Článok sa zaoberá stanovením postupov v rôznych oblastiach, vrátane virulencie baktérií Vibrio spp., výživovej hodnoty potravín a hydratácie pri cyklistike.
Stanovenie Výživovej Hodnoty Potravín
Údaje o výživovej hodnote sa vyjadrujú na 100 g alebo 100 ml potraviny. Ak je uvedený počet porcií v balení, údaje sa uvádzajú aj na jednu porciu.
Údaje o výživovej hodnote sa uvádzajú na jednom mieste v tabuľkovej forme s priradenými číselnými hodnotami. Ak to priestor na obale nedovoľuje, uvádzajú sa údaje v lineárnej podobe.
Označovanie výživovej hodnoty podľa doterajších predpisov je možné do 31. decembra. Po tomto dátume je povinné uvádzať údaje o výživovej hodnote podľa aktuálnych noriem.
Povinné je uvádzať údaje o:
Prečítajte si tiež: Stanovenie vlákniny: Kompletný sprievodca
- Minerálnych látkach a vitamínoch uvedených v prílohe č. 1.
- Vitamínoch a minerálnych látkach uvedených v prílohe č. 2, ak ich množstvo je väčšie ako 15 percent odporúčanej dennej dávky.
Metódy Stanovenia
Na stanovenie výživovej hodnoty sa používa metóda, ktorá je v súlade s oficiálnou metódou AOAC.
Stanovuje sa obsah:
- Vitamínov
- Minerálnych látok
- Škrobu
Stanovenie Vlákniny
Vláknina sa stanovuje metódou, pri ktorej sa vzorka potravy vysuší. Po vysušení sa zvyšok odváži.
Virulenčný Potenciál Baktérií Vibrio spp.
Rod Vibrio predstavuje gramnegatívne baktérie, ktoré sú zakrivené alebo rovné tyčinky. Najdôležitejším patogénom patriacim do tohto rodu je Vibrio cholerae, séroskupina O1 a O139, ktorý dokáže spôsobiť produkciou svojich toxínov vážne ochorenie - choleru. Iné - necholerové vibriá dokážu spôsobiť širokú škálu ochorení.
Častejšie sa vyskytujú gastrointestinálne infekcie, ale najmä u imunokompromitovaných pacientov, vo veľmi zriedkavých prípadoch aj u zdravých jedincov dokážu necholerové vibriá spôsobiť infekcie rán, mäkkých tkanív, očí a uší. Najzávažnejšie prípady sa spájajú so sepsou, septickým šokom až smrťou spôsobenou najmä Vibrio vulnificus.
Prečítajte si tiež: Kroky k zbrojnému preukazu
Vibrio spp. sú vodné a halofilné mikroorganizmy, ktoré sa prirodzene vyskytujú najmä v morskom a sladkovodnom prostredí. Výsledky experimentov preukázali signifikantný výskyt rôznych faktorov virulencie v kmeňoch izolovaných na území Slovenskej republiky za roky 2017 a 2018.
Necholerové vibriá sú fermentujúce, fakultatívne anaeróbne, halofilné baktérie. Vibrio species sú asporogénne, rovné alebo zakrivené tyčinky. Na svoj rast vyžadujú NaCl, prípadne ich rast môžeme stimulovať jeho pridávaním. Ide o oxidáza pozitívny rod s výnimkou Vibrio metschnikovi a Vibrio gasogenes.
Necholerové vibriá spôsobujú ochorenia súhrnne nazývané vibriózy. Tieto vibriá môžeme rozdeliť na invazívne druhy primárne spájané s ranovými infekciami a infekciami krvného obehu, napríklad Vibrio vulnificus a druhy typicky spôsobujúce gastroenteritídy, napríklad Vibrio parahaemolyticus. Okrem týchto druhov aj zriedkavo vyskytujúce sa vibriá dokážu spôsobiť infekcie, napríklad infekcie mäkkého tkaniva, infekcie ucha, oka a kože.
Ciele a Metódy Výskumu
Cieľom práce bolo objasniť virulenčný potenciál vibrií izolovaných na Slovensku v rokoch 2017 - 2018. Kmene boli izolované z prírodných vôd, jazier, štrkovísk, bazénov a z klinického materiálu Národným referenčným centrom pre Vibrionaceae pri Regionálnom úrade verejného zdravotníctva so sídlom v Komárne. Detegovali sme produkciu vybraných faktorov virulencie jednotlivými izolátmi.
Stanovovali sme produkciu biofilmu izolovanými kmeňmi pri koncentrácii 1% NaCl, ich hemolýzu, motilitu, diastázovú aktivitu, hyaluronidázovú aktivitu a produkciu želatinázy. Z Komárna k nám do laboratória na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave boli prevezené identifikované kmene s ich opisom o mieste a čase odberu. Boli zmrazené na -80 °C. Pred naším spracovaním boli oživené a naočkované na Columbia agar s krvou. Inkubovali sme ich počas 24 hodín v termostate pri 37 °C.
Prečítajte si tiež: Postup pri biologickom útoku
Všetky kmene sme si naočkovali na platne s krvným agarom. Nechali sme ich inkubovať počas 24 hodín v termostate pri 37 °C. Následne sme odčítali hemolýzu. Prejasnenie krvného média v okolí kolónie baktérií znamená produkciu hemolyzínov, čo znamená hemolýza pozitívne kmene.
Kmene sme si naočkovali na platne so želatínovým médiom. Očkom sme odobrali vzorku z kolónie z krvného agaru a jemne krúživo naniesli na želatínové médium. Priemer veľkosti naočkovanej plochy na médiu bol do 1 centimetra. Nechali sme ich inkubovať v termostate počas 24 hodín pri 37 °C. Po inkubácii sme ich zaliali 30 % roztokom kyseliny sulfosalicylovej, roztok sme naliali iba do takej výšky, aby pokryl celú platňu. Nechali sme ho pôsobiť 5 minút a odčítali sme výsledok.
Všetkých 97 kmeňov sme si naočkovali na platne s pôdou na určenie hyaluronidázovej aktivity. Kolóniu sme naniesli jemne a malým krúživým pohybom rozotreli na médiu s priemerom naočkovanej plochy 1 cm. Nechali sme ich inkubovať v termostate počas 24 hodín pri 37 °C. Po inkubácii sme ich zaliali roztokom 5 % kyseliny octovej, do takej výšky, aby pokryl celú platňu. Roztok sme nechali pôsobiť 5 minút a odčítali sme výsledok.
Produkciu biofilmu sme zisťovali zo všetkých izolátov z Národného referenčného centra. Všetky kmene sme si naočkovali na Columbia agar s 5% baraňou krvou a nechali ich inkubovať v termostate pri 37 °C počas 24 hodín. Z nich sme pripravili pomocou PBS roztoku suspenzie s denzitou 1 McFarland. Tie sme 10 násobne zriedili s roztokom PBS pomerom 0,5 ml suspenzie s izolátom a 4,5 ml čistého roztoku PBS. Do sterilných mikrotitračných platničiek sme napipetovali médium Luria - Bertani s koncentráciou 1% NaCl po 140 µl. Do všetkých platničiek sme napipetovali po 10 µl pripravených suspenzií z izolovaných kmeňov. Jeden kmeň bol testovaný v mikrotitračnej platničke na 8 jamkách. Platničky sme uzavreli, vložili do mikroténového vrecka a spolu s navlhčenou vatou sme ich nechali kultivovať 24 hodín pri 37 °C v termostate. Následne sme opatrne odsali médium a platničky premyli fyziologickým roztokom, rozpipetovali sme z neho po 160 µl.
Do vysušenej platničky sme napipetovali 170 µl kryštálovej violeti pre zafarbenie biofilmu. Farbu sme nechali stáť 40 minút. Pomaly tečúcou studenou vodou z vodovodu sme postupne dlaňou ruky napåňali mikrotitračné platničky a následne vyklepávali vodu. Keï sa farba vymyla a zostali len viditeľne zafarbené povlaky na dne mikrotitračných platničiek, nechali sme platničky vysušiť. Jamky sme v mikrotitračných platničkách naplnili 170 µl 96% etanolu. Etanolom naplnené platničky sme nechali stáť 15 minút a merali sme absorbanciu pri 570 nanometroch.
Prítomnosť génu pre toxín RTX sme sa rozhodli testovať na všetkých 52 kmeňoch Vibrio cholerae non O1 a non O139 izolovaných kmeňoch. Kmene sme rovnako ako pri biofilme naočkovali na krvný agar a z kolónií vytvorili suspenziu tvorenú izolátmi a roztokom PBS s hustotou 3 McFarland. Pre rozbitie buniek a prípravu suspenzie na PCR reakciu, sme v mikroskúmavkách suspenzie 3-krát zmrazili a rozmrazili. Po prvom rozmrazení sme vzorky povarili v suchom kúpeli pri 90 °C počas 10 minút. Tretíkrát rozmrazené vzorky sme centrigugovali. Centrigovali sme pri 10 000 otáčkach počas 10 minút. Po centrifugácii sme opatrne odpipetovali vrchnú časť roztoku, cca 0,75 ml supernatantu, do sterilných mikroskúmaviek. Po napipetovaní všetkých zložiek PCR reakcií a všetkých vzoriek do sterilných mikroskúmaviek sme ich vložili do cykléra a spustili reakciu s anelačnou teplotou 55 °C. Prítomnosť produktov PCR sme odčítali po elektroforéze v agarózovom géli.
Výsledky
Sledovaním na krvnom agare sme odčítali tvorbu hemolyzínov. Zistili sme, že z každého druhu približne polovica izolátov hemolyzíny ako faktory virulencie tvorila. Diastázovú aktivitu mala väčšina kmeňov - až 94% pozitívnu. Motilita bola taktiež u takmer všetkých kmeňov, až na jednu výnimku pozitívna. Želatinázu produkovala väčšina - 80 % zo všetkých kmeňov (tab.
Zaujímavá je hyaluronidázová aktivita. Tá bola pozitívna iba u zriedkavo sa vyskytujúcich kmeňov, ktoré zároveň neprodukovali hemolyzíny (pozri tab. 1). Tieto 4 kmene sa vyskytli v bazéne, štrkoviskovom jazere a 1 kmeň - Vibrio alginolyticus v klinickom materiáli - konkrétne vo výtere z infikovaného ucha. Toto zistenie je jedným z najvýznamnejších zistení našej práce. Súvislosti produkcie hyaluronidázy a jej aktivity u zriedkavo sa vyskytujúcich Vibrio species s ich virulenčným potenciálom, môžu byť predmetom ïalšiho skúmania.
Pri sledovaní hyaluronidázovej aktivity sme zistili, že zriedkavo vyskytujúce sa vibriá izolované v rokoch 2017 - 2018 na Slovensku, ktoré neprodukovali hemolyzíny, produkovali ako jeden z faktorov virulencie hyaluronidázu.
Zo všetkých 97 kmeňov rodu Vibrio väčšina izolátov biofilm produkovala (obr. 1). Keï sa pozrieme na výsledky produkcie biofilmu z hľadiska výskytu týchto kmeňov, a rozdelíme si ich na izoláty z prírodných vôd, bazénov a klinického materiálu, zistíme zaujímavé fakty. V prírodných vodách 26 % kmeňov biofilm neprodukovalo. Ïalších 37 % produkovalo iba slabý biofilm, 29 % produkovalo stredný biofilm a iba 8 % silný biofilm.
Zaujímavým je fakt, že v bazénoch je produkcia biofilmu častejšia ako pri prírodných vodách. Biofilm v bazénoch produkuje viac kmeňov a oveľa intenzívnejšie. 9 % izolátov biofilm neprodukuje vôbec a 36 % tvorí slabý biofilm, stredný vytvára 36 % izolátov z bazénov a 19 % tvorí silný biofilm. Teda spolu 55 % izolátov dokáže tvoriť stredný alebo silný biofilm.
Zaujal nás aj časový faktor. Okrem 1 kmeňa, ktorý produkoval slabý biofilm, všetky izoláty z bazénov z 2018 roku produkovali silný alebo stredný biofilm.
Z hľadiska príslušnosti k druhu sa ukazuje, že všetky druhy vibrií, ktoré boli izolované na Slovensku, sú schopné tvoriť biofilm. Intenzita tvorby biofilmu bola u všetkých druhov rozmanitá. Nezistili sme žiadnu závislosť stupňa tvorby biofilmu od druhu vibria.
Biofilm sa v štúdiách sleduje ako faktor virulencie najmä pri klinických manifestáciách infekcie baktériami z rodu Vibrio. V jednej zo štúdii (2) izolovali pri gastrointestinálnych infekciách v Indii 71 klinických izolátov druhu Vibrio cholerae non O1 non O139. Testovali ich faktory patogenity. Skúmala sa aj schopnosť produkovať biofilm. Zistilo sa, že všetky kmene sú schopné tvoriť biofilm.
Prekvapivým zistením bolo, že zatiaľ čo kmene Vibrio cholerae z roku 2017 väčšinou neobsahovali gény pre toxín RTX, až u 83 % izolátov z roku 2018 to bolo presne naopak. 73 % kmeňov Vibrio cholerae non O1 non O139, izolovaných v roku 2018 prevažne z prírodných vôd (okrem dvoch výnimiek z plaveckých bazénov), obsahovalo gény pre RTX.
Pozorovanie z roku 2016 nie je signifikantné, keïže sme mali k dispozícii iba 3 izoláty. Za roky 2017 a 2018 bol ich počet približne vyrovnaný - 23 : 26 izolátov.
Sledovanie produkcie biofilmu preukázalo, že vibriá izolované z bazénov v porovnaní s vibriami izolovanými z prírodných vôd, boli schopné tvoriť silnejší biofilm. Strednú a silnú produkciu biofilmu mali, až na 1 kmeň, všetky izoláty z roku 2018.
Tieto výsledky nám ukázali, že baktérie z rodu Vibrio izolované na Slovensku, sú z hľadiska faktorov virulencie silne vybavené.
Tabuľka 1: Sumarizácia produkcie vybraných faktorov patogenity u všetkých izolovaných Vibrio sp.
(Poznámka: Tabuľka s dátami o produkcii faktorov patogenity by mala byť vložená sem, ak je k dispozícii.)
Hydratácia pri Cyklistike
V porovnaní s behom alebo akýmkoľvek kolektívnym športom, ktorý nie je založený na vode, je cyklistika v horúčavách určite najpríjemnejšia. „Veterný chlad“ však môže byť celkom prešibaný a zamaskovať to, aké je horúco a ako veľmi sa potíme.
A niet pochýb o tom, že je čoraz teplejšie, keďže rok 2018 bolo spoločné najteplejšie leto od začiatku zaznamenávania a rok 2022 zaznamenal najvyššiu teplotu v Spojenom kráľovstve v histórii 40,3 °C.
Ale straty sodíka sú len jednou časťou hydratačnej skladačky, hovorí Blow. Koľko sodíka stratíte potením, nie je jediným ukazovateľom toho, čo by ste mali piť pri bicyklovaní.
- „Farba moču a smäd sú užitočné indikátory stavu hydratácie.
- „Toto je tz. ‚prednabíjanie‘.
- Slnečné žiarenie je ďalším faktorom, ktorý zasiahne mnohých ľudí.
Horúce počasie môže tiež narušiť vaše trávenie znížením prietoku krvi do gastrointestinálneho traktu. To, čo nosíte v lete, je rovnako dôležité ako výber oblečenia na jazdu v mraze. Čierne pásy asfaltu ľahko absorbujú teplo zo slnka a už na začiatku jazdy môže povrch vozovky ľahko dosiahnuť 50-80 °C.
Odhad miery potenia môže byť užitočný pri zisťovaní, koľko a aký typ tekutín (voda alebo elektrolyty) potrebujete vypiť na tréningu a na pretekoch. Pred začatím tréningu choďte na toaletu a potom sa odvážte (ideálne nahý). Ľudia sa zvyčajne snažia simulovať „tempo pretekov“, aby si mohli vypočítať, koľko tekutín budú potrebovať na preteky. Po tréningu sa osušte do úplného sucha a potom sa odvážte (opäť ideálne nahý, pretože vaše oblečenie môže zadržať veľa potu). Toto je vaša potréningová hmotnosť. To vám poskytne predstavu o tom, koľko tekutín by ste sa mali snažiť doplniť počas trénovania.
tags: #tdf #stanovenie #postup