do priestoru medzi reťazovou a sedlovou vzperou. Pokiaľ to konštrukcia nedovoľuje, tak čo najbližšie nad sedlovú vzperu.
  17. Ak už musíte, budete aspoň vtipným oslom.
  18. Riadidlá by mali byť vždy nižšie ako sedlo.
  19. Kvalita musí vysoko prevyšovať kvantitu. Ide o súčasť po tréningovej rehabilitácie. Jednotky horkosti musíte ovládať rovnako ako dĺžky prevodov. Postupy varenia poznajte tak ako poznáte stavbu bicykla.
  20. A to aj pri opravách.
  21. Žiadne Franc-Josefské alebo Štúrovské opachy. Kozie briadky sú povolené len v prípade, že vaše meno začína na Marco a končí na Pantani alebo ste plešatý a oholený resp. s vlasmi oholenými dohladka. Ráno pred pretekmi sa však neholí.
  22. Livestrong náramky sú niečo ako erotické krúžky na penis.
  23. Malý bidon, na dvojhodinovku. Potom nasleduje ďalší malý bidon.
  24. Pijete espresso.
  25. Podporuj nákupmi a službami svoj lokálny cykloobchod.
  26. Jazdenie so slúchadlami je zakázané. Hlasný reproduktor je svätokrádež.
  27. Žiadne spätné zrkadlá na bicykli či helme.
  28. Trénujte správne.
  29. Bolesť neznamená, že nohy nevládzu.
  30. Výkony, príhody a pády zbytočne nerozkecávajte a nenafukujte.
  31. Pokiaľ vás nesleduje podporné auto a paria mechanikov noste všetko čo potrebujete na bezpečný návrat.
  32. Tak, ako vraví etický kódex domesikov, defekt spolujazdca pri tréningu znamená, že ostatní jazdci majú právo, avšak nie povinnosť zastaviť a za tieto voľby nesmú byť súdení.
  33. Všetky zjazdy musí byť prejdené rýchlosťou, ktorú by amatér alebo nejazdec označil za šialenú. Zákruty je nutné vyberať stopou vonkajšia-vnútorná-vonkajšia s vonkajšou nohou spustenou a vnútornou jemne vystrčenou.
  34. Jazda sa začína vždy načas. Bez výnimiek.
  35. Zjazdy dolu kopcom nie sú na oddychovanie.
  36. Vždy používajte správny nástroj na správnu činnosť.
  37. Nikdy nedvíhajte bicykel nad hlavu.
  38. Rešpektujte majstrovské dresy a dresy lídrov. ... Dúhové prúžky si treba zaslúžiť.
  39. Tímové oblečenie je pre tímových jazdcov (!!!).

Prečítajte si tiež: Ako strieľať zo vzduchovky

tags: #tdf #nepisane #pravidla